Dnes je 06. 05. 2026
Streda po 5. veľkonočnej nedeli
Meniny má: Hermína
Čítanie na dnes (125. deň):
Sdc 2,6-3,31
6 Keď Jozue prepustil ľud, odišli Izraelovi synovia každý do svojho dedičného podielu, aby zaujali krajinu.
7 Ľud slúžil Pánovi po všetky Jozueho dni a po všetky dni starších, ktorí ešte dlho žili po Jozuem a tiež videli veľké Pánove skutky, ktoré on vykonal pre Izrael.
8 A Nunov syn Jozue, Pánov služobník, zomrel vo veku stodesať rokov.
9 Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Tamnatsare na Efraimskej vrchovine, severne od vrchu Gás.
10 Ale celé toto pokolenie sa zhromaždilo k svojim otcom. Po nich povstalo iné pokolenie, ktoré už nepoznalo ani Pána, ani jeho skutky, ktoré vykonal kvôli Izraelovi.
11 Izraelovi synovia robili, čo je zlé v Pánových očiach a slúžili bálom.
12 Opustili Pána, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z krajiny Egypťanov. Chodili za inými bohmi - za bohmi národov, ktoré boli okolo nich - a klaňali sa im a tak dráždili Pána.
13 Opustili totiž Pána a slúžili Bálovi a aštartám. -
14 Tu vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelitom a vydal ich do ruky lupičov, ktorí ich drancovali. Predal ich do ruky okolitých nepriateľov, takže už nemohli odolať svojim nepriateľom.
15 Kedykoľvek vytiahli, Pánova ruka bola proti nim na ich nešťastie, ako povedal Pán a ako im Pán prisahal. Keď sa im už veľmi zle vodilo,
16 vzbudzoval Pán sudcov, ktorí ich vyslobodzovali z ruky lúpežníkov.
17 Lenže svojich sudcov tiež neposlúchali. Ba čo viac, prznili sa s inými bohmi a klaňali sa im. Rýchle zišli z cesty, po ktorej chodili ich otcovia, ktorí poslúchali Pánove príkazy. Nepočínali si tak.
18 Keď im Pán vzbudzoval sudcov, vtedy Pán bol so sudcom a vyslobodzoval ich z ruky nepriateľov, pokým sudca žil. Lebo Pána pohli ich vzdychy pod sužovateľmi a utláčateľmi.
19 Ale keď sudca zomrel, opäť sa vracali a stávali sa horšími než ich otcovia, lebo chodili za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Nezanechali svoje počínanie a tvrdošijné konanie. -
20 Tu vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelu a povedal: "Pretože tento národ porušil moju zmluvu, ku ktorej som zaviazal ich otcov, a neposlúchol môj hlas,
21 tak ani ja už nechcem vypudiť pred nimi ani jeden z tých národov, ktoré zanechal Jozue, keď umrel.
22 A to preto, aby som nimi vyskúšal Izraelitov, či sa budú pridržiavať Pánovej cesty a chodiť po nej, ako to robili ich otcovia, alebo nie."
23 Preto teda Pán ponechal tie národy, nevypudil ich hneď a nedal ich do ruky Jozueho.
1 Toto sú národy, ktoré Pán ponechal, aby nimi skúšal Izrael - všetkých, ktorí nepoznali boje o Kanaán -,
2 aby sa pokolenia Izraelových synov učili bojovať; išlo však len o tých, ktorí sa to predtým nenaučili.
3 Je to päť filištínskych vodcov a všetci Kanaánčania, Sidončania a Hevejci, ktorí bývali na Libanonskom pohorí, od vrchu Bál-Hermon až tam, kde sa ide do Ematu.
4 Boli teda nato, aby nimi skúšal Izrael, aby zistil, či budú poslúchať Pánove príkazy, ktorými zaviazal ich otcov prostredníctvom Mojžiša.
5 Izraelovi synovia bývali teda uprostred Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov,
6 brali si ich dcéry za manželky a svoje dcéry dávali ich synom. A slúžili ich bohom.
7 Izraelovi synovia robili, čo je zlé v Pánových očiach. Zabúdali na Pána, svojho Boha, a slúžili bálom a ašerám.
8 I vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelitom a predal ich do rúk Chusana Rasataim, kráľa z Aram Naharajim. A Izraelovi synovia slúžili Chusanovi Rasataim osem rokov.
9 Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi a Pán vzbudil Izraelovým synom osloboditeľa, ktorý ich vyslobodil, totiž Otoniela, syna Kenéza, mladšieho Kalebovho brata.
10 Zostúpil na neho Pánov duch a súdil Izrael. Vytiahol do boja a Pán dal do jeho ruky Chusana Rasataim, kráľa z Aram Naharajim, a jeho ruka zosilnela proti Chusanovi Rasataim.
