Dnes je 05. 09. 2026
Sobota 22. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Regina
Čítanie na dnes (248. deň):
Iz 15,1-19,25
1 Výrok nad Moabom. Áno, za noci bol zničený, Ar Moab zhynul; áno, za noci bol zničený, Kír Moab zhynul.
2 Idú do domu, Dibon vystupuje na výšiny plakať, na Nebu a na Medabe kvíli Moab: na každej hlave plešina, každá brada oholená,
3 na jeho cestách obliekajú sa do vrecovín, na jeho strechách a uliciach všetko kvíli, rozplakáva sa.
4 Hesebon a Eleále volá, až k Jase počuť ich hlas, preto sa chvejú bedrá Moabu, jeho duša sa chveje.
5 Moje srdce volá pre Moab. Jeho ubehlíci sú až v Segore, v Eglat - Šelišija. Áno, na výstupy Luitu vystupujú v plači, áno, na ceste k Horonaimu stupňujú krik pre skazu.
6 Áno, vody Nimrimu sa na púšť obrátia, áno, vyschla tráva, zhynula byľ, niet viacej zelene.
7 Preto svoje zvyšky a svoje zásoby nesú k potoku Vŕb.
8 Áno, krik obkľučuje hranice Moabu, až po Eglaim jeho kvílenie a po Beer-Elim jeho kvílenie.
9 Áno, vody Dimonu sú plné krvi, lebo na Dimon uložím ďalšie: na zachránených Moabu leva i na tých, čo ostanú v krajine.
1 Pošlite baránka vládcovi zeme zo Sely púšťou k vrchu dcéry Siona.
2 Ako odplašené vtáča, rozohnané hniezdo, budú dcéry Moabu pri brodoch Arnona.
3 "Daj radu, učiň rozhodnutie; premeň na noc svoj tieň v pravé poludnie, schovaj ubehlíkov, nevyjavuj rozplašených!
4 Nech u teba bývajú ubehlíci Moabu, buď im útočišťom pred ničiteľom!" Veď zmizol násilník, prestalo ničenie, zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili!
5 Milostivo bude postavený trón a na ňom bude verne sedieť v stánku Dávidovom sudca, čo hľadá právo a domáha sa pravdy.
6 Počuli sme o pýche Moabu, pýche veľkej, a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti, o jeho nezmyselných rečiach.
7 Preto jajkať bude Moab k Moabovi, všetko to bude jajkať. Za hroznovými koláčmi Kír-Charošetu budú vzdychať celkom zničení.
8 Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu, vinicu Sabamy rozšliapali páni národov; jej ratolesti siahajú až k Jazeru, zatárali sa na púšť, jej výhonky sa rozvetvovali, presahovali more.
9 Preto plačom Jazerčanov oplakávam vinicu Sabamy, zalievam ťa slzami, Hesebon a Eleále, veď do tvojho vinobrania a do tvojej žatvy vpadávalo ujúkanie.
10 Zmizla radosť a plesanie zo záhrad a vo viniciach nejasajú, nevýskajú, víno v lisoch nešliape šliapač, urobil som koniec ujúkaniu.
11 Preto moje vnútro zuní pre Moaba ako citara a moje útroby pre Kír Cháreš.
12 Až sa zjaví Moab a namáhať sa bude na výšinách a vojde sa modliť do svojej svätyne, nič nezmôže.
13 Toto je slovo, ktoré Pán dávno vyriekol nad Moabom.
14 Teraz však prehovoril Pán: "V troch rokoch, ako rokoch žoldniera, bude znevážená sláva Moabu so všetkým veľkým zástupom. Zvyškov však bude málo, trocha, nie mnoho."
