Dnes je 30. 08. 2026
22. nedeľa v Cezročnom období, TT: Výročie posviacky katedrálneho chrámu svätého Jána Krstiteľa v Trnave
Meniny má: Ružena
Čítanie na dnes (242. deň):
Mich 1,1-4,14
1 Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Micheášovi z Morasti v dňoch júdskych kráľov Joatama Achaza a Ezechiáša, ktoré dostal vo videní o Samárii a Jeruzaleme.
2 Počujte, všetky národy, pozoruj, zem a čo ju napĺňa, nech je Pán svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu.
3 Lebo, hľa, Pán vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.
4 I roztekajú sa pod ním vrchy a údolia sa roztvárajú ako vosk pred ohňom, ako voda vyliata na svah.
5 Pre Jakubov hriech je to všetko, pre zločin Izraelovho domu. Čo je Jakubov hriech? Či nie Samária? A čo sú výšiny Júdu? Či nie Jeruzalem?
6 Zo Samárie urobím hŕbu na poli a pozemok pre vinicu; jej kamene pohádžem do doliny a jej základy odhalím.
8 Preto budem nariekať a kvíliť, budem chodiť bosý a nahý, budem nariekať ako šakaly a smútiť ako pštrosy.
9 Lebo jej rana je nezahojiteľná, lebo došla k Júdovi, došla až k bráne môjho ľudu, k Jeruzalemu.
10 V Gete neohlasujte, v Aku neplačte. V Bet Afre sa v prachu váľajte!
11 Prejdiže si, obyvateľka Šafiru potupená nahotou! Nevyjde obyvateľka Sánanu. Nárek v Bet Haeseli odňal od vás podporu.
12 Čaká na šťastie obyvateľka Marotu, hoci nešťastie zostúpilo od Pána k bráne Jeruzalema.
13 Zapriahni do voza tátoše, obyvateľka Lachisu. Začiatok hriechu pre dcéru Siona bol, že sa u teba našli zločiny Izraela.
14 Preto dajú odbytné Morešet Gatu; domy Akzibu budú sklamaním pre kráľov Izraela.
15 Ešte ti privediem dediča, obyvateľka Maresy; až k Odolamu pôjde sláva Izraela.
16 Ohoľ sa a ostrihaj pre svojich rozkošných synov, rozšír si plešinu ako sup, lebo sa odsťahujú od teba.
1 Beda tým, čo vymýšľajú zlo a pášu zločin na svojich lôžkach; keď svitne ráno, prevedú ho, lebo majú moc v rukách.
2 Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho, ak domy, zoberú ich; spáchajú násilie na mužovi i jeho dome, na človeku i jeho dedičstve.
3 Preto takto hovorí Pán: "Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo, z ktorého si nevytiahnete hrdlo, ani nebudete vykračovať vzpriamení, lebo je to zlý čas.
4 V ten deň vyrieknu o vás porekadlo a žialiť budú žalospevom. Povedia: "Úplne sme spustošení, dedičstvo môjho ľudu zamenil - ako mi ho berie! - Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole."
5 Preto nebudeš mať nikoho, kto by hodil povrázok pri žrebovaní v zhromaždení Pánovom."
6 "Nerečni!" rečnia, "netreba týmto rečniť, nepríde potupa !"
7 Takáto reč, dom Jakubov! Či je Pán netrpezlivý? Či je toto jeho dielo? Či nie sú moje slová dobré voči tomu, kto kráča spravodlivo?
8 Už dávno sa môj ľud stavia ako nepriateľ. Sťahuje plášť z tuniky tým, čo chodia spokojne, čo sa odvracajú od vojny.
9 Ženy môjho ľudu odháňate z domu im drahého, ich dietkam odnímate navždy moju slávu.
10 "Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku." Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.
11 Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom, a luhal by: "Budem rečniť o víne a o pálenke," to by bol rečník pre tento ľud.
12 Áno, pozbieram ťa, Jakub, celého, áno, zhromaždím zvyšok Izraela, dám ich dokopy ako ovce v ovčinci, ako stádo uprostred paše; budú sa ozývať pre (množstvo) ľudí.
