Ročný plán čítania Biblie

Dnes je 20. 05. 2024


Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi, Votívna omša o Duchu svätom
Meniny má: Bernard

Čítanie na dnes (140. deň):

1Sam 5,1-7,17


1 Filištínci teda zajali Božiu archu a odniesli ju z Aben-Ezry do Azotu.

2 Potom Filištínci vzali Božiu archu, zaniesli ju do Dagonovho domu a postavili ju vedľa Dagona.

3 Azotčania nasledujúce ráno vstali a Dagon bol padnutý tvárou na zem pred Pánovou archou. I chytili Dagona a postavili ho na jeho miesto.

4 Keď Filištínci ráno nasledujúceho dňa vstali, Dagon bol padnutý tvárou na zem pred Pánovou archou, Dagonova hlava však a obe končatiny jeho rúk boli odlomené na prahu, ostal z neho len Dagon.

5 Preto Dagonovi kňazi a tí, čo vstupujú do Dagonovho chrámu v Azote, nestúpia na Dagonov prah až po dnešný deň. -

6 Na Azotčanov však doľahla Pánova ruka, bil ich a trestal ich vredmi, Azot i jeho okolie.

7 Keď obyvatelia Azotu videli, čo sa deje, hovorili: "Nech Božia archa Izraelitov neostane u nás, lebo jeho ruka tvrdo dolieha na nás a na nášho boha Dagona."

8 Preto poslami zvolali k sebe všetky filištínske kniežatá a pýtali sa: "Čo máme robiť s archou Boha Izraelitov?" Odpovedali: "Archu Boha Izraelitov treba preniesť do Gétu!" A tak archu Boha Izraelitov preniesli.

9 A keď ju preniesli, zaľahla Pánova ruka na mesto (ako veľmi veľký rozvrat) a trestal obyvateľov mesta, malých i veľkých, tak, že sa na nich vyrážali vredy.

10 Nato poslali Božiu archu do Akaronu. A keď Božia archa došla do Akaronu, Akaronci volali: "Doniesli archu Boha Izraelitov, aby nás i náš ľud zabili."

11 A poslami zvolali všetky filištínske kniežatá a hovorili: "Pošlite preč archu Boha Izraelitov, nech sa vráti na svoje miesto a nech nepobije nás i náš ľud!" Lebo v meste panoval smrteľný zmätok, ťažko naň doľahla Božia ruka.

12 Ľudia, ktorí nepomreli, boli potrestaní vredmi a bedákanie mesta vystupovalo k nebu.

1 Pánova archa bola v kraji Filištíncov sedem mesiacov.

2 Potom zvolali Filištínci kňazov a veštcov a pýtali sa: "Čo máme robiť s Pánovou archou? Dajte nám vedieť, ako ju máme poslať na jej miesto?"

3 Oni odpovedali: "Ak odošlete archu Boha Izraelitov, nepošlite ju naprázdno, ale v každom prípade dajte zmierny dar! Vtedy sa uzdravíte a dozviete sa, prečo od vás neodstúpi jeho ruka."

4 I spýtali sa: "Aký dar mu máme dať? Odpovedali: "Podľa počtu filištínskych kniežat päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo ste rovnako postihnutí všetci, i vaše kniežatá.

5 Urobte teda podoby svojich vredov a podoby svojich myší, ktoré nivočia krajinu, a vzdajte chválu Bohu Izraelitov, azda sníme svoju ruku z vás, z vášho boha a z vašej krajiny!

6 Prečo si zatvrdzujete srdcia, ako si zatvrdzovali srdcia Egypťania a faraón? Či ich neprepustili? A neodišli, čo ako ich utláčal?!

7 A teraz urobte nový voz a vezmite dve otelené kravy, na ktorých ešte nebolo jarmo. Kravy zapriahnite do voza, ich teľce však odlúčte od nich do maštale.

8 Potom vezmite Pánovu archu, položte ju na voz, zlaté predmety, ktoré mu dávate ako zmierny dar, položte vedľa nej do truhličky a nechajte ju, nech ide!

9 A pozerajte! Ak pôjde smerom k svojim hraniciam do Betsamesu, on dopustil na nás toto veľké nešťastie, ak nie, tak sa presvedčíme, že sa nás nedotkla jeho ruka, stalo sa nám to náhodou." -

10 Mužovia urobili tak. Vzali dve otelené kravy, zapriahli ich do voza, ich teľce však zadržali v maštali.

11 Pánovu archu položili na voz, aj truhličku so zlatými myšami a podobou svojich vredov.

12 A kravy išli rovnou cestou do Betsamesu, išli tou istou cestou a stále ručali; neodbočili ani napravo, ani naľavo. Filištínske kniežatá išli za nimi až po hranice Betsamesu.

13 Betsamesania práve žali na doline pšenicu. Keď zdvihli oči, zazreli archu a keď ju uvideli, potešili sa.

14 Voz došiel na pole Betsamesana Jozueho a ostal tam stáť. Bol tam veľký kameň. I porúbali drevo voza a kravy obetovali Pánovi ako celopal.

15 Leviti zložili Pánovu archu i truhličku, ktorá bola pri nej a v ktorej boli zlaté predmety, a položili ju na veľký kameň. A obyvatelia Betsamesu prinášali v ten deň celopaly a obetovali obety Pánovi.

