Dnes je 22. 01. 2026
Štvrtok 2. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Zora
Čítanie na dnes (22. deň):
Gn 43,1-44,34
1 Ale hlad ťažko doliehal na krajinu.
2 Keď už strovili všetko obilie, čo priniesli z Egypta, otec im povedal: "Choďte a kúpte nám zasa trochu potravy!"
3 Júda mu však odvetil: "Ten človek nám dôrazne prikázal: "Neukazujte sa predo mnou, iba ak bude váš brat s vami!"
4 Ak pošleš s nami aj nášho brata, tak sa vyberieme nakúpiť pre teba živobytia.
5 Ak ho však s nami nepošleš, nepôjdeme dolu, lebo ten muž nám prikázal: "Neukazujte sa predo mnou, iba ak bude váš brat s vami!"
6 Vtedy Izrael povedal: "Prečo ste len priviedli na mňa nešťastie a prezradili ste, že máte ešte brata?"
7 Oni odvetili: "Ten muž sa veľmi zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: "Žije ešte váš otec? Máte ešte brata?" My sme mu odpovedali na jeho otázky. Mohli sme m vedieť, že nám povie: "Priveďte svojho brata sem!?"
8 Tu povedal Júda svojmu otcovi Izraelovi: "Pošli chlapca so mnou! Tak sa vyberieme a pôjdeme, aby sme ostali nažive a aby sme nepomreli aj my, aj ty, aj naše deti.
9 Ja sa zaň zaručujem. Odo mňa ho požaduj! Ak by som ti ho nepriviedol späť a nepostavím ti ho zasa pred oči, celý svoj život budem vinný pred tebou.
10 Lebo keby sme neboli toľko otáľali, boli by sme sa už dva razy vrátili."
11 Vtedy im povedal otec Izrael: "Keď je to už raz tak, nuž urobte toto: Vezmite do vriec niečo z najlepších plodín krajiny a zaneste to ako dar tomu mužovi; niečo balzamu, medu, mastixovej živice a ladanumu, pistácie a mandlí!
12 Vezmite so sebou tiež dvojnásobnú čiastku peňazí, lebo tie peniaze, čo ste našli na vrchu vo vašich vreciach musíte zaniesť späť. Možno je to nejaký omyl.
13 Zoberte so sebou aj svojho brata! A už choďte, vráťte sa k tomu mužovi!
14 Všemohúci Boh nech vám dá milosrdenstvo u toho muža a nech dá odísť aj vášmu bratovi, čo zostal, aj Benjamínovi! A ja, ako som bol bez detí, tak bez detí aj ostanem!"
15 Potom mužovia zobrali dary, vzali aj dvojnásobok peňazí a Benjamína, vydali sa na cestu do Egypta a dostavili sa pred Jozefa.
16 Keď Jozef videl s nimi Benjamína, povedal správcovi domu: "Zaveď týchto mužov do domu, daj zabiť nejaké dobytča a daj to pripraviť, lebo títo mužovia budú obedovať so mnou!"
17 Ten človek urobil, ako rozkázal Jozef, a mužov zaviedol do Jozefovho domu.
18 Ale muži sa preľakli, keď ich voviedli do Jozefovho domu, a vraveli si: "To bude pre peniaze, čo sa minulý raz našli v našich vreciach, že nás vedú dnu, aby nás obžalovali a usvedčili a putom uvrhli nás i naše osly do otroctva."
19 I pristúpili k správcovi Jozefovho domu, prihovorili sa mu pri vchode do domu
20 a vraveli mu: "Prosíme pane! My sme sem raz prišli nakúpiť potravy.
21 Keď sme prišli do nocľahárne, otvorili sme svoje vrecia a v každom vreci navrchu ležali i každého jedného peniaze, naše peniaze, ako sme ich vyplatili! Teraz ich prinášame späť.
22 Doniesli sme však aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. My vôbec nevieme, kto nám naše peniaze vložil do našich vriec."
23 On im odvetil: "Uspokojte sa a nebojte sa. Váš Boh a Boh vášho otca vám tajne dal tie poklady do vašich vriec. Ja som vaše peniaze dostal." Potom k nim vyviedol Simeona.
