Dnes je 09. 01. 2026
Piatok po Zjavení Pána
Meniny má: Alexej
Čítanie na dnes (9. deň):
Gn 19,1-20,18
1 Keď dvaja anjeli došli do Sodomy, Lot sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lot uvidel, vstal a šiel im oproti. Poklonil sa tvárou k zemi
2 a povedal: "Prosím vás, páni moji, zabočte do domu svojho služobníka a prenocujte tam. Umyjete si nohy a včasráno vstanete a budete pokračovať vo svojej ceste." Oni však odpovedali: "Nie! Prenocujeme vonku."
3 Ale on na nich nástojil, aby zostali u neho. I vošli do domu. Pripravil im pohostenie, dal napiecť nekvaseného chleba a najedli sa.
4 Ale skôr, ako si ľahli, mužovia mesta, mužovia Sodomy od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesili dom,
5 vyvolali Lota a povedali mu: "Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe? Priveď ich k nám, aby sme s nimi obcovali!"
6 Tu Lot vyšiel k nim predo dvere, zavrel dvere za sebou
7 a povedal im: "Bratia moji, nože nerobte hriech!
8 Mám dve dcéry, ktoré ešte nepoznali muža. Vyvediem vám ich, robte s nimi, čo sa vám páči. Týmto mužom však nerobte nič také, veď oni sa uchýlili do tieňa mojej strechy!"
9 Oni však volali: "Prac sa preč!" A dodali: "Prišiel sem ako cudzinec a chcel by súdiť. Teraz ti vyvedieme horšie ako tým." Veľmi dorážali na Lota a pokúšali sa vylomiť dvere.
10 Vtedy tí mužovia načiahli ruky, vtiahli Lota dnu a zamkli dvere.
11 Mužov však, veľkých aj malých, čo boli pri vchode do domu, ranili slepotou, takže sa márne namáhali nájsť vchod.
12 Potom mužovia povedali Lotovi: "Ak tu máš nejakého zaťa, syna alebo dcéru a ak niekto z mesta patrí k tebe, vyveď ich preč z tohoto mesta,
13 lebo zničíme toto mesto, pretože je naň veľká žaloba pred Pánom. Pán nás poslal zničiť ho.
14 Vtedy Lot vyšiel von a povedal svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry: "Vstaňte, poďte preč z tohoto miesta, lebo Pán mesto zničí!" Jeho zaťovia si však mysleli, že robí žarty.
15 Keď svitol deň, anjeli nútili Lota, aby sa ponáhľal. Hovorili: "Vstaň, vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si nezahynul pre neprávosť mesta!"
16 A keď váhal, chytili ho obaja mužovia za ruku, aj jeho ženu a obe dcéry, lebo Pán ich chcel zachrániť, vyviedli ich von a nechali ich za mestom.
17 Keď ich vyvádzali von, jeden z nich povedal: "Zachráň si život! Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okolí Jordánu Ponáhľaj sa na vrchy, aby si nezahynul!
18 Lot im povedal: "Ach, nie, Pane!
19 Zaiste tvoj služobník našiel milosť pred tebou, veď si mi preukázal veľké milosrdenstvo, keď si zachoval môj život, ale na vrchoch sa nebudem môcť zachrániť! Aby ma azda nestihlo nešťastie, aby som nezomrel.
20 Pozri, tu neďaleko je mesto, tam môžem utiecť.
21 Ono je len malé a ja sa v ňom zachránim! Malé je a ja ostanem nažive!" I povedal mu: "Dobre teda vyslyším ťa aj v tejto veci a mesto, o ktorom hovoríš, nezničím.
22 Rýchle ta teda utekaj, lebo kým ta nedôjdeš, nemôžem nič robiť." Preto sa mesto volá Segor.
23 Slnko vyšlo nad zem, keď Lot došiel do Segoru.
24 A Pán dal padať na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána
25 a zničil tie mestá i celé okolie Jordánu so všetkými obyvateľmi mesta a so všetkým poľným rastlinstvom.
26 Keď sa jeho žena za ním obzrela, premenila sa v soľný stĺp.
27 Abrahám sa vybral zavčas rána na miesto, na ktorom predtým stál pred Pánom.
28 Keď sa pozrel na Sodomu a Gomoru a na celú okolitú krajinu, videl vystupovať zo zeme dym ako dym z pece.
29 Boh teda pamätal na Abraháma keď Boh zničil mestá a okolie a Lota vyviedol zo záhuby, keď zničil mestá, v ktorých Lot býval.
30 Potom Lot vyšiel hore a osadil sa na vrchu spolu s oboma svojimi dcérami. Bál sa totiž bývať v Segore a býval s oboma svojimi dcérami v jaskyni.
31 Tu povedala staršia mladšej: "Náš otec je už starý a na zemi niet muža, ktorý by s nami obcoval, ako je to zvykom na celom svete.
32 Poď, opojíme nášho otca vínom a ľahneme si k nemu, aby sme zachovali od nášho otca potomstvo."
33 Dali mu teda v tú noc napiť sa vína. Potom vošla staršia a spala so svojím otcom. On však nevedel, ani keď si ľahla, ani keď vstala.
34 Na druhý deň povedala zasa staršia mladšej: "Pozri, ja som minulej noci spala s otcom. Dáme mu aj v tento večer napiť sa vína. Potom pôjdeš ty dnu a ľahneš si k nemu, aby sme si zachovali od nášho otca potomstvo!"