16 Keď to filištínske kniežatá videli, vrátili sa v ten deň do Akaronu.

17 Toto sú zlaté vredy, ktoré Filištínci darovali Pánovi ako zmierny dar: za Azot jeden, za Gazu jeden, za Askalon jeden, za Gét jeden, za Akaron jeden.

18 A zlaté myši podľa počtu miest piatich kniežat, od opevnených miest až po neohradené dediny. Veľký kameň, na ktorý položili Pánovu archu, je podnes na poli Betsamesana Jozueho.

19 Pán však potrestal obyvateľov Betsamesu, lebo pozerali do Pánovej archy. Udrel z ľudu sedemdesiat mužov (päťdesiattisíc mužov). Ľud žialil, lebo Pán ťažko potrestal ľud.

20 A obyvatelia Betsamesu hovorili: "Kto obstojí pred Pánom, Bohom, takým svätým! A ku komuže z nás vystúpi?"

21 Preto poslali poslov k obyvateľom Kirjatiarimu s odkazom: "Filištínci vrátili Pánovu archu, poďte, odneste si ju k vám!"

1 Obyvatelia Kirjatiarimu prišli, odniesli Pánovu archu a zaniesli ju do domu Abinadaba na návrší. Jeho syna Eleazara však zasvätili, aby strážil Pánovu archu. -

2 Veľa dní minulo odo dňa, čo bola archa v Kirjatiarime - dvadsať rokov bolo tomu -, a celý dom Izraela sa s plačom obrátil k Pánovi.

3 Vtedy povedal Samuel celému Izraelovmu domu: "Ak sa chcete celým srdcom obrátiť k Pánovi, odstráňte spomedzi seba cudzích bohov a aštarty a prilipnite srdcom k Pánovi; slúžte jemu samému a vyslobodí vás z ruky Filištíncov."

4 Synovia Izraela odstránili teda bálov a aštarty a slúžili samému Pánovi.

5 A Samuel povedal: "Zhromaždite celý Izrael do Masfy, budem sa za vás modliť k Pánovi!"

6 A tak sa zhromaždili do Masfy, čerpali a vylievali vodu pred Pánom, postili sa v ten deň a hovorili tam: "Zhrešili sme proti Pánovi." A Samuel súdil v Masfe Izrael. -

7 Keď sa Filištínci dopočuli, že sa synovia Izraela zhromaždili v Masfe, tiahli filištínske kniežatá proti Izraelu. Počuli to Izraeliti a zľakli sa Filištíncov.

8 Synovia Izraela hovorili Samuelovi: "Neprestávaj volať za nás k Pánovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z ruky Filištíncov!"

9 Samuel vzal mladé jahňa a úplne ho obetoval Pánovi ako celopal. A Samuel volal k Pánovi za Izraelitov a Pán ho vypočul.

10 Kým totiž Samuel prinášal obetu, Filištínci nastúpili do boja proti Izraelitom. Ale Pán zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a podesil ich, takže Izraelitom podľahli.

11 Nato izraelskí mužovia vytiahli z Masfy, prenasledovali Filištíncov a porazili ich pod Bet-Karom.

12 Potom vzal Samuel kameň, položil ho medzi Masfou a Senom a dal mu meno "Kameň pomoci" a povedal: "Potiaľto nám pomáhal Pán."

13 Takto boli Filištínci pokorení a neprišli viac na územie Izraelitov: Pánova ruka doliehala na Filištíncov cez celý Samuelov život.

14 Mestá, ktoré Filištínci odňali Izraelitom, vrátili sa späť k Izraelu od Akaronu až po Gét; aj ich okolie Izrael oslobodil od Filištíncov. - Zato medzi Izraelom a Amorejcami panoval pokoj.

15 A Samuel súdil Izrael po všetky dni svojho života.

16 Chodil z roka na rok a obišiel Betel, Galgalu a Masfu a súdil Izrael na všetkých týchto miestach.

17 Jeho sídlom však bola Ramata, lebo tam mal dom a tam súdil Izrael. Tam postavil aj oltár Pánovi.

Jn 11,45-12,11


45 Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

46 No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.

47 Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: "Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia.

48 Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ."

49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: "Vy neviete nič.

50 Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ."

51 Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval že Ježiš má zomrieť za národ

52 a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti.

53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

54 Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi.

55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili.

56 Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: "Čo myslíte? Príde na sviatky?"

57 Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

2 Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.

3 Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.

4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:

5 "Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?"

6 Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.

7 Ježiš povedal: "Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu!

8 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy."

9 Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

10 A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára,

11 lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

Prís 12,18-28


18 Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek.

19 Pravdivé pery budú trvať naveky, falošný jazyk však (len) chvíľočku.

20 Sklamú sa v srdci tí, čo snujú zlé, tí však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa) radosti.

21 Spravodlivému sa neprihodí nijaká nehoda, bezbožní však (zažívajú) plno nešťastia.

22 Luhárske pery sa ošklivia Pánovi, tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.

23 Rozvážny človek tají, čo vie, (zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.

24 Ruka robotných (ľudí) bude vládnuť, robotovať však bude (ruka) lenivá.

25 Nepokoj v srdci stláča človeka láskavé slovo ho však rozveseľuje.

26 Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu, lež cesta bezbožných vedie ich, kde zablúdia.

27 Lenivec si neupečie svoj úlovok, lež usilovnosť človeka je vzácnym imaním.

28 Život je na chodníku spravodlivosti, k smrti však vedie cesta zmýlená.