11 A krajina mala štyridsať rokov pokoj. Potom Kenézov syn Otoniel zomrel.
12 Ale synovia Izraela opäť robili, čo sa nepáči Pánovi. Tu Pán dodal odvahy moabskému kráľovi Eglonovi proti Izraelitom, pretože robili, čo sa Pánovi nepáči.
13 Pribral si Amončanov a Amalekitov, potom vytiahol, porazil Izrael a zaujal Mesto paliem.
14 Izraelovi synovia slúžili moabskému kráľovi Eglonovi osemnásť rokov. -
15 Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi a Pán im vzbudil osloboditeľa, Gerovho syna Aoda, Benjamínovca, ľavorukého muža. Po ňom poslali Izraelovi synovia dary moabskému kráľovi Eglonovi.
16 Aod si však zhotovil dvojsečný meč, na piaď dlhý, a pripásal si ho na pravý bok pod šaty.
17 Zaniesol teda moabskému kráľovi Eglonovi dary. - Eglon bol veľmi tučný muž. -
18 A keď už vybavil odovzdanie darov, prepustil ľudí, čo dary niesli
19 - sám sa práve vrátil od modiel pri Galgale -, a povedal: "Kráľ, mám ti povedať jednu dôvernú vec!" On povedal: "Ticho!" Nato sa všetci, ktorí boli pri ňom, vzdialili.
20 Potom vyšiel Aod hore k nemu. Sedel totiž v hornej chladivej izbe, ktorá bola iba pre neho samého. A Aod povedal: "Mám pre teba Božie slovo!" Tu on vstal zo svojho sedadla.
21 Vtom Aod vystrel ľavú ruku, uchopil meč z pravého boku a vrazil mu ho do brucha
22 tak, že za mečom vnikla aj rukoväť a sadlo sa za mečom zavrelo, lebo nevytiahol meč z jeho brucha. Pritom vyšiel z neho výkal.
23 Potom vyšiel do letnej siene, zavrel za ním dvere hornej izby a zatiahol závoru.
24 Len čo sa vzdialil, došli jeho služobníci. Keď sa pozreli a videli, že dvere hornej izby sú zamknuté, povedali si: "Isto si odbavuje potrebu v chladivej izbe."
25 A vyčkávali až do omrzenia. Ale keď nik neotváral dvere hornej izby, vzali kľúč a otvorili a hľa, ich pán ležal mŕtvy na zemi. -
26 Kým oni váhavo otáľali, Aod unikol. Prešiel (miesto) modiel a dostal sa do Seirata.
27 Len čo sa vrátil domov, zatrúbil na Efraimskom pohorí, Izraelovi synovia zostúpili s ním z pohoria a on na ich čele.
28 Keď im zavelil: "Poďte za mnou lebo Pán vydal vašich nepriateľov, Moabčanov, do vašej ruky" - tiahli dolu za ním. Moabčanom zabrali jordánske brody a nedovolili nikomu prejsť.
29 Vtedy pobili z Moabčanov na desaťtisíc mužov, všetko silných a udatných mužov; neutiekol nik.
30 Tak boli v ten deň Moabčania pokorení pod Izraelovu ruku. A krajina mala pokoj osemdesiat rokov.
31 Po ňom bol Anatov syn Samgar. On pobil voliarskou palicou šesťsto filištínskych mužov. Aj on oslobodil Izrael.
Jn 4,27-42
27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: "Čo sa jej pýtaš?" Alebo: "Prečo sa s ňou rozprávaš?"
28 Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom:
29 "Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?"
30 Vyšli teda z mesta a šli k nemu.
31 Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!"
32 On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte."
33 Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?"
34 Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo.
35 Nevravíte aj vy: »Ešte štyri mesiace a bude žatva?« Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu!
36 Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec.
37 Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne.
38 Ja som vás, poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy, ste vstúpili do ich práce."
39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila."
40 Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni.
41 A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo.
42 A žene povedali: "Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta."
Ž 56,1-14
1 Zbormajstrovi. Podľa nápevu "Holubica vzdialených cherubov". Dávidov žalm: Miktam. Keď ho Filištínci chytili v Gath.
2 Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, každodenne ma napáda a utláča.
3 Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.
4 Kedykoľvek ma popadne strach, spolieham sa na teba.
5 Na Boha, ktorého slovo velebím, na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?
6 Dennodenne mi spôsobujú škodu, myslia len na to, ako mi zle urobiť.
7 Podnecujú spory, stroja úklady, idú mi v pätách a sliedia. Ako mne číhali na život,
8 tak im odplať neprávosť, Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.
9 Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch?
10 Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: áno, viem, že ty si môj Boh.
11 Na Boha, ktorého slovo velebím, na Pána, ktorého slovo velebím,
12 na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?
13 Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; obety chvály ti prinesiem,
14 lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.
