Dnes je 31. 05. 2026
Najsvätejšej Trojice, ZA: Najsvätejšej Trojice – titul katedrály
Meniny má: Petrana, Petronela
Čítanie na dnes (151. deň):
1Sam 29,1-31,13
1 Filištínci zhromaždili celé svoje vojsko do Afeku, Izraeliti táborili pri prameni, ktorý je v Jezraeli.
2 Filištínske kniežatá postupovali po stovkách a tisíckach, Dávid však a jeho mužovia postupovali vzadu s Achisom.
3 Vtedy hovorili filištínske kniežatá: "Čo chcú títo Hebrejci?" Achis odpovedal filištínskym kniežatám: "Veď je to Dávid, sluha izraelského kráľa Šaula, ktorý je už dni a roky u mňa, a odo dňa, čo prišiel, až po dnešný deň som nenašiel nič proti nemu."
4 Ale filištínske kniežatá sa nahnevali naň a hovorili mu: "Pošli toho chlapa nazad, nech ide na svoje miesto, na ktoré si ho zadelil! Ale do boja nech s nami nejde, aby sa nám vo vojne nestal nepriateľom. Čím iným by si tento mohol získať priazeň svojho pána ako hlavami týchto ľudí?
5 Alebo to nie je Dávid, ktorému s tancom vyspevovali: "Porazil Šaul svojich tisíc, ale Dávid svojich desaťtisíc?"
6 Nato Achis zavolal Dávida a povedal mu: "Ako žije Pán, ty si úprimný a je veľmi milé mojim očiam, že v tábore chodíš všade so mnou, lebo odo dňa, čo si ku mne prišiel, až po dnešný deň som nič zlé na tebe nenašiel. Ale kniežatám sa nepáčiš.
7 Preto sa vráť a choď v pokoji, aby si neurobil niečo, čo by sa filištínskym kniežatám nepáčilo."
8 Dávid povedal Achisovi: "Ale čože som urobil a čo si našiel na svojom služobníkovi odo dňa, čo som vstúpil do tvojej služby, až po dnešný deň, že nemám ísť a nemám bojovať proti nepriateľom svojho pána, kráľa?"
9 Achis odvetil Dávidovi: "Viem, že mne si príjemný ako Boží anjel, ale filištínske kniežatá povedali: "Nech nejde s nami do boja!"
10 Preto teraz ráno vstaň, aj sluhovia tvojho Pána, ktorí s tebou prišli! A keď ráno, len čo sa rozvidnie, vstanete, odíďte!"
11 A Dávid - on i jeho družina - ráno vstali, aby sa vrátili do krajiny Filištíncov. Filištínci však vystupovali do Jezraelu.
1 Keď Dávid a jeho mužovia na tretí deň došli do Sikelegu, vpadli Amalekiti na rovinu a do Sikelegu, dobyli Sikeleg a vypálili ho ohňom.
2 Ženy, ktoré v ňom boli, zajali od najmenších po najväčšie. Nezabili nikoho, iba odviedli a šli svojou cestou.
3 Keď Dávid a jeho mužovia došli do mesta a videli, že je vypálené ohňom a ich ženy, synovia a dcéry sú zajaté,
4 pozdvihol Dávid a mužstvo, ktoré bolo s ním, hlasno plakali, až nemali už síl plakať.
5 Aj obe Dávidove manželky, Jezraelitka Achinoam a žena karmelského Nábala Abigail padli do zajatia.
6 Dávid bol vo veľkej úzkosti, lebo mužstvo hovorilo, že ho treba ukameňovať, veď duše celého mužstva boli roztrpčené pre ich synov a dcéry. Ale Dávid sa vzmužil v Pánovi, svojom Bohu.
7 Tu Dávid povedal Achimelechovmu synovi, kňazovi Abiatarovi: "Dones mi efód!" Abiatar doniesol Dávidovi efód
8 a Dávid sa spýtal Pána: "Mám prenasledovať tú bandu? Dohoním ju?" Odpovedal mu: "Prenasleduj, lebo ich isto dohoníš a všetko oslobodíš!"
9 Nato sa Dávid pohol, aj šesťsto mužov, ktorí boli s ním, a došli k potoku Besor. (Ostatní však ostali.)
10 Dávid potom prenasledoval (nepriateľa) so štyristo mužmi; dvesto mužov, ktorí boli prislabí prebrodiť rieku Besor, ostalo.
11 Na poli našli akéhosi Egypťana. Priviedli ho k Dávidovi, dali mu chleba, aby si zajedol, a napojili ho vodou.
12 Dali mu aj kus figového koláča a dva strapce hrozienok. Keď si zajedol, vrátil sa doňho duch, lebo tri dni a tri noci nejedol chlieb a nepil vodu,
13 a Dávid sa ho opýtal: "Ku komu patríš a odkiaľ si?" Odpovedal: "Som egyptský chlapec, otrok istého Amalekitu. Môj pán ma tu nechal, lebo som pred troma dňami ochorel.
14 Vpadli sme na rovinu Kréťanov, na tú, čo patrí Júdovi, a na rovinu Kalebovu a Sikeleg sme vypálili ohňom."
15 Dávid sa ho opýtal: "Povedieš ma za tou bandou?" Odpovedal: "Zaprisahaj sa mi na Boha, že ma neusmrtíš a že ma nevydáš do ruky môjho pána, tak ťa povediem za tou bandou."
16 Zaviedol ich. A hľa, rozprestierali sa po celej krajine, jedli, pili a oslavovali veľkú korisť, ktorú zobrali v krajine Filištíncov a v júdskej krajine.
