Dnes je 14. 10. 2025
Utorok 28. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Boris
Čítanie na dnes (287. deň):
Ez 21,1-24,14
1 Pán prehovoril ku mne takto:
2 "Syn človeka, obráť si tvár smerom na juh a káž proti juhu, prorokuj proti lesu južného poľa
3 a povedz južnému lesu: Čuj slovo Pána; toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, zapálim v tebe oheň a pohltí v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; blčiaci plameň nevyhasne a zhorí v ňom každá tvár od juhu na sever.
4 Vtedy uvidí každé telo, že ja, Pán, som ho zapálil, i nevyhasne."
5 Nato som povedal: "Ach, Pane, Jahve, títo vravia o mne: Či tento nehovorí v hádankách?"
6 Pán prehovoril ku mne takto:
7 "Syn človeka, obráť si tvár proti Jeruzalemu, káž proti svätyni a prorokuj proti krajine Izraela.
8 Povedz krajine Izraela: Toto hovorí Pán: Pozri, som proti tebe, vytiahnem z pošvy svoj meč a vyhubím z teba spravodlivých i hriešnych.
9 Pretože chcem z teba vyhubiť spravodlivých i hriešnych, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever.
10 A každé telo bude vedieť, že ja, Pán, som vytiahol svoj meč z pošvy a už sa nevráti.!
11 Ty však, syn človeka, vzdychaj, až ti budú boky prašťať; s horkosťou vzdychaj pred ich očami!
12 A ak sa ťa spýtajú: Prečo ty vzdycháš? Odpovedz im: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy ochabne každé srdce, sklesnú všetky ruky a omdlie každý duch a každé koleno sa roztečie ako voda. Áno, príde, splní sa, hovorí Pán, Jahve.
13 Potom prehovoril Pán ku mne takto:
14 "Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán: Meč, meč, ostrý a brúsený!
15 Naostrený je, by žertvy zabíjal, nabrúsený je, by blýskal bleskami. (Bohatstvo zahynie, žezlom pohrdnú,) každú silu znevážia.
16 Dal som ho vybrúsiť, nech ho chytia do päste, je to ostrený meč a je brúsený, aby ho dali do rúk vrahovi.
17 Volaj, krič, syn človeka, lebo to sa stane s mojím národom a so všetkými kniežatami Izraela; meču sú vydaní s mojím národom, udieraj si preto na stehno!
18 Áno, je to skúška; a čo, keď už ani opovrhnutého žezla nebude? - hovorí Pán, Jahve.
19 Ale ty, syn človeka, prorokuj, tlieskaj si rukou o ruku, nech sa zdvojnásobí, strojnásobí meč, veď je to meč vražedný; veľký vražedný meč, čo ich obchádza,
20 aby plašil srdce, množil záhubu. Proti všetkým jeho bránam dám brúsený meč, robený, ach, na blýskanie, brúsený na zabíjanie!
21 Obráť sa nazad, vpravo, napred, naľavo, kde len budú tvoje ostria určené!
22 Ja tiež budem tlieskať ruku o ruku a utíšim svoj hnev; ja, Pán, som to riekol."
23 Potom Pán prehovoril ku mne takto:
24 "Ty však, syn človeka, predlož si dve cesty, ktorými príde meč babylonského kráľa. Nech obe vychádzajú z jednej krajiny. Na začiatku cesty urob smerový stĺp, urob ho k mestu!
25 Urob cestu, aby meč prišiel do Raby Amonových synov a do Júdska, do opevneného Jeruzalema.
26 Lebo babylonský kráľ stojí na rázcestí, na križovatke oboch ciest, chce dostať veštby: natriasa šípy, vypytuje sa bôžikov, pozerá pečeň.
27 V pravici má žreb: "Jeruzalem;" chce postaviť barany, otvoriť ústa na krik, povýšiť hlas na volanie, postaviť barany proti bránam, nakopiť násyp, postaviť val.
28 Im sa to však vidí klamná veštba. Hroznou prísahou sa zaviazali, on im však pripomenie ich hriech, chce sa ich zmocniť.
29 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste pripomenuli svoju vinu. keď sa odhalil váš zločin a objavil váš hriech: pre všetky vaše výčiny - keďže ste ich pripomenuli - chytia vás do päste.