24 A tento človek zaviedol mužov do Jozefovho domu, dal im vody, aby si umyli nohy, a dal tiež krmu ich oslom.
25 Kým však neprišiel napoludnie Jozef, oni vykladali dary, lebo počuli, že tu budú jesť.
26 Keď Jozef vošiel do domu, odovzdali mu dary, ktoré mali so sebou v dome, a poklonili sa pred ním až po zem.
27 Jozef sa ich vypytoval, ako sa majú, a vravel: "Má sa dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi rozprávali? Žije ešte?"
28 Oni odpovedali: "Tvoj sluha, náš otec, ešte žije." Pritom sa mu hlboko poklonili.
29 Keď zdvihol oči, zbadal svojho brata Benjamína, syna svojej matky, a povedal: "To je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi rozprávali?" A riekol: "Nech sa nad tebou zmiluje Boh, syn môj!"
30 Nato sa Jozef rýchlo vytratil, lebo ho veľmi dojala prítomnosť jeho brata a žiadalo sa mu vyplakať. I vošiel do odľahlej komnaty a tam plakal.
31 Potom si umyl tvár a opäť vyšiel von a s premáhaním povedal: "Prineste jedlo!"
32 I doniesli jemu aj im osobitne a Egypťanom, čo s nimi jedli, tiež osobitne. Egypťania totiž nesmeli jesť spolu s Hebrejmi, lebo Egypťania to pokladali za ohavnosť.
33 Oni však sedeli naproti nemu, a od najstaršieho do najmladšieho, celkom podľa veku. Takže sa nad tým títo mužovia veľmi divili.
34 A on im dal nosiť z jedál, ktoré boli pred ním. Toho však, čo priniesli Benjamínovi, bolo päť ráz toľko, ako toho, čo prinášali ostatným. A pili s ním, až mali dobrú náladu.
1 Hneď nato dal svojmu správcovi takýto rozkaz: "Naplň vrecia mužov potravinami, koľko len budú môcť uniesť, a každému do jeho vreca navrch polož jeho peniaze.
2 Môj pohár však, môj strieborný pohár, vlož najmladšiemu do vreca spolu s peniazmi za jeho obilie." A on urobil podľa rozkazu, ktorý dal Jozef.
3 Ráno zavčasu potom mužov vypravili aj s ich oslami.
4 No len čo vyšli z mesta, ešte neboli ďaleko, povedal Jozef správcovi svojho domu: "Vstaň a pusť sa za tými mužmi a keď ich dostihneš, povedz im: "Prečo ste sa odplatili zlým za dobré? Prečo ste mi ukradli strieborný pohár?
5 Vari to nie je ten, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste konali, keď ste to urobili."
6 Keď ich dostihol, dohováral im podľa tohoto návodu.
7 Oni mu odpovedali: "Prečo hovorí môj pán takou rečou? Je ďaleko od tvojich sluhov, žeby niečo také urobili.
8 Pozri, z krajiny Kanaán sme ti priniesli späť peniaze, čo sme našli navrchu vo svojich vreciach. Akože by sme teda mohli kradnúť z domu tvojho pána striebro alebo zlato?
9 U koho z tvojich sluhov sa nájde, ten nech zomrie a my ostatní budeme otrokmi môjho pána."
10 On im odpovedal: "Hoci by to malo byť podľa vašich slov, mojím otrokom však bude iba ten, u koho sa to nájde. Vy ostatní môžete voľne odísť.
11 Tu každý rýchlo zložil na zem svoje vrece a každý svoje vrece otvoril.
12 A on začal hľadať u najstaršieho a skončil pri najmladšom. Pohár sa našiel v Benjamínovom vreci.
13 Tu si oni roztrhli odev, každý opäť naložil náklad na svojho osla a vrátili sa do mesta.
14 Keď Júda a jeho bratia vošli opäť do Jozefovho domu bol ešte stále tam -, padli pred ním na zem.
15 Jozef im však povedal: "Akého skutku ste sa to dopustili? Nezbadali ste, že muž ako ja sa vyzná aj v hádaní?"
16 Vtedy Júda povedal: "Čo my môžeme povedať môjmu pánovi? Čo hovoriť? Čím sa ospravedlniť? Boh navštevuje tvojich sluhov za previnenie! A teraz, pán môj, sme tvoji sluhovia, aj my, aj ten, u koho sa pohár našiel!"
