Dnes je 20. 09. 2026
25. nedeľa v Cezročnom období
Meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava
Čítanie na dnes (263. deň):
Jer 3,19-6,8
19 Ja som však povedal: Akože ťa pripočítam k synom a dám tí rozkošnú krajinu, najskvostnejšie dedičstvo medzi národmi? A povedal som: Budeš ma volať: "Otec môj" a neodstúpiš odo mňa.
20 Ako sa spreneverí žena priateľovi, tak ste sa mi spreneverili, dom Izraelov," hovorí Pán.
21 Čuj! Na holiach počuť plač, nárek synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Pána, svojho Boha.
22 "Vráťte sa, odbojní synovia, vyliečim vašu spurnosť." "Pozri, my prichádzame k tebe, veď ty si Pán, náš Boh!
23 Ozaj klamom sú kopce i lomoz vrchov. Len v Pánovi, našom Bohu, je spása Izraela.
24 A "Hanba" pohltila mozole našich otcov (od našej mladosti), ich ovce a dobytok, ich synov a dcéry.
25 Preto ležíme vo svojej hanbe a zakrýva nás naša potupa; veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, my i naši otcovia od svojej mladosti až po dnešný deň; nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha."
1 Ak sa obrátiš, Izrael, hovorí Pán, vráť sa ku mne! A ak odstrániš spredo mňa svoje ohavy, nebudeš viac blúdiť.
2 Vtedy budeš prisahať: "Ako žije Pán!" poctivo, pravdivo a spravodlivo." V ňom sa budú žehnať národy a v ňom sa budú chváliť.
3 Lebo takto hovorí Pán mužom Júdska a Jeruzalema: "Preorte si úhor a nesejte do tŕnia!
4 Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, ináč vyšľahne sťa plameň môj hnev a bude horieť neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov.
5 Oznámte v Júdsku, rozhláste v Jeruzaleme a povedzte, zahlahoľte v krajine na trúby, volajte naplno a hovorte: "Zrazte sa, pôjdeme do opevnených miest!"
6 Hore so zástavou, na Sion, utekajte a nezastavujte sa! Lebo od severu privediem nešťastie a dôkladné zrútenie.
7 Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho ležiska, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Vypáli ti mestá, že v nich neostane ani duše.
8 Preto sa odejte vrecovinou, nariekajte a kvíľte, lebo blčiaci hnev Pánov neodstúpi od nás.
9 I stane sa v ten deň - hovorí Pán, zmizne srdnatosť kráľa a srdnatosť kniežat, stŕpnu kňazi a zdesia sa proroci."
10 A budú hovoriť: "Ach, Pane, Jahve, veru si sklamal tento ľud a Jeruzalem, keď si vravel: "Budete mať pokoj;" a hľa, meč vniká až do duše."
11 V tom čase budú hovoriť o tomto ľude a o Jeruzaleme: "Horúci vietor hôľ púšťou (sa rúti) na dcéru môjho ľudu, nie aby vial a nie aby čistil.
12 Zúrivý vietor mi prichádza odtiaľ: teraz aj ja vyhlásim nad nimi svoj súd."
13 Hľa, dvíha sa ako oblaky, jeho vozy sú sťa víchrica, jeho kone sú rýchlejšie od orlov. Beda nám, sme zničení!
14 Očisť si, Jeruzalem, srdce od zloby, aby si sa zachránil; dokiaľže budú bývať u teba tvoje zločinné myšlienky?
15 Veď čuj! Z Danu oznamujú a hlásia nešťastie z vrchov Efraimu.
16 Oznamujte národom: "Hľa, tu sú!" Hláste Jeruzalemu: "Obliehači prichádzajú z ďalekej krajiny, dvíhajú svoj hlas proti mestám Júdska.
17 Obkľučujú ho sťa poľní hájnici, pretože mi vzdoroval," hovorí Pán.
18 Tvoje cestičky a tvoje skutky ti to narobili. Je to pre tvoj hriech, že je to trpké, že ti to preniká až k srdcu.
19 Vnútro moje, vnútro moje, hyniem! Steny môjho srdca! Srdce sa mi búri, nebudem mlčať, veď duša mi začula hlas trúby, lomoz vojnový.