30 Ty však, rúhač, zločinec, knieža Izraela, ktorého deň prichádza v čase, keď bude koniec hriechu,
31 toto hovorí Pán, Jahve: Odstráň tiaru, odlož korunu! To už nie je to. Nízke sa povýši a vysoké sa zníži.
32 Trosky, trosky, trosky z neho urobím. A nebude ho, kým nepríde ten, ktorému patrí právo, jemu (ho) dám.
33 A ty, syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, proti Amonovým synom a proti ich nadutosti. Povedz: Meč, meč vytasený zabíjať, vybrúsený ničiť, blyští sa!
34 Videli ti márnosť, veštili ti klam, aby ho dali na krk zločinným rúhačom, ktorým prišiel deň v čase, keď bude koniec zločinu.
35 Späť do pošvy! V mieste, kde ťa stvorili, v mieste, kde máš pôvod, budem ťa súdiť.
36 Vylejem na teba svoj hnev, vo svojom prudkom ohni dýchnem na teba, potom ťa dám do rúk zbesilých ľudí, ktorí kujú záhubu.
37 Ohňu budeš pokrmom, tvoja krv potečie po zemi, nebudú na teba spomínať, lebo ja, Pán, som to povedal."
1 Pán prehovoril ku mne takto:
2 "Ty, syn človeka, chceš súdiť (chceš súdiť) krvavé mesto? Nuž oznám mu všetky jeho zločiny!
3 A povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Mesto vylieva vo svojom omyle krv, aby prišiel jeho čas; a robí si modly, aby sa poškvrnilo.
4 Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; a modlami, ktoré si urobilo, si sa poškvrnilo. Tak si približuješ svoje dni a prichádzaš ku svojim rokom, preto ťa urobím potupou národov, posmechom všetkých krajín.
5 Blízke i od teba vzdialené budú sa ti posmievať, máš poškvrnené meno, máš veľa nepokoja.
6 Pozri, z kniežat Izraela sa každý spolieha na svoje rameno, chcú vylievať krv.
7 Otca a matku znevažujú v tebe, cudzincov znásilňujú uprostred teba, siroty a vdovy utláčajú v tebe.
8 Mne zasvätenými vecami si pohrdlo, soboty si znesvätilo.
9 Ľudia ohovárační sú v tebe, chcú vylievať krv; na vrchoch jedia v tebe, pášu zločin v tvojom strede.
10 V tebe odkrývajú otcovu hanbu, v tebe znásilňujú znečistenú krvou.
11 V tebe každý páše ohavnosť s manželkou svojho blížneho, každý zločinne poškvrňuje svoju nevestu a v tebe si každý znásilňuje sestru, dcéru svojho otca.
12 Dary prijímajú v tebe, aby vylievali krv, prijímalo si úroky a nadplatky, násilne si vykorisťovalo blížneho, na mňa si však zabudlo, hovorí Pán, Jahve.
13 Ale ja tlesnem dlaňami nad tvojou lúpežou, ktorú si páchalo, a nad krviprelievaním, ktoré je uprostred teba
14 Či ti srdce vydrží, či ti ruky ostanú pevné v dňoch, ktoré ti ja chystám? Ja, Pán, som to riekol a splním.
15 Rozhádžem ťa medzi národy, rozprášim ťa po krajinách a vyhubím z teba tvoju nečistotu.
16 A získam si ťa pred očami národov; vtedy budeš vedieť, že ja som Pán."
17 Pán prehovoril ku mne takto:
18 "Syn človeka, Izrael mi ostal troskou. Všetci sú kov, cín, železo a olovo vo vyhni, ostali troskou zo striebra.
19 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste všetci ostali troskou, hľa, ja vás zhromaždím do Jeruzalema.
20 Ako sa zhromažďuje striebro, kov, železo, olovo a cín do vyhne, aby naň pre vytopenie dúchali oheň: tak vás ja zhromaždím, poskladám a vytopím vo svojom hneve a rozhorčenosti.
21 Hej zhromaždím vás a rozdúcham na vás oheň svojho hnevu, že sa v ňom roztopíte.
22 Ako sa vo vyhni roztápa striebro, tak sa roztopíte v ňom a budete vedieť, že ja, Pán, som vylial na vás svoj hnev."
23 Pán prehovoril ku mne takto:
24 "Syn človeka, povedz jej: Ty si krajina nezvlažená dažďom a nepokropená v deň hnevu.