17 Ale on odpovedal: "Nech je ďaleko odo mňa niečo také urobiť! Iba ten, u koho sa našiel pohár, bude mojím otrokom. Vy ostatní môžete v pokoji odísť k svojmu otcovi!"
18 Tu pristúpil k nemu Júda a vravel: "Pán môj, dovoľ, aby ti tvoj sluha povedal pár slov! Nehnevaj sa preto na svojho sluhu! Veď ty si ako faraón!
19 Môj pán sa opýtal svojich sluhov: "Máte ešte otca alebo brata?"
20 My sme vtedy odpovedali môjmu pánovi: "Máme ešte staručkého otca a tiež dosť neskoro narodeného malého brata. Jeho vlastný brat je už mŕtvy, a tak on ostal ako jediné dieťa po svojej matke; a preto je miláčkom svojho otca."
21 Vtedy si rozkázal svojim sluhom: "Priveďte ho sem ku mne, aby som ho videl na vlastné oči!"
22 My sme môjmu pánovi odpovedali: "Chlapec nemôže opustiť svojho otca. Ak opustí svojho otca, ten isto zomrie!"
23 Na to si ty odpovedal svojim sluhom: "Ak váš najmladší brat nepríde s vami, neukazujte sa mi viac na oči!"
24 Keď sme potom došli k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, oznámili sme mu slová môjho pána.
25 A keď potom náš otec vravel: "Nože choďte a kúpte nám trochu potravy!",
26 my sme mu odvrávali: "My nemôžeme ísť. Pôjdeme len vtedy, keď bude s nami aj náš najmladší brat. Veď sa nesmieme ukázať tomu mužovi na oči, ak náš najmladší brat nebude s nami!"
27 Vtedy nám povedal tvoj sluha, náš otec: "Vy viete, že moja žena mi porodila len dvoch.
28 Jeden odo mňa odišiel tak, že som musel povedať: Istotne je roztrhaný, roztrhaný! a dodnes som ho nevidel.
29 Ak vezmete spred mojej tváre aj tohoto a ak sa mu prihodí nešťastie, tak od bôľu privediete moje šediny do podsvetia!"
30 Keby som teraz prišiel k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, a chlapec, na ktorom on lipne celou dušou, by nebol s nami,
31 on by zomrel, keby videl, že chlapec nie je s nami, a tvoji sluhovia by naozaj priviedli šediny tvojho sluhu, nášho otca, od bôľu do podsvetia!
32 pretože sa tvoj sluha otcovi za chlapca zaručil slovami: "Ak ti ho neprivediem späť, celý svoj život budem vinný pred tebou,"
33 tak teraz nech zostane namiesto chlapca tvoj sluha za otroka môjmu pánovi! Chlapec však nech odíde so svojimi bratmi!
34 Veď akože by som mohol prísť k svojmu otcovi bez toho, že by bol chlapec so mnou? Nemohol by som pozerať na trápenie, čo zastihne môjho otca!"
Mt 15,10-39
10 Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte a pochopte:
11 Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka."
12 Tu pristúpili učeníci a povedali mu: "Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?"
13 On im odpovedal: "Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom.
14 Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy."
15 Peter mu na to povedal: "Vysvetli nám toto podobenstvo."
16 On odvetil: "Ešte ani vy nechápete?
17 Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky?
18 Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.
19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.
20 Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje."
21 Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu.
22 Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: "Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch."
23 Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: "Pošli ju preč, lebo kričí za nami."
24 Ale on odvetil: "Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela."
25 No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: "Pane, pomôž mi!"
26 On jej odpovedal: "Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám."
27 "Áno, Pane," vravela ona, "ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov."
28 Vtedy jej Ježiš povedal: "Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš." A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
29 Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol.
30 Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval.
31 A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.
32 Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: "Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste."
33 Učeníci mu povedali: "Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?"
34 Ježiš sa ich opýtal: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem a zopár rybiek."
35 Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem.
36 Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.
37 Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.
38 Tých čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí.
39 Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magadanského kraja.
Ž 13,1-6
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?
3 Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou?
4 Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj,
5 daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal, aby nemohol povedať môj nepriateľ: "Premohol som ho;" aby tí, čo ma sužujú, nezajasali, že som upadol.
6 Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, moje srdce sa teší z tvojej pomoci. Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.