20 Skaza za skazou praská, veď hynie celá krajina, v okamihu hynú moje stany, podchvíľou moje šiatre.
21 Dokedy budem vidieť zástavu, počúvať zvuky trúby?
22 "Veď môj ľud je prihlúpy, nepoznáva mňa; sú to sprostí synovia, pochopenia nemajú; sú múdri na zločin, a dobro robiť nevedia."
23 Videl som zem: hľa, pustá je a prázdna; a nebesá: ich svetla nebolo.
24 Videl som vrchy: hľa, triasli sa a všetky pahorky sa knísali.
25 Videl som, hľa, nebolo človeka a všetky vtáčky nebies uleteli.
26 Videl som, hľa, sad je púšťou a všetky jeho mestá sa zrútili pred Pánom, pred žiarom jeho hnevu.
27 Lebo toto hovorí Pán: "Spustošená bude celá krajina, ale celkom ju nezničím.
28 Pre toto bude žialiť zem, tam hore sčernejú nebesá, lebo som povedal a rozhodol, neobanujem a neodstúpim od toho."
29 Pred krikom jazdcov a lukostrelcov celé mesto uteká, vnikli do húštin, vyliezli na bralá. Každé mesto je opustené, nebýva v nich ani človiečik.
30 Čo budeš robiť ty, spustošená? Keď si purpur obliekaš, keď sa ozdobuješ skvostmi zlatými, keď si rozširuješ oči farbičkou: darmo sa krášliš, tvoji milovníci opovrhnú tebou, budú ti siahať na život.
31 Veď počujem sťa hlas rodičky, kvílenie ako prvôstky. Hlas dcéry Sionu! Stoná, rozkladá rukami: "Ach, beda mi! Duša mi klesá pred vrahmi." Trest je zaslúžený
1 "Pochoďte ulice Jeruzalema, pozerajte, vyzvedajte a hľadajte po jeho námestiach, či nájdete muža, čo koná spravodlivo a vyhľadáva pravdu, tak mu odpustím.
2 A keď hovoria: "Ako žije Pán," isteže prisahajú krivo."
3 Pane, či tvoje oči nehľadajú pravdu? Udrel si ich, ale necítili, znivočil si ich, odmietli výstrahu, tvár si zatvrdili väčšmi ako kameň, nechceli sa obrátiť.
4 Ja však som povedal: "Sú to len bedári, prihlúpi, že nepoznajú cestu Pánovu, spravodlivosť svojho Boha.
5 Zájdem si k veľkým, tým budem hovoriť, veď tí poznajú cestu Pánovu, spravodlivosť svojho Boha." Lenže tí podobne polámali jarmo, roztrhali povrazy.
6 Preto ich zrazí lev z lesa, vlk púšte ich znivočí, poza ich mestá striehne leopard, ktokoľvek z nich vykročí, toho roztrhá, pretože sa rozmnožili ich hriechy, ich vzbury sú primocné.
7 "Ako ti to mám odpustiť? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na nebohov. Sýtil som ich, a cudzoložili, v dome neviestky sa schádzali.
8 Bujnými, prekŕmenými žrebcami sú, každý erdží za ženou blížneho.
9 Či toto nemám navštíviť? - hovorí Pán. Či na národe, ktorý je takýto, nemá sa pomstiť moja duša?
10 Vylezte na jeho múry, nivočte, ale nespustošte úplne! Odstráňte jeho výhonky, lebo tie nepatria Pánovi.
11 Veď spáchali proti mne velezradu dom Izraelov a dom Júdov," hovorí Pán.
12 Popreli Pána, hovorili: "Nie on! Nepríde na nás nešťastie, neuzrieme meč a hlad.
13 Proroci sú však ako vzduch a proroctva u nich niet, nech sa im stane tak!"
14 Nuž takto hovorí Pán, Boh zástupov: "Pretože hovoria takéto reči, hľa, obrátim svoje slová v tvojich ústach na oheň a tento ľud na drevo a strávi ich.
15 Hľa, ja privediem národ zďaleka proti vám, dom Izraelov, hovorí Pán. Je to národ vytrvalý, národ pradávny, národ, ktorého reč nepoznáš a nerozumieš, čo hovorí.
16 Jeho tulec je sťa otvorený hrob, hrdinovia sú všetci.
17 Vyje ti žatvu a chlieb, vyje ti synov a dcéry, vyje ti ovce a statok, vyje ti hrozno a figy, mečom tí zaujme opevnené mestá, na ktoré si sa ty spoliehal.