35 Dali teda aj v túto noc svojmu otcovi piť víno. Potom mladšia vstala a ľahla si k nemu. On však nevedel, ani keď si ľahla, ani keď vstala.
36 Takto počali obe Lotove dcéry zo svojho otca.
37 Staršia porodila syna a dala mu meno Moab. On je praotcom dnešných Moabčanov.
38 Ale aj mladšia porodila syna a dala mu meno Amon. On je praotcom dnešných Amončanov.
1 Abrahám odtiaľ odišiel na juh a zastavil sa medzi Kádešom a Surom. Keď sa zdržoval v Gerare,
2 hovoril Abrahám o svojej manželke Sáre: "Ona je moja sestra." A Abimelech, kráľ Gerary, ju dal uniesť.
3 V noci však vo sne prišiel ku kráľovi Abimelechovi Boh a povedal mu: "Doista zomrieš pre ženu, ktorú si dal uniesť, lebo má muža."
4 Abimelech sa jej však ešte nedotkol, preto povedal: "Pane, aj spravodlivého zahubíš?
5 Či mi nepovedal on sám: "Ona je moja sestra"? A nevravela aj ona: "On je môj brat"? V prostote svojho srdca a s čistými rukami som to urobil!"
6 A Boh mu povedal vo sne: "Aj ja viem, že si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ťa uchránil, aby si proti mne nezhrešil.
7 Teraz však pošli ženu späť mužovi! Lebo on je prorok a bude za teba orodovať, aby si zostal nažive. Ak ju však nepošleš, vedz, že istotne zomrieš so všetkým, čo je tvoje!"
8 Abimelech včasráno vstal, zavolal všetkých svojich služobníkov a vyrozprával im celý príbeh. Keď to mužovia počuli, veľmi sa naľakali.
9 Potom Abimelech zavolal Abraháma a povedal mu: "Čo si nám to vykonal? Čím som sa voči tebe previnil že si na mňa a na moje kráľovstvo priviedol taký veľký hriech?! Urobil si mi to, čo sa nikdy nemalo stať!"
10 A Abimelech povedal Abrahámovi: "Čo si tým zamýšľal, že si takto konal?"
11 Abrahám odpovedal: "Myslel som si, že na tomto mieste isto niet nijakej Božej bázne a že ma zabijú pre moju ženu!
12 A napokon, ona je i mojou sestrou, dcérou môjho otca, nie však dcérou mojej matky; a stala sa mojou ženou.
13 Keď ma totiž Boh vyviedol z otcovského domu do neznáma, povedal som jej: Túto láskavosť mi preukážeš: Na každom mieste, kam prídeme, povieš: "On je môj brat!"
14 Tu Abimelech vzal ovce a dobytok, otrokov a slúžky a dal ich Abrahámovi a vrátil mu aj Sáru, jeho manželku.
15 Potom Abimelech povedal: Hľa, moja zem je pred tebou, bývaj, kde sa ti zapáči!"
16 Sáre zasa povedal: "Tu hľa, tvojmu bratovi dávam tisíc strieborných, to má byť ako odškodné v očiach všetkých, čo sú s tebou, a si ospravedlnená vo všetkom."
17 Keď Abrahám prosil za Abimelecha u Boha, Boh uzdravil Abimelecha, jeho ženu i jeho služobnice a ony znovu mohli rodiť,
18 lebo Pán zavrel každé materské lono v Abimelechovom dome pre Abrahámovu manželku Sáru.
Mt 7,24-8,22
24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.
25 Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.
26 A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku.
27 Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.
28 Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením,
29 lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.
1 Keď Ježiš zostúpil z Vrchu, išli za ním veľké zástupy.
2 Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť."
3 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď čistý!" A hneď bol očistený od malomocenstva.
4 Potom mu Ježiš povedal: "Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo."
5 Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou:
6 "Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí."
7 On mu povedal: "Prídem a uzdravím ho."
8 Stotník mu odpovedal: "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.
9 Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: "Choď!" - ide; inému: "Poď sem!" - tak príde; a svojmu sluhovi: "Urob toto!" - on to urobí."
10 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: "Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli.
11 Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve,
12 a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami."
13 A stotníkovi Ježiš povedal: "Choď a nech sa ti stane, ako si uveril." A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.
14 Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke.
15 Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.
16 Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých,
17 aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: "On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby."
18 Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh.
19 Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: "Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš."
20 Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť."
21 Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca."
22 Ale Ježiš mu povedal: "Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych."
Ž 7,1-10
1 Dávidov nárek. Zaspieval ho Pánovi pre Benjamínca Kúša.
2 Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,
3 aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, a nemal by som záchrancu.
4 Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil, ak som si ruky poškvrnil zločinom,
5 ak som sa dobrodincovi odplatil zlom, ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci,
6 potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní a nech ma zašliape až do zeme a do prachu zrazí moju česť.
7 Povstaň, Pane, vo svojom hneve, postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov. Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil.
8 I obklopí ťa zhromaždenie národov, ale ty si zasadni vysoko nad nimi.
9 Pán je sudca národov. Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti a podľa mojej nevinnosti.
10 Nech je už koniec zlobe hriešnikov. Posilni spravodlivého, ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.