1 Výrok nad Damaskom: "Hľa, Damask prestane byť mestom, bude iba hŕbou zrúcanín.
2 Opustené budú mestá Aroeru, budú patriť stádam, tam budú ležať a nik ich neodstraší.
3 Zhynie bašta Efraimu a kráľovstvo Damasku, so zvyškami Aramu bude ako so slávou synov Izraela" - hovorí Pán zástupov.
4 V ten deň zdrobnie Jakubova sláva a tučnosť jeho tela schradne.
5 A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá a jeho rameno obžína klasy v údolí Refaim.
6 Zostanú z neho paberky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konárikoch stromu" - hovorí Pán, Boh Izraela.
7 "V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho.
8 Nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, a nebude pozerať na to, čo vytvorili jeho prsty, na ašery a slnečné stĺpy.
9 V ten deň budú jeho opevnené mestá ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov, ktoré opustili pred synmi Izraela, a bude pustatinou.
10 Veď si zabudol na Boha, svoju spásu, a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul, preto len saď rozkošné sady a cudzím viničom ich vysádzaj!
11 V deň, keď zasadíš, ohraď a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu: unikne žatva v deň choroby a nezhojiteľnej bolesti."
12 Beda, hukot mnohých národov, hučia ako hukot morí! Burácanie národov, burácajú ako burácanie ohromných vôd.
13 Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd, ale zahriakne ich a ujdú ďaleko; budú hnané ako pleva vetrom a ako krútňava povíchricou.
14 Za večera, hľa, zdesenie, pred ránom ho už niet! To je údel tých, čo nás olupujú, a osud tých, čo nás vykorisťujú.
1 Beda, zem zuniacich krídel, čo je za riekami Etiópie,
2 čo posiela poslov po mori, po vode na papyrusových člnkoch! Choďte, rýchli posli, k národu urastenému a lesklému, k ľudu strašnému na ďaleko-široko, k národu silnému a drviacemu, ktorému rieky prerývajú krajinu.
3 Všetci občania sveta a obyvatelia zeme hľaďte, až sa zdvihne zástava na vrchoch, až zazneje trúba, čujte!
4 Lebo takto hovorí Pán ku mne: "Spokojne budem hľadieť na svojom mieste ako žiarna horúčava za jasna a ako oblak rosy v úpale žatvy."
5 Lebo pred oberačkou, keď kvitnutiu je koniec a hroznom polozrelým bude jeho kvet, poobrezáva výhonky nožmi a vetvy odstráni, obstrihá.
6 Všetci budú ponechaní vtáctvu hôr a zveri zeme, vtáctvo tam bude letovať a všetka zver zeme tam prezimuje.
7 V tom čase prinesie dar Pánovi zástupov národ urastený a lesklý, ľud strašný na široko-ďaleko, národ silný a drviaci, ktorému rieky prerývajú krajinu, na miesto mena Pána zástupov, na vrch Sion.
1 Výrok nad Egyptom: "Hľa, Pán sa nesie na ľahkom oblaku a ide do Egypta! I trasú sa pred ním bôžikovia Egypta a Egyptu sa v hrudi roztápa srdce.
2 "I popudím Egypt proti Egyptu, že bude bojovať brat proti bratovi, priateľ proti priateľovi, mesto proti mestu, kráľovstvo proti kráľovstvu.
3 Egyptu unikne duch z útrob a pomätiem ich rozvahu, že sa budú vyzvedať u bôžikov, čarodejníkov, duchov a veštcov.
4 Vydám Egypt do rúk krutých pánov, tvrdý kráľ bude vládnuť nad nimi" - hovorí Pán, Jahve zástupov.
5 Vysušia sa vody z mora a rieka úplne vyschne.
6 Páchnuť bude z riečišť, spľasnú a vyschnú rieky Egypta, zvädne trsť a šašina.
7 Plešiny sú pri Níle, pri brehu Nílu, veď všetko siatie Nílu uschne, zvädne, zmizne.
8 Kvíliť budú rybári, žialiť všetci, čo hádžu udicu do Nílu, a tí, čo rozprestierajú sieť na vode, sklesnú.
9 Zahanbia sa tí, čo spracúvajú ľan, tí, čo češú a pradú biele nite.
10 Jeho robotníci budú pošliapaní, všetci nádenníci zarmútení v duši.
11 Veru bláznivé sú kniežatá Tanisu, múdri radcovia faraóna sú hlúpou radou. Ako môžete vravieť faraónovi: "Syn mudrcov som, syn dávnych kráľov?"