17 A Dávid ich bil od svitu až do večera (nasledujúceho dňa) a nezachránil sa nik z nich, iba štyristo mladých mužov, ktorí vysadli na ťavy a ušli.
18 Tak Dávid oslobodil všetko, čo zobrali Amalekiti; aj svoje dve manželky Dávid oslobodil.
19 Nič sa im nestratilo, ani malé, ani veľké veci, ani synovia, ani dcéry, ani korisť, ani nič, čo im odňali; Dávid všetko doniesol naspäť.
20 Potom Dávid vzal všetky ovce a dobytok a tí, čo ich pred ním hnali, vraveli: "Toto je Dávidova korisť."
21 Keď Dávid prišiel k dvesto mužom, ktorí boli takí slabí, že nemohli ísť za Dávidom, a preto ich nechal pri rieke Besor, oni vyšli v ústrety Dávidovi a v ústrety mužstvu, ktoré bolo s ním. Dávid pristúpil k ľuďom a pozdravil ich.
22 Ale všelijakí zlí a naničhodní ľudia z mužov, čo išli s Dávidom, sa ozvali a hovorili: "Pretože nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme oslobodili; každý nech si vezme len svoju ženu a svojich synov a nech ide.
23 Ale Dávid povedal: "Nerobte tak, bratia, za to, čo nám dal Pán! Zachránil nás a dal nám do ruky bandu, ktorá išla proti nám.
24 Ktože bude v tejto veci na vás počúvať? Veď taká istá čiastka patrí tomu, kto tiahne do boja ako tomu, kto ostáva pri batožine! Podelia sa rovnako."
25 A tak to bolo od toho dňa aj naďalej. Urobil to pravidlom a zákonom v Izraeli až po dnešný deň.
26 Keď Dávid došiel do Sikelegu, poslal z koristi starším Júdu svojim priateľom s odkazom: "Tu máte dar, z koristi Pánových nepriateľov."
27 Tým, čo boli v Beteli, tým, čo boli v Ráme na Rovine, tým, čo boli v Jatire,
28 tým, čo boli v Aroeri, tým, čo boli v Sefamote, tým, čo boli v Estamo.
29 Tým, čo boli v Rachali, tým, čo boli v mestách Jerameelitov, a tým, čo boli v mestách Kinejcov.
30 Tým, čo boli v Arame, tým, čo boli v Bór-Asáne, tým, čo boli v Atachu.
31 Tým, čo boli v Hebrone, a všetkým miestam, kadiaľ prechodil Dávid a jeho mužovia.
1 Filištínci bojovali proti Izraelitom. Izraeliti utiekli pred Filištíncami a pozabíjaní ležali na vrchu Gelboe.
2 Ale Filištínci stíhali Šaula a jeho synov. A tak Filištínci zabili Šaulových synov Jonatána, Abinadaba a Melchisuu.
3 Bitka sa zostrila pri Šaulovi. Dostihli ho strelci; mužovia od kuše, ktorí ho ťažko poranili.
4 Vtedy Šaul povedal svojmu zbrojnošovi: "Vytas svoj meč a prebodni ma ním, aby ma neprišli prebodnúť títo neobrezanci a nezhanobili ma!" Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. Preto Šaul uchopil meč a vrhol sa naň.
5 Keď zbrojnoš videl, že Šaul je mŕtvy, vrhol sa aj on na svoj meč a zomrel s ním.
6 Takto zomreli v ten deň spoločne Šaul, jeho traja synovia, jeho zbrojnoš a všetci jeho mužovia.
7 Keď Izraeliti, ktorí boli na druhej strane roviny za Jordánom, videli, že Izraeliti utekajú a že sú Šaul a jeho synovia mŕtvi, opustili mestá a ušli. Potom prišli Filištínci a usadili sa v nich.
8 Keď na druhý deň prišli Filištínci olupovať zabitých, našli Šaula a jeho troch synov padlých na vrchu Gelboe.
9 Odťali mu hlavu, zobrali mu výstroj a poslali kolovať do filištínskej krajiny, aby to zvestovali v chrámoch svojich modiel a ľudu.
10 Jeho zbrane uložili v chráme Aštarty a jeho mŕtvolu obesili na múr Betsanu.
11 Obyvatelia Jábes Galaádu sa dopočuli o tom, čo urobili Filištínci so Šaulom,
12 vybrali sa všetci bojaschopní mužovia, pochodovali celú noc, sňali Šaulovu mŕtvolu a mŕtvoly jeho synov z múru Betsanu, vrátili sa do Jábesu a tam ich spálili.
13 Potom vzali ich kosti a pochovali ich pod tamariškou v Jábese a postili sa sedem dní.
Jn 19,28-20,10
28 Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: "Žíznim."
29 Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam.
30 Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: "Je dokonané." Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
31 Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok.
32 Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní.
33 No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali,
34 ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.
35 A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili.
36 Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: "Kosť mu nebude zlomená."
37 A na inom mieste Písmo hovorí: "Uvidia, koho prebodli."
38 Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.
39 Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou.
40 Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať.
41 V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal.
42 Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.
1 Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.
2 Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: "Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili."
3 Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu.
4 Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý.
5 Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
6 Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty
7 aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.
8 Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.
9 Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
10 Potom sa učeníci vrátili domov.
Ž 68,29-36
29 Prejav, Bože, svoju moc, upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
30 Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme králi prinášajú dary.
31 Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, čriedu býkov s teľcami národov; nech sa ti s prútmi striebra pokoria. Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.
32 Z Egypta prídu veľmoži, Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
33 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
34 čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
35 Uznajte Božiu moc. Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc až nad oblaky.
36 Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Zvelebený buď, Bože.