13 Pred nimi pôjde drvič, prelomia bránu, prejdú ňou a vyjdú. I pôjde pred nimi ich kráľ a Pán v ich čele.
1 Povedal som: "Čujte, pohlavári Jakuba a kniežatá Izraelovho domu, či nie vy máte poznať právo?"
2 Nenávidíte dobro a milujete zlo, sťahujete z nich kožu a mäso z ich kostí.
3 Jedia mäso môjho ľudu; sťahujú z nich kožu, lámu im kosti a kúskujú ako do hrnca, ako mäso do kotla.
4 Potom budú kričať k Pánovi, ale nevyslyší ich, zakryje si v tom čase pred nimi tvár, lebo hrešili svojimi skutkami.
5 Toto hovorí Pán proti prorokom, ktorí zavádzajú svoj ľud, ktorí, ak majú zubami čo hrýzť, volajú: "Pokoj!" - proti tomu však, čo im nedá nič do úst, ohlasujú vojnu.
6 Preto budete mať noc bez videnia, budete mať temnotu bez veštby, nad prorokmi slnko zapadne a zatemnie sa deň nad nimi.
7 I budú sa hanbiť jasnovidci, červenať sa budú veštci a všetci si zahalia bradu, pretože niet Božej odpovede.
8 Ale ja som naplnený silou, duchom Pána, právom a chrabrosťou, aby som oznámil Jakubovi jeho hriech a Izraelu jeho zločin.
9 Čujte toto, pohlavári Jakubovho domu a kniežatá domu Izraelovho, ktorým sa hnusí právo a všetko rovné krivia,
10 ktorí krvou budujú Sion a Jeruzalem hriechom.
11 Ich pohlavári súdia za úplatok, ich kňazi učia za plácu, ich proroci veštia za peniaze, pritom sa opierajú o Pána a vravia: "Či nie je Pán medzi nami? Nepríde na nás nešťastie!"
12 Preto pre vás zorú Sion ako pole, Jeruzalem bude zboreniskom a chrámový pahorok bude zalesnenou výšinou.
1 Na konci dní: bude upevnený vrch Pánovho domu na temene vrchov a vyčnievať bude nad pahorky i budú sa naň hrnúť ľudia.
3 Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi a naďaleko naprávať mocné národy, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.
4 Každý bude sedieť pod svojím viničom a nerušene pod svojím figovníkom, lebo prehovorili ústa Pána zástupov.
5 Lebo všetky národy putujú, každý v mene svojho boha, my však putujeme v mene Pána, nášho Boha, na večné veky.
6 "V ten deň, hovorí Pán, zhromaždím kuľhavých a pozbieram roztratených a tých, ktorých som trestal.
7 Z kuľhavých urobím zvyšky a z ustatých mocný národ" a Pán bude nad nimi panovať na vrchu Sion odteraz až naveky.
8 A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona, k tebe príde, vkročí predošlé vladárstvo, kráľovstvo dcéry Jeruzalema.
9 Teraz však, prečo tak kričíš? Či nie je v tebe kráľ? Či zahynul tvoj poradca, že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky?
10 Zvíjaj sa a namáhaj, dcéra Siona, ako rodička, lebo teraz vyjdeš z mesta a budeš bývať na poli. Pôjdeš do Bábelu, tam ťa vyslobodí, tam ťa vykúpi Pán z ruky tvojich nepriateľov.
11 Teraz sa však zhromaždia proti tebe mnohé národy. Budú vravieť: "Znesvätiť ho! Nech sa nám oko nadíva na Sion!"
12 Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky a nechápu jeho rozhodnutie, že ich zhromaždil ako snopy na humno.
14 Narob si množstvo zárezov: hradbu postavili proti nám, palicou udierali sudcu Izraela po tvári.
2Kor 3,7-18
7 Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný,
8 ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia?
9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia.
10 Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu.
11 Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.
12 Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene,
13 a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného.
14 Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje.
15 A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša.
16 Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne.
17 Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.
18 A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.
Ž 104,19-30
19 Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať.
20 Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver.
21 Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha.
22 Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách.
23 Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera.
24 Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.
25 Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.
26 Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
27 Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas.
28 Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
29 Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.
30 Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme.