12 Kdeže sú tvoji mudrci? Nechže ti oznámia a zvestujú, čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.
13 Osprosteli kniežatá Tanisu, pomýlené sú kniežatá Memfisu, zavádzajú Egypt vládcovia jeho kmeňov.
14 Pán vmiešal do jeho útrob ducha závratu, do bludu uvedú Egypt vo všetkom jeho konaní, ako blúdi opilec v tom, čo sám vydávil.
15 Egypt nebude mať diela, -
16 V ten deň bude Egypt ako ženy; triasť a báť sa bude rozohnanej ruky Pána zástupov, ktorou sa rozohnal proti nemu.
17 A júdska krajina bude Egyptu postrachom; keď ju ktokoľvek pred nim spomenie, bude sa triasť pre ustanovenie Pána zástupov, ktoré ustanovil nad ním.
18 V ten deň bude päť miest v egyptskej krajine, ktoré budú hovoriť rečou Kanaánu a prisahať na Pána zástupov, jedno sa bude volať Mesto slnka.
19 V ten deň bude Pánov oltár v strede egyptskej krajiny a pri jej hranici Pánov pomník.
20 A bude znamením a svedectvom Pánovi zástupov v egyptskej krajine: Ak budú volať k Pánovi pre utláčateľov, pošle im záchrancu a obrancu a oslobodí ich.
21 Pán sa dá Egypťanom poznať; Egypťania v ten deň poznajú Pána a budú mu prisluhovať obety a dary, sľúbia Pánovi sľuby a splnia ich.
22 Pán bude biť Egypt, biť, ale uzdraví. Tak sa obrátia k Pánovi; i dá sa im uprosiť a uzdraví ich.
23 V ten deň bude cesta z Egypta do Asýrska a budú chodiť Asýri do Egypta a Egypťania do Asýrska a Egypt s Asýrskom bude slúžiť.
24 V ten deň bude Izrael tretím pri Egypte a Asýrsku; požehnaním uprostred zeme,
25 ktorým požehná Pán zástupov slovami: "Požehnaný môj ľud Egypt a dielo mojich rúk Asýrsko a moje dedičstvo Izrael."
2Kor 8,1-15
1 Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám:
2 že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti.
3 Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac ako mohli, sami od seba
4 nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým.
5 Ba nad naše očakávanie samých seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám;
6 takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil.
7 A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky.
8 Nehovorím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky.
9 Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.
10 A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť.
11 Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať z toho, čo máte.
12 Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá.
13 Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie.
14 Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané:
15 "Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok."
Prís 21,27-22,6
27 Obeta hriešnikov je odporná Pánovi, zvlášť, keď sa obetuje na zlý úmysel.
28 Falošný svedok vyjde navnivoč, ale človek, ktorý počúva, bude stále hovoriť.
29 Oplan vystavuje bezočivý výzor na obdiv, statočný (človek) si však dáva pozor na cestu.
30 Niet múdrosti, niet rozumnosti a nieto rady proti Pánovi.
31 Kôň býva prichystaný na deň, (keď sa strhne) boj, lenže Pán dáva víťazstvo.
1 Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.
2 Boháč a bedár patria dovedna, obidvaja sú dielom Pánovým.
3 Prozreteľný (človek) predvída nehodu a vyhne sa, neskúsení však idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).
4 Odmena poníženej bázne pred Pánom je bohatstvo a česť a život (pospolu).
5 Bodľač (a) osídla (sa stelú) zvrhlému - človekovi na cestu, kto si však chráni život, vyhne sa im zďaleka.
6 Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať, a neodchýli sa od nej ani v starobe.
