Ročný plán čítania Biblie

Dnes je 05. 10. 2022


Streda 27. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Viera

Čítanie na dnes (278. deň):

Nár 2,7-3,39


7 Odvrhol Pán svoj oltár, svätyňu si znesvätil, nepriateľovi vydal do rúk pevnosti jej palácov. Robili krik v dome Pánovom ako v deň zhromaždenia.

8 Rozváľať zamýšľal Pán hradby dcéry sionskej, roztiahol povraz, neodtiahol si ruky od ničenia; vrhol do žiaľu hradby aj múr, čo hynuli spolu.

9 Brány mu padli na zem, zničil a zlámal jeho závory, jeho kráľ aj kniežatá sú medzi národmi. Zákona nieto, prorokom tiež sa nedostalo videnie Pánovo.

10 Na zemi sedeli a zamĺkli sionské dcéry i starci. Na hlavu sypali si popol, odiali si vrecoviny; k zemi si ovesili hlavy panny Jeruzalema.

11 "Oči mám zoslabnuté od sĺz, vnútro mám rozbúrené, pečeň sa mi na zem rozteká pre skazu dcéry môjho ľudu, že nemluvňa i dojča hynú na uliciach mesta."

12 Vraveli svojim matkám: "Kdeže je obilie a víno?", keď ako prebodnuté mreli na uliciach mesta, keď si dušu vydýchli do lona svojich matiek.

13 K čomu ťa pripodobním? K čomu prirovnám, dcéra jeruzalemská? K čomu ťa primeriam? Ako ťa poteším, sionská dcéra, panna? Tvoja zlomenosť je veľká ako more, ktože ju zhojí?

14 Tvoji proroci videli tvoju márnosť a hlúposť, tvoj zločin neodhaľovali, aby ti obrátili osud, ale zreli ti zrenia daromné, klamné.

15 Tlieskajú nad tebou do dlaní všetci, čo idú cestou, kývajú hlavou, vypiskujú jeruzalemskú dcéru: "Toto je mesto vrcholnej vraj krásy a rozkoš celej zeme?"

16 Ústa si otvárali proti tebe všetci tvoji odporci, pískali, škrípali zubami, vraveli: "Pohlťme ho! Toto je deň, čo sme čakali, dočkali, uvideli sme ho."

17 Spravil Pán, čo si zaumienil, splnil svoje slovo, ustanovené odpradávna. Strhol a neľutoval; nad tebou rozradostil nepriateľov, vztýčil roh svojich protivníkov.

18 Zo srdca volaj k Pánovi, sionská dcéra, panna; sťa potok nech ti tečú slzy vo dne i v noci; nedaj si odpočinku, nech ti neustáva zrenica!

19 Povstaňže, kvíľže v noci začiatkom nočných bdení; vylej si srdce ako vodu pred Pánovou tvárou, k nemu si dvíhaj ruky za život svojich detí, (ktoré hynú od hladu na rohoch všetkých ulíc).

20 Pohliadni, Pane, pozri, s kým si to tak naložil! Či majú ženy jesť vlastný plod? Dojčence, ktoré varovali? V Pánovej svätyni má byť zabitý kňaz i prorok?

21 Na zemi ležia na uliciach chlapček i starec, panenky moje, junáci tiež pod mečom padli. V deň svojho hnevu si zabíjal, porážal bez milosti.

22 Zvolal si ako v deň sviatočný proti mne hrôzy zo všetkých strán. V deň Pánovho hnevu neušiel nik, ani sa nezachránil. Tých, čo som láskal, vychovával, zničil môj nepriateľ.

1 Som muž, čo skúsil biedu pod prútom jeho hnevu.

2 Vohnal a voviedol ma do temnôt, kde svetla niet.

3 Na mňa len dvíha zase celý deň svoju ruku.

4 Zosušil na mne telo, kožu, dolámal moje kosti.

5 Obklopil, obkľúčil ma jedom a útrapami.

6 V temnotách ma usadil ako večne mŕtvych.

7 Ohradil ma, že neuniknem, reťaze mi zaťažil;

8 hoc by som volal, kričal, udusí moju prosbu.

9 Na cesty mi dal hradby z kvádrov, moje chodníky porozvracal.

10 Je mi ako striehnúci medveď, lev, ktorý čaká v skrýši.

11 Zviedol ma z cesty, roztrhal ma, zničil ma celkom.

12 Natiahol svoju kušu, postavil ma ako cieľ pre šíp.

13 Do mojich obličiek vstrelil šípy zo svojho tulca.

14 Všetok ľud si robí zo mňa posmech, pesničky celý deň.

15 Horkosťou ma nasýtil, opojil ma palinou.

16 Zuby mi zodral štrkom, nachoval ma popolom.

17 Z pokoja si mi vyhnal dušu, zabudol som na blaho.

18 Vravel som: "Zmizla moja hrdosť, tiež moja nádej v Pána."

19 Spomeň si na moju biedu, utýranosť, na palinu a otravu.

20 V spomienke je stále schúlená moja dušička vo mne.

21 Toto si beriem k srdcu, pre toto budem dúfať.

22 Láskavosť Pána, že nám nie je koniec, veď jeho milosť nepomíňa,

23 obnovuje sa každým ránom; veľká je tvoja vernosť.

24 "Pán je môj údel, vraví moja duša, nuž v neho dúfam."

25 Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá.

26 Dobre je ticho čakať Pánovo spasenie.

27 Pre muža je dobre, keď nesie svoje jarmo od mladi.

28 Nech sedí mlčky osamelý, veď mu ho on položil!

29 Nech si až po prach skloní ústa, ešte je azda nádej.

30 Ponúknuť má líce, keď ho bije, potupou sa nasýtiť. Kaf

31 Pretože Pán nezavrhne naveky...

32 Zmilúva sa - hoc i zarmucuje - svojou veľkou milosťou.

33 Zo srdca nepokoruje, nezarmucuje synov ľudských.

34 Keď drvia pod nohami všetkých zajatcov zeme,

35 keď zvrátia právo muža pred tvárou Najvyššieho,

36 keď potlačia v súde človeka, nevidí to Pán?

37 Na čieže slovo sa čo stalo, keď to nerozkázal Pán?

38 Nevychádza z úst Najvyššieho nešťastie aj blaho?

39 Čože sa ponosuje živý človek, muž pre trest za hriech?

Kol 1,24-2,5


24 Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.

25 Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo,

26 tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté, ale teraz sa zjavilo jeho svätým.

27 Im chcel Boh dať poznať bohatstvo slávy tohoto tajomstva medzi pohanmi, a ním je Kristus vo vás, nádej slávy.

28 My ho zvestujeme, pričom napomíname každého človeka a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka priviedli k dokonalosti v Kristovi.

29 O to sa namáham a borím, jeho mocou, ktorá vo mne mohutne pôsobí.

1 Chcem, aby ste vedeli, akú starosť mám o vás aj o Laodicejčanov i o mnohých, čo ani nevideli moju telesnú tvár,

2 aby sa potešili ich srdcia a aby tesne spojení v láske dosiahli všetko bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista,

3 v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania.

4 Toto hovorím, aby vás nik nezviedol peknými rečami.

5 Lebo aj keď som telom vzdialený, duchom som s vami a radujem sa, keď vidím váš poriadok a pevnosť vašej viery v Krista.

Ž 117,1-2


1 ALELUJA. Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia;

2 lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.