Dnes je 15. 04. 2026
Streda po 2. veľkonočnej nedeli
Meniny má: Fedor
Čítanie na dnes (105. deň):
Dt 23,1-25,19
1 Eunuch, ktorý má rozmliaždené alebo odstránené semenníky, alebo odrezaný pohlavný úd, nesmie vojsť do Pánovho zhromaždenia.
2 Do Pánovho zhromaždenia nevojde ani mamzer (to jest zrodený z pobehlice), až do desiateho pokolenia.
3 Amončania a Moabčania nikdy, ani po desiatom pokolení, nesmú vstúpiť do Pánovho zhromaždenia,
4 lebo vám neposkytli chlieb a vodu na ceste, keď ste vytiahli z Egypta, a najali proti tebe Beorovho syna Baláma zo sýrskej Mezopotámie, aby ťa preklial.
5 Ale Pán, tvoj Boh, nechcel počuť Baláma a obrátil jeho kliatbu na požehnanie, lebo ťa miloval.
6 Nikdy s nimi neuzavrieš pokoj, ani im nedožičíš šťastia po všetky dni svojho života, až naveky.
7 Edomitu nesmieš nenávidieť, veď je tvoj brat, ani Egypťana, lebo si bo hosťom v jeho krajine.
8 Ich potomci budú môcť v treťom pokolení vstúpiť do Pánovho zhromaždenia. -
9 Keď vytiahneš do boja proti svojim nepriateľom, chráň sa vyviesť niečo zlé.
10 Ak bude medzi vami niekto, kto bude nečistý, pretože mal zlý nočný sen, vyjde z tábora von
11 a nevráti sa; až keď sa v predvečer umyje vodou, po západe slnka sa vráti do tábora.
12 Mimo tábora budeš mať miesto, kde budeš chodiť von.
13 Za pásom budeš nosiť lopatku a keď si budeš chcieť čupnúť, vyhrabeš jamku; a keď zas vstaneš, vyhrabanou zemou prikryješ svoj výkal.
14 Lebo Pán, tvoj Boh, prechodí pomedzi stany, aby ťa vyslobodil a vydal ti do rúk tvojich nepriateľov: tak nech je svätý tvoj tábor a nech nič nečisté v ňom nevidieť, aby ťa neopustil. -
15 Otroka, ktorý sa bude k tebe utiekať, nevydáš do rúk jeho pána.
16 Nech býva s tebou na mieste, ktoré sa mu zvidí, a nech nájde pokoj v niektorom z tvojich miest; neutláčaj ho!
17 Nech niet medzi izraelskými dcérami modloslužobnej smilnice a medzi izraelskými mužmi modloslužobného smilníka!
18 V dome Pána, svojho Boha, nesmieš obetovať zárobok nemravnej ženskej ani psí plat, nech si sľúbil čokoľvek, lebo oboje je ohavnosť pred Pánom, tvojím Bohom. -
19 Ani peniaze, obilie, ani nijakú inú vec nesmieš požičiavať na úrok svojmu bratovi,
20 len cudzincovi. Svojmu bratovi požičiaš bez úroku, čo potrebuje, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnával pri každej tvojej práci v krajine, do ktorej vojdeš, aby si ju vlastnil.
21 Keď urobíš Pánovi, svojmu Bohu, sľub, neodkladaj splniť ho, lebo Pán, tvoj Boh, ho bude od teba požadovať a keď budeš odkladať, bude sa ti to počítať za hriech.
22 Ak nebudeš chcieť urobiť sľub, nebudeš mať hriech.
23 Ale čo už raz vyšlo z tvojich úst, zachovaj a urob, ako si sľúbil Pánovi, svojmu Bohu, ako si to dobrovoľne vlastnými ústami predniesol.
24 Keď prídeš do vinice svojho blížneho, môžeš sa najesť hrozna, koľko sa ti zachce, ale odniesť nesmieš nič.
25 Keď prídeš na pole svojho blížneho, môžeš si natrhať klasov a rukami ich mrviť, kosákom ich však kosiť nesmieš.
1 Ak si muž vezme ženu a bude ju mať a ona sa mu potom pre niečo odporné znepáči, napíše jej priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju z domu preč.
2 Keď odíde a vydá sa za iného muža
3 a on k nej bude mať tiež odpor, dá jej priepustný list a pošle ju zo svojho domu, alebo zomrie,
4 prvý muž si ju nebude môcť opäť vziať za ženu, lebo je poškvrnená a bola by to ohavnosť pred Pánom: teda neprivádzaj hriech na krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, za podiel. -
5 Ak sa niekto len nedávno oženil, nemusí ísť na vojnu, ani nech sa mu nedáva nejaká verejná povinnosť, ale bez viny zostane doma, aby sa mohol rok tešiť so svojou manželkou.
6 Nevezmeš do zálohu ani spodnú, ani vrchnú časť ručného mlyna, lebo taký (človek) by vzal do zálohu život.
7 Ak bude niekto pristihnutý, že sa násilne zmocnil svojho brata, Izraelitu, a predal ho za peniaze (ako otroka), nech zomrie; tak odstrániš zlo zo svojho stredu.
8 Buď opatrný, aby si nedostal chorobu malomocenstva lež správaj sa podľa toho, čo ťa naučia kňazi z kmeňa Léviho, podľa toho, čo som ti nariadil, a dodržuj to bedlivo.