18 Ale ani v tie dni (hovorí Pán) vás nezničím úplne."
19 Akže sa spytujú: "Prečo nám Pán, náš Boh, urobil toto všetko," odpovedz im: "Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v cudzej krajine."
20 Toto ohláste v Jakubovom dome a u Júdu oznámte:
21 Počujte toto, národ hlúpy a nechápavý, ktorí majú oči, a nevidia, aj uši, a nečujú.
22 Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán. Či sa netrasiete predo mnou, ktorý som piesok určil moru za breh sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí? Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič, jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.
23 Lenže tento národ má srdce odbojné a vzdorovité, odstúpili, odišli.
24 A nemysleli si v srdci: "Bojmeže sa Pána, svojho Boha, ktorý dá pŕšku, včasný dážď a dážď neskorý v pravý čas a týždne určené na žatvu nám zachová."
25 Vaše hriechy zmiatli toto, vaše zločiny odďaľujú od vás blaho.
26 Veď aj v mojom ľude nájdu sa zločinci, striehnu sťa poľovníci zhrbení, stavajú osídla na chytanie ľudí.
27 Sťa košina, plná vtáčat, podvodu plné sú ich domy: takto zmohutneli a zbohatli,
28 stučneli, stlstli, hriešne prekročili môj príkaz, nezastanú sa pravoty siroty, (jednako prospievajú) a biednym neprisúdia právo.
29 Či toto nemám navštíviť? - hovorí Pán. Či na národe, ktorý je takýto, nemá sa pomstiť moja duša?
30 Hrôza a ošklivosť šíri sa v krajine.
31 Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť; môj ľud však má toto rád. Ale čo spravíte, keď tomu bude koniec?
1 Utečte, synovia Benjamínovi, z Jeruzalema preč! V Tekue trúbte na trúbe, nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu! Lebo od severu hrozí nešťastie a veľké pustošenie.
2 Krásnu a rozmaznanú dcéru Siona zničím.
3 Prídu k nej pastieri so svojím stádom, postavia vôkol nej stany a každý vypasie svoj úsek.
6 Lebo takto vraví Pán zástupov: "Vytínajte stromy, stavajte násyp proti Jeruzalemu. Je mestom navštívenia: je v ňom samé násilie.
7 Ako zo studne vyviera voda, tak z neho vyviera zloba, násilie a útlak počuť v ňom, pred tvárou mám stále rany a jazvy.
8 Prijmiže výstrahu, Jeruzalem, by sa mi od teba neodtrhla duša, aby som z teba neurobil púšť, neobývanú krajinu."
Gal 5,7-26
7 Dobre ste bežali. Kto vás zadržal, aby ste odporovali pravde?
8 Toto navádzanie nie je od toho, ktorý vás volá.
9 Trochu kvasu prekvasí celé cesto.
10 Ja vám dôverujem v Pánovi, že nebudete nijako ináč zmýšľať. Ale ten, čo vás mätie, odnesie si trest, nech je to ktokoľvek.
11 Ak ja, bratia, ešte stále ohlasujem obriezku, prečo ma potom prenasledujú? Veď potom je odstránené pohoršenie kríža.
12 Nech sa dajú hoci aj kastrovať tí, čo vás mätú!
13 Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske!
14 Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!"
15 Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili.
16 Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela.
17 Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.
18 Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.
19 A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť,
20 modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly,
21 závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo.
22 Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť,
23 miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.
24 Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.
25 Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.
Ž 109,1-20
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Bože, chvála moja, nemlč,
2 lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. Hovoria proti mne lživým jazykom,
3 zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny.
4 Za moju lásku broja proti mne; ale ja sa modlím.
5 Zlom sa mi odplácajú za dobré a nenávisťou za lásku.
6 Postav nad neho hriešnika. Žalobca nech stojí po jeho pravici.
7 Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený a jeho modlitba nech mu bude hriechom.
8 Jeho dní nech je čím menej a jeho úrad nech prevezme iný.
9 Jeho deti nech ostanú sirotami a vdovou jeho manželka.
10 Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.
11 Nech ho úžerník oberie o celý majetok a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.
12 Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.
13 Jeho potomstvo nech vyhynie, nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.
14 Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov a hriech jeho matky nech sa nezotrie.
15 Pán nech ich má stále pred očami a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.
16 Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.
17 Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.
18 Preklínanie si obliekal sťa odev, nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej.
19 Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, a pásom, ktorým sa vždy opáše.
20 Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú a zle hovoria proti mne.