25 Jej kniežatá sú v nej ako revúci lev, ktorý trhá korisť. Zožierajú životy, berú poklady a cennosti a rozmnožujú v nej vdovy.
26 Jej kňazi znásilňujú môj zákon, znesväcujú mne zasvätené veci, nerobia rozdiel medzi svätým a nesvätým a neučia rozdielu medzi poškvrneným a čistým. Pred mojimi sobotami si zakrývajú oči, takže som znesvätený medzi nimi.
27 Jej úradníci sú v jej strede ako vlky, ktoré kmášu korisť, chcú vylievať krv, ničiť životy, aby sa mohli zmocniť koristi.
28 Jej proroci im to však zatierajú vakovkou, pretože vidia márnosť, veštia im luhaniny, vravia: "Toto hovoril Pán, Jahve," hoci Pán nehovoril.
29 Pospolitý ľud páše násilie, dopúšťa sa lúpeže, utláča bedárov a žobrákov a bezprávne znásilňuje cudzincov.
30 Keď som však hľadal medzi nimi niekoho, kto by vymuroval múr, postavil sa proti mne do trhliny za krajinu, aby som ju nezničil, nenašiel som.
31 Vylial som teda na ňu svoj hnev, ohňom svojej roztrpčenosti som ich zničil, ich cesty som im zvrátil na hlavu," hovorí Pán, Jahve.
1 Pán prehovoril ku mne takto:
2 "Syn človeka, boli dve ženy, dcéry jednej matky.
3 Smilnili v Egypte, vo svojej mladosti smilnili. Tam im ohmatávali prsia, tam im stláčali panenské prsníky.
4 A ich mená: staršia Oola a jej sestra Ooliba. Patrili mne a porodili synov a dcéry. Ich mená však boli Samária Oola a Jeruzalem Ooliba.
5 Oola sa mi spreneverila, zahorela k svojim milovníkom Asýrom, ktorí sa k nej blížili
6 poobliekaní do purpuru; k miestodržiteľom a vojvodcom, samým to žiadúcim mladíkom, k jazdcom, čo sa nosia na koňoch.
7 Tiahlo ju k nim jej smilstvo, ku všetkým tým vyberaným synom Asýrov, a poškvrnila sa všetkými, ku ktorým zahorela, i všetkými ich modlami.
8 Ale ani svoje egyptské necudnosti neopustila, veď oni s ňou súložili v jej mladosti, oni stláčali jej panenské prsia a zahrňovali ju svojím smilstvom.
9 Preto som ju vydal do ruky asýrskych synov, ku ktorým zahorela.
10 Oni odhalili jej hanbu, jej synov a dcéry zajali a ju zabili mečom, takže sa stala povestnou pred ženami. Takto na nej splnili súdy.
11 Jej sestra Ooliba to videla a zahorela ešte horšie než tamtá, jej smilstvo bolo horšie ako sestrino.
12 Zahorela k synom Asýrov, k miestodržiteľom a vojvodcom, ktorí sa k nej blížili poobliekaní do purpuru; k jazdcom, čo sa nosia na koňoch, k samým to žiadúcim mladíkom.
13 Vtedy som videl, že sa poškvrnila, jednou cestou kráčali obe.
14 Ona však stupňovala svoju necudnosť. Uvidela mužov maľovaných na múre, obrazy Chaldejcov, maľovaných na červeno,
15 opásaných okolo bedier pásom, s otočeným turbanom na hlavách, že každý vyzeral ako veliteľ; obrazy synov Bábelu, Chaldejsko je ich rodnou krajinou.
16 Len čo ich jej oči zazreli, zahorela k nim a poslala k nim do Chaldejska svojich poslov.
17 Synovia Bábelu teda prišli k nej užívať lásku a poškvrnili ju svojou necudnosťou; poškvrnila sa s nimi, potom sa im však odcudzila jej duša.
