Dnes je 29. 05. 2023
Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi, Votívna omša o Duchu svätom
Meniny má: Vilma
Čítanie na dnes (149. deň):
1Sam 24,1-25,44
1 Dávid odtiaľ odišiel a zdržoval sa v pevnostiach Engadi.
2 Keď sa Šaul po prenasledovaní Filištíncov vrátil, oznámili mu: "Hľa, Dávid je na púšti Engadi!"
3 Šaul si vzal tritisíc mužov vybraných z celého Izraela a išiel hľadať Dávida a jeho ľudí smerom ku Skalám gaziel.
4 Na ceste prišiel ku košiarom oviec, kde bola jaskyňa. Ta išiel Šaul na potrebu. Dávid však a jeho ľudia sa zdržovali hlbšie v jaskyni.
5 Dávidovi hovorili jeho ľudia: "Hľa, toto je deň, o ktorom ti Pán povedal: "Vydám ti do ruky tvojho nepriateľa, naložíš s ním, ako sa ti bude páčiť!" Nato Dávid vstal a potajomky odťal okraj Šaulovho plášťa.
6 Ale potom bilo Dávidovi srdce, pretože odťal okraj Šaulovho plášťa.
7 I povedal svojim ľuďom: "Nech to Pán vzdiali odo mňa! Neurobím to svojmu pánovi, Pánovmu pomazanému! Nevztiahnem naň svoju ruku, lebo je to pomazaný Pána."
8 Dávid týmito slovami zadržal svojich ľudí a nedovolil im povstať proti Šaulovi. A Šaul vyšiel z jaskyne a pobral sa svojou cestou.
9 Potom Dávid vstal, vyšiel z jaskyne a takto volal za Šaulom: "Pán môj, kráľ!" Šaul sa obzrel nazad a Dávid sa sklonil tvárou k zemi a poklonil sa.
10 A Dávid povedal Šaulovi: "Prečo počúvaš na reči ľudí: "Dávid zamýšľa tvoju záhubu!?"
11 Hľa, dnes si sa mohol na vlastné oči presvedčiť, že ťa Pán v jaskyni vydal do mojej ruky! Povedal som si, že ťa zabijem, ale zľutoval som sa nad tebou a vravel som si: Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je Pánovým pomazaným.
12 A pozri, otče môj, pozri na okraj svojho plášťa, ktorý mám v ruke! Z toho, že som ti odťal okraj plášťa a nezabil som ťa, poznávaš a vidíš, že nemám v sebe zlosť a hriech a neprevinil som sa proti tebe. A ty mi číhaš na život, chceš mi ho odňať.
13 Nech súdi Pán medzi mnou a tebou, nech ma Pán pomstí na tebe, ale moja ruka na teba nesiahne!
14 Ako hovorí staré porekadlo: "Od zločincov vychádza zločin." Nuž moja ruka nesiahne na teba.
15 Za kýmže to vytiahol kráľ Izraela?! Koho ty prenasleduješ? Mŕtveho psa; jednu blchu!
16 Nech je Pán sudcom a nech súdi medzi mnou a tebou! Nech vidí, nech vedie môj súd a nech ma vyslobodí z tvojej ruky!"
17 Keď Dávid dohovoril tieto slová Šaulovi, povedal Šaul: "Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid?" Vtom Šaul pozdvihol hlas a plakal.
18 I povedal Dávidovi: "Ty si lepší ako ja, lebo ty si mi preukázal dobro, ja však som ti robil zlo.
19 Ty si dnes ukázal, že si mi robil dobro, lebo ma Pán vydal do tvojej ruky, a nezabil si ma.
20 Veď ak niekto nájde svojho nepriateľa, či ho prepustí dobrou cestou? Nech ti Pán odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal!
21 A teraz viem určite, že budeš kráľom a že kráľovstvo Izraela bude stále v tvojej ruke.
22 Nuž zaprisahaj sa mi teraz na Pána, že nevyničíš po mne moje potomstvo a nevyhubíš moje meno z rodu môjho otca!"
23 A Dávid sa zaprisahal Šaulovi. Potom Šaul išiel domov, Dávid však a jeho ľudia vystúpili na pevnosť.
1 Samuel zomrel. Vtedy sa zhromaždil celý Izrael, nariekal nad ním a pochovali ho v jeho domove v Ráme. Potom Dávid vstal a odišiel na púšť Máon.
2 Na (púšti) Máon bol istý človek, ktorý mal majetok v Karmeli. Ten človek bol veľmi bohatý, mal tritisíc oviec a tisíc kôz. Bol práve na strihaní oviec v Karmeli.
