Dnes je 11. 10. 2026
28. nedeľa v Cezročnom období
Meniny má: Valentína
Čítanie na dnes (284. deň):
Ez 7,1-11,25
1 Pán prehovoril ku mne takto:
2 "Ty, syn človeka, (hovor): Toto vraví Pán, Jahve, Izraelovej krajine: Koniec prichádza, prichádza koniec na štyri končiny krajiny.
3 Teraz prichádza koniec na teba, nuž vyšlem proti tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti.
4 Oko sa mi nezmiluje nad tebou a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba i dozviete sa, že ja som Pán.
5 Toto hovorí Pán, Jahve: Nešťastie, pozri, jediné nešťastie prichádza.
6 Koniec prichádza, prichádza koniec, prebudil sa proti tebe, hľa prichádza!
7 Dovršuje sa tvoja skaza, obyvateľ krajiny, prichádza čas, blízo je deň lomozu, a nie jasania na vrchoch.
8 Teraz zblízka vylejem na teba svoj zápal a vyplním na tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti.
9 Moje oko sa nezmiluje a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba. Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, ktorý bije.
10 Hľa, deň! Hľa, prichádza! Vychádza osud(?), kvitne prút, klíči namyslenosť!
11 Násilie vzrástlo na prút zločinu. Nič nie je z nich ani z ich majetku, ani z ich lomozu. Nič skvelého na nich niet.
12 Prichádza čas, blíži sa deň; kto kupuje, nech sa neteší, a kto predáva, nech nežiali, lebo hnev je nad celým jeho zástupom.
13 Veď ten, čo predal, nevráti sa k predanej veci, i keď ešte bude nažive, lebo proroctvo proti celému jeho zástupu neodstúpi. Zločinom si nik neposilní život.
14 Trúbte na trúbu a zbrojte všetko, jednako niet, kto by šiel do boja, pretože môj hnev je nad celým jeho zástupom.
15 Meč je vonku, mor vo vnútri. Kto je v poli, zomrie pod mečom, a kto je v meste, pohltí ho hlad a mor.
16 Ak uniknú z nich zachránenci, budú na vrchoch ako hrkútajúce holuby, pomrú všetci, každý pre svoj hriech.
17 Všetky ruky ovisnú a všetky kolená sa roztečú ako voda.
18 Opášu sa vrecovinami a pokryje ich hrôza; na každej tvári bude hanba a na každej hlave plešina.
19 Svoje striebro vyhodia na ulicu, ich zlato sa obráti na nečistotu. Ich striebro a zlato nevládze ich zachrániť, v deň Pánovho hnevu si (ním) nezasýtia dušu a nenaplnia vnútornosti. Lebo im bolo osídlom na hriech,
20 jeho ozdobný skvost obrátili na pýchu, robili z neho svoje ohavné obrazy a svoje ošklivosti, preto im ho obrátim na nečistotu.
21 A vydám ho za korisť do ruky cudzincov a zločincov zeme ako plen, aby ho znesvätili.
22 Odvrátim si od nich tvár a znesvätím môj skvost. Lúpežníci vniknú doň a znesvätia ho.
23 Urob reťaz! Veď zem je preplnená vinou krvi a mesto je plné násilia!
24 Privediem najhoršie z národov a zaujmú im domy. Urobím koniec pýche mocných a ich svätyne budú zneuctené.
25 Príde úzkosť. Budú hľadať pokoj, ale nebude ho.
26 Príde nešťastie za nešťastím a chýr za chýrom. Budú hľadať videnie u proroka, kňaz stratí zákon a starec radu.
27 Kráľ bude smútiť, knieža sa oblečie do hrôzy a ruky pospolitého ľudu sa budú triasť. Naložím s nimi podľa ich ciest a podľa ich pokračovania ich budem súdiť, i dozvedia