18 Odhalila svoje smilstvo, odhalila svoju hanbu; vtedy sa mi odcudzila jej duša, ako sa mi odcudzila duša jej sestry.
19 Rozmnožovala svoju necudnosť, lebo sa rozpamätala na dni svojej mladosti, keď smilnila v egyptskej krajine.
20 Zahorela k ich rozkošníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich výron je ako výron žrebcov.
21 Vyhľadala si zločin svojej mladosti, keď ti Egypťania chytali prsia, stláčali tvoje mladistvé prsníky.
22 Preto Ooliba, toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja popudím proti tebe tvojich milovníkov, ktorým sa ti odcudzila duša, privediem ich proti tebe zo všetkých strán.
23 Synov Babylonu a všetkých Chaldejcov, príslušníkov Pekodu, Soy a Koy, všetkých asýrskych synov s nimi, všetko to žiadúcich mladíkov, miestodržiteľov a vojvodcov, veliteľov a vznešených, ktorí všetci jazdia na koňoch.
24 A prídu vyzbrojení proti tebe; s vozmi, kolesami a zástupmi ľudí; štít, brnenie a prilbu namieria vôkol proti tebe, im oddám súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv.
25 Namierim proti tebe svoju žiarlivosť že budú zlostne zaobchádzať s tebou, odrežú ti nos a uši a tvoj dorast padne pod mečom. Oni ti zajmú synov a dcéry a tvoj dorast spáli oheň.
26 Povyzliekajú ťa zo šiat a zoberú ti ozdobné predmety.
27 Takto vyhubím z teba tvoje výčiny a tvoje smilstvo od egyptskej krajiny; už si k nim nepozdvihneš oči a viac si nespomenieš na Egypt.
28 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, vydám ťa do ruky, ktorú nenávidíš, do ruky, ktorej sa ti odcudzila duša!
29 Nenávistne budú s tebou nakladať, zoberú všetok tvoj zisk, nechajú ťa nahú a holú a zjaví sa hanba tvojej necudnosti, tvoje výčiny a tvoje smilstvá.
30 Toto ti urobili, lebo si pachtila po národoch, poškvrnila si sa ich modlami.
31 Kráčala si cestou svojej sestry, preto ti dám do ruky jej kalich.
32 Toto hovorí Pán, Jahve: Kalich svojej sestry budeš piť, hlboký a široký, na hanbu a na posmech ti bude, mnoho vojde do neho.
33 Opojením, žalosťou sa preplníš. Je to kalich hrôzy, zdesenia, kalich tvojej sestry Samárie.
34 Piť ho budeš až do dna, jeho črepy budeš hrýzť, svoje prsia roztrháš; lebo som hovoril ja;" výrok Pána, Jahveho.
35 Preto takto hovorí Pán, Jahve: "Pretože si ma zabudla a zahodila si si ma za chrbát, nes aj ty svoju vinu a svoje necudnosti!"
36 Pán mi povedal: "Syn človeka, chceš súdiť Oolu a Oolibu? Rozpovedz im ich ohavnosti:
37 že cudzoložili a krv majú na rukách. Cudzoložili so svojimi modlami a aj synov, ktorých porodili mne, zaháňali im na pokrm.
38 I toto spáchali proti mne: poškvrnili v ten deň moju svätyňu a znesvätili moje soboty.
39 Lebo keď zabili svojich synov pre svoje modly, v ten istý deň prišli do mojej svätyne poškvrniť ju. Áno, toto robili v mojom dome.
40 Dokonca posielali po chlapov, ktorí prichádzali zďaleka, prichádzali vtedy, keď poslali po nich posla. Kvôli nim si sa kúpala, maľovala si si oči a krášlila si sa skvostmi.
41 Sedela si na nádhernom lôžku, pred tebou bol prikrytý stôl a položila si naň moje kadidlo a môj olej.
42 Pri nej a pri chlapoch sa ozývalo hulákanie, viac ako keď sa z púšte privedie množstvo ožranov, a dávali im na ruky náramnice a na hlavy ozdobné koruny.
43 Vtedy som riekol: Či necudzoložili takto? Páchali výčiny necudnej ženy.
44 Vchádzajú k nej ako k žene neviestke. Tak vchádzali k hriešnym ženám Oole a Oolibe.
45 Ale spravodliví mužovia ich budú súdiť podľa práva cudzoložníc a podľa práva krviprelievačov, lebo cudzoložnicami sú a krv majú na rukách.
45 Ale spravodliví mužovia ich budú súdiť podľa práva cudzoložníc a podľa práva krviprelievačov, lebo cudzoložnicami sú a krv majú na rukách.
46 Vskutku toto hovorí Pán, Jahve: Priviesť proti nim zástup a vydať ich týraniu a lúpeži!
47 Zástup nech ich ukameňuje a nech ich postína mečom: ich synov a dcéry nech pozabíjajú a ich domy nech spália ohňom.
48 Takto odstránim z krajiny zločin, všetky ženy budú mať výstrahu a nebudú hrešiť ako vy.
49 Vaše zločiny naložia na vás, ponesiete svoje hriechy s modlami a budete vedieť, že ja som Pán, Jahve."
1 V deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiaty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:
2 "Syn človeka, napíš si meno dňa, totiž tohto dňa; babylonský kráľ sa práve tento deň vzoprie proti Jeruzalemu.
3 Potom prednes odbojnému domu podobenstvo a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Postav hrniec; postav, a nalej doň vody!
4 Pozbieraj doň jeho kúsky, rozličné dobré kúsky zo stehna a lopatky, naplň ho vyberanými kosťami!
5 Vezmi vyberané barančatá, naklaď podeň hŕbu dreva, nechaj vrieť jeho kúsky, i kosti nech sa v ňom uvaria!
6 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Beda krvavému mestu, hrncu, na ktorom je hrdza a z ktorého hrdza nezíde. Kus za kusom ho vyprázdni, nemusí naň padnúť žreb.
7 Veď je v ňom krv, na holý kameň ju položilo, nevylialo ju na zem, aby ju zakrylo zemou.
8 Aby som priviedol hnev, aby som sa ukrutne pomstil, dal som jeho krv na holý kameň, aby sa nezakryla.
9 Preto takto hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu; aj ja urobím veľkú vatru.
10 Naklaď dreva, zapáľ oheň, dovar mäso, uvar miešaninu, kosti však nech zhoria!
11 Potom ho polož prázdny na jeho uhlie, nech sa rozohreje a jeho kov nech sa rozpáli, aby sa mu vnútri pustila nečistota a stratila sa jeho hrdza.
12 Veľmi som sa ustával, no nakopená hrdza nezišla z neho v ohni.
13 V tvojej nečistote je zločin. Pretože som ťa čistil, no neočistil si sa od svojej špiny, ani sa už neočistíš, kým neukojím na tebe svoj hnev.
14 Ja, Pán, som hovoril; príde a urobím. Nepopustím, nebudem šetriť a nezľutujem sa: Podľa tvojich ciest a podľa tvojich výčinov ťa budem súdiť," hovorí Pán, Jahve. -
2Sol 2,1-17
1 Čo sa týka príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás, bratia,
2 nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť ani duchom ani slovom ani listom, údajne naším, akoby už Pánov deň nastával.
3 Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom. Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia,
4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha.
5 Nepamätáte sa, že som vám to hovoril, ešte keď som bol u vás?
6 A teraz viete, čo ho zadŕža, aby sa zjavil až v pravom čase.
7 Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; ale len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža.
8 Potom sa zjaví ten zločinec, ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu;
9 toho, ktorý príde pôsobením satana so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi
10 a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby, lebo neprijali lásku k pravde, aby mohli byť spasení.
11 A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži
12 a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť.
13 My však musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvotiny na spásu v posvätení Duchom a vierou v pravdu,
14 k čomu vás povolal skrze naše evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.
15 A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom.
16 Sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej,
17 nech poteší vaše srdcia a upevní vás v každom dobrom diele a slove.
Ž 119,33-40
33 Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní a ja vždy pôjdem po nej.
34 Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám a celým srdcom sa ho budem pridŕžať.
35 Priveď ma na chodník svojich príkazov, lebo som si ho obľúbil.
36 Nakloň mi srdce k svojej náuke, a nie ku chamtivosti.
37 Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť; na tvojej ceste dopraj mi života.
38 Svojmu sluhovi splň svoj sľub, čo vedie k bázni pred tebou.
39 Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený; veď tvoja náuka je radostná.
40 Hľa, túžim za tvojimi príkazmi; nuž oživ ma v svojej spravodlivosti.