9 Pamätaj na to, čo Pán, tvoj Boh, urobil Márii na ceste, keď ste vychádzali z Egypta.
10 Keď budeš od svojho blížneho požadovať, čo ti je dlžen, nevojdeš do jeho domu, aby si si vzal záloh,
11 ale budeš stáť vonku a on ti vynesie, čo bude mať.
12 Ak je však chudobný, záloh nesmie ostať u teba cez noc,
13 ale vrátiš mu ho ešte pred západom slnka, aby spal vo svojom odeve a dobrorečil ti, a ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojím Bohom.
14 Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či už je brat alebo cudzinec, ktorý býva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku.
15 Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech.
16 Nebudú zomierať otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech!
17 Neprekrúcaj právo cudzinca a siroty, ani neber vdove odev do zálohu!
18 Pamätaj, že si ťažko robil v Egypte a že ťa odtiaľ vyviedol Pán, tvoj Boh. Preto ti nariaďujem, aby si robil toto:
19 Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevráť sa vziať si ho, ale nechaj ho cudzincovi, sirote a vdove, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každom podujatí tvojich rúk.
20 Keď budeš oberať plody olivy, nevrátiš sa obrať, čo ostalo na strome, ale necháš to cudzincovi, sirote a vdove.
21 Keď budeš oberať svoju vinicu, nepozbieraš aj posledné strapce, ale ostanú cudzincovi, sirote a vdove!
22 Pamätaj, že aj ty si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil.
1 Ak vznikne medzi dvoma spor a obrátia sa na sudcov, oni ospravedlnia toho, ktorého uznajú za nevinného, a previnilca odsúdia.
2 Keď uvidia, že si vinník zasluhuje bitku, sudca ho dá natiahnuť a dá ho biť vo svojej prítomnosti; množstvo úderov bude podľa veľkosti jeho viny,
3 ale tak, aby sa neprekročila štyridsiatka, aby tvoj brat neodišiel pred tvojimi očami hrozne dosekaný.
4 Nedávaj náhubok býkovi, čo mláti na humne. -
5 Ak budú bývať bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, manželka zomrelého sa nevydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat a dá potomstvo zomrelému bratovi:
6 prvorodeného syna, ktorého bude mať od nej, pomenuje po zomrelom bratovi, aby jeho meno nebolo vytreté z Izraela.
7 Ak si nebude chcieť vziať ženu svojho brata za manželku, ako je podľa zákona povinný, nech žena ide k mestskej bráne, nech sa obráti na starších mesta a nech povie: "Brat môjho muža nechce oživiť meno svojho brata v Izraeli, nechce si ma vziať za manželku,"
8 Starší ho dajú predvolať a opýtajú sa ho. Ak povie: "Nechcem ju za manželku,"
9 žena k nemu pristúpi, zobuje mu obuv z nohy, napľuje mu do tváre a povie: "Tak nech sa stane mužovi, ktorý nechce postaviť dom svojmu bratovi!"
10 A jeho meno nech je v Izraeli: dom zobutého! -
11 Ak sa budú dvaja mužovia vadiť a dôjde k bitke medzi nimi a žena jedného muža v snahe vyslobodiť svojho muža z rúk silnejšieho natiahne ruku a chytí ho za prirodzenie,
12 odsekni jej ruku a nedaj sa pohnúť k nijakému zľutovaniu s ňou! -
13 Nemaj vo svojom vrecúšku dvojaké závažie, jedno väčšie, druhé menšie!
14 Nemaj v dome dvojakú efu, jednu väčšiu, druhú menšiu!
15 Maj pravé a správne závažie i pravú a správnu efu, aby si mohol dlho žiť v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.
16 Veď Pánovi, tvojmu Bohu, oškliví sa ten, kto robí také veci, a protiví sa mu každá nespravodlivosť. -
17 pamätaj na to, čo ti urobili Amalekiti na ceste, keď si vychádzal z Egypta;
18 ako vyrazili proti tebe a porúbali tvoje voje, ktoré sa oneskorili pre únavu, keď si bol zmorený hladom a námahou, a nebáli sa Boha.
19 Keď ti teda Pán, tvoj Boh, dá odpočinok a podmaní ti všetky národy naokolo v krajine, ktorú ti prisľúbil, vytrieš jeho meno spopod neba. Nezabudni na to!
Lk 16,19-17,10
19 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval.
20 Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov.
21 Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.
22 Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.
23 A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone.
24 I zvolal: "Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!"
25 No Abrahám povedal: "Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.
26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám."
27 Tu povedal: "Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca.
28 Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk."
29 Abrahám mu odpovedal: "Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú."
30 Ale on vravel: "Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie."
31 Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal."
1 Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú!
2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.
3 Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu!
4 A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: "Ľutujem," odpusť mu!"
5 Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!"
6 Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás.
7 Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: "Hneď si poď sadnúť k stolu"?
8 Vari mu nepovie skôr: "Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom"?
9 Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: "Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť."
Ž 45,9-18
9 Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
10 Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru.
11 Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
12 Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; on je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.
13 Dcéry z Týru ti prinesú dary a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa.
14 Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, jej odevom sú zlaté tkanivá.
15 V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
16 Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca.
17 Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
18 Na tvoje meno budem pamätať vo všetkých pokoleniach. Preto ťa národy budú velebiť navždy a na veky vekov.