3 Meno toho človeka bolo Nábal, meno jeho manželky Abigail. Žena bola veľmi rozumná a pekná, ale muž drsný a zlomyseľný. Bol Kalebovec.
4 Dávid sa na púšti dopočul, že u Nábala je strihanie oviec,
5 preto Dávid poslal desať mladíkov. Dávid povedal mladíkom: "Choďte do Karmelu, zájdite k Nábalovi a pozdravte ho v mojom mene!
6 A povedzte mu toto: "Buď zdravý! Pokoj tebe, pokoj tvojmu domu a pokoj všetkému, čo máš! Počul som, že je u teba strihanie.
7 Tvoji pastieri bývali totiž pri nás. Neublížili sme im a nič im nechýbalo po celý čas, čo boli v Karmeli.
8 Spýtaj sa svojich sluhov, povedia ti: Nech teda (títo) mladí ľudia nájdu milosť v tvojich očiach, veď prichádzame v dobrý deň. Daj, čo môžeš svojim sluhom a svojmu synovi Dávidovi!"
9 Dávidovi mladíci šli a všetko to povedali v Dávidovom mene Nábalovi. Potom čakali.
10 A Nábal odpovedal Dávidovým sluhom: "Kto je Dávid? A kto je Izaiho syn? Dnes je množstvo sluhov, ktorí odišli od svojich pánov!
11 Mám teda vziať chlieb, vodu, zvieratá, ktoré som zarezal pre svojich strihačov, a mám ich dať chlapom, o ktorých neviem, odkiaľ sú?"
12 Nato sa Dávidovi mládenci vydali na cestu a vrátili sa a keď prišli, všetko mu rozpovedali.
13 Tu Dávid povedal svojim ľuďom: "Nech si každý opáše meč!" A každý si opásal meč. Aj Dávid si opásal meč a za Dávidom vystupovalo asi štyristo mužov a dvesto ich ostalo pri batožine.
14 Ktorýsi zo sluhov však oznámil Nábalovej žene Abigail: "Hľa, Dávid poslal z púšte poslov, aby blahoželali nášmu pánovi, ale on sa na nich vyrútil.
15 A tí ľudia boli k nám veľmi dobrí, neublížili nám a nič nám nechýbalo po celý čas, čo sme chodili s nimi, keď sme boli v poli.
16 Múrom nám boli i v noci, i vo dne po celý čas, čo sme boli s nimi, keď sme pásli ovce.
17 Preto uváž a rozmysli si, čo urobíš, lebo skaza nášho pána a celého jeho domu je hotová vec, on však je grobian, nemožno s ním hovoriť."
18 Abigail vzala rýchlo dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených oviec, päť seí pražených zŕn, sto strapcov hrozienok a dvesto figových koláčov a naložila to na osly.
19 A sluhom povedala: "Poďte predo mnou, ja idem za vami!" Svojmu mužovi Nábalovi to však neoznámila.
20 Ako zostupovala na oslici, krytá vrchom, Dávid a jeho ľudia schádzali proti nej, a tak sa s nimi stretla!
21 Dávid hovoril: "Tak teda zadarmo som strážil všetko, čo je tu na púšti, a nič nechýbalo z toho, čo mu patrilo. Odplatil sa mi zlým za dobré.
22 Toto nech urobí Boh Dávidovým nepriateľom a toto nech pridá, ak zo všetkého, čo má, nechám do ranného svitu čokoľvek mužského."
23 Len čo Abigail zazrela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a uklonila sa až po zem.
24 Potom mu padla k nohám a vravela: "Na mne nech je vina, môj pane! Nech smie tvoja služobnica hovoriť pred tebou. Vypočuj slová svojej služobnice!
25 Nech sa môj pán netrápi pre toho naničhodného človeka, pre Nábala, veď je taký ako jeho meno! Nábal (blázon) sa volá a je bláznivý. Ale ja, tvoja služobnica, nevidela som sluhov svojho pána, ktorých poslal.
26 A tak teraz ako žije Pán a ako žiješ ty, môj pane, Pán ťa zachránil, že si sa nepoškvrnil krvou a nezjednal si si právo vlastnou rukou. Nech sú ako Nábal tvoji nepriatelia a tí, čo zamýšľajú zlo proti môjmu pánovi!
27 A teraz nech tento dar, ktorý tvoja služobnica doniesla svojmu pánovi, dostanú tvoji ľudia, ktorí kráčajú za mojím pánom.
28 Odpusť svojej služobnici vinu! Veď Pán určite založí môjmu pánovi trvalý dom, lebo môj pán vybojúva boje Pánove a nič zločinné sa na tebe za celý tvoj život nenájde.
29 A ak sa niekto zdvihne, aby ťa prenasledoval a číhal ti na život, nech je život môjho pána zaviazaný do zväzku tých, čo žijú s Pánom, tvojím Bohom, a životy tvojich nepriateľov nech vyhodí z praku!
30 A keď Pán urobí môjmu pánovi všetko dobré, čo ti prisľúbil, a ustanoví ťa za knieža nad Izraelom,
31 nech ťa vtedy neznepokojuje a nech netrápi môjho pána srdce, že daromne prelial krv a môj pán si sám zjednal právo. A keď Pán preukáže môjmu pánovi dobro, spomeň si na svoju služobnicu!"
32 Dávid odpovedal Abigail: "Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal v ústrety!
33 Nech je požehnaná tvoja múdrosť a nech si požehnaná ty, lebo si ma dnes zachránila, že som sa nepoškvrnil krvou a nezjednal som si právo vlastnou rukou.
34 Ako žije Pán, Boh Izraela, ktorý ma zdržal, že som ti neurobil krivdu: Keby si sa nebola poponáhľala a nebola by si mi prišla naproti, do ranného svitu by Nábalovi nebolo zostalo nič mužského rodu."
35 Potom jej Dávid vzal z ruky, čo mu doniesla, a povedal jej: "Choď v pokoji domov. Vidíš, vyslyšal som tvoj hlas a mal som na teba ohľad."
36 Abigail išla k Nábalovi a on usporiadal vo svojom dome hostinu podobnú hostine kráľovskej. Nábalovo srdce bolo veselé a bol veľmi opitý, preto mu až do ranného svitu nepovedala nič.
37 Ale ráno, keď víno z Nábala vypáchlo, jeho žena mu toto všetko porozprávala. I odumrelo v ňom srdce a ostal celý skamenený.
38 Asi o desať dní Pán zasiahol Nábala, takže zomrel.
39 Keď sa Dávid dopočul, že Nábal zomrel, povedal: "Nech je zvelebený Pán, lebo sa ma zastal pre pohanenie, ktorého sa mi dostalo od Nábala, a svojho služobníka zdržal od zla. Nábalovo zlo však Pán vrátil na jeho hlavu." Potom Dávid poslal Abigail odkaz, že
40 Dávidovi sluhovia prišli k Elbigail do Karmelu a povedali jej: "Dávid nás poslal k tebe, chce si ťa vziať za ženu."
41 Ona vstala, uklonila sa tvárou až po zem a vravela: "Hľa, nech je tvoja služobnica tvojou otrokyňou, ktorá bude umývať nohy sluhov svojho pána."
42 Potom sa Abigail rýchlo vybrala, sadla na osla, jej päť služobníc ju sprevádzalo, išla za Dávidovými poslami a stala sa mu ženou.
43 Dávid si vzal aj Achinoam z Jezraelu. Obidve sa teda stali jeho manželkami.
44 Svoju dcéru Michol, Dávidovu manželku, dal Šaul Faltimu, synovi Laisa z Galimu.
Jn 18,25-40
25 Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: "Nie si aj ty z jeho učeníkov?" On zaprel: "Nie som."
26 Jeden z veľkňazových sluhov príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: "A nevidel som ťa s ním v záhrade?!"
27 Peter znova zaprel - a vtom zaspieval kohút.
28 Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka.
29 Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: "Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?"
30 Odpovedali mu: "Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali."
31 Pilát im povedal: "Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!" Židia mu odpovedali: "My nesmieme nikoho usmrtiť."
32 Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.
33 Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: "Si židovský kráľ?"
34 Ježiš odpovedal: "Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?"
35 Pilát odvetil: "Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?"
36 Ježiš povedal: "Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto."
37 Pilát mu povedal: "Tak predsa si kráľ?" Ježiš odpovedal: "Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas."
38 Pilát mu povedal: "Čo je pravda?" Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: "Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.
39 Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?"
40 Oni znova kričali: "Toho nie, ale Barabáša!" A Barabáš bol zbojník.
Ž 68,16-19
16 Vrch bášanský je vrch Boží, pohorie Bášanu má veľa štítov.
17 Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? Veď Boh tam bude bývať naveky.
18 Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
19 Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, ľudí si prijal do daru, aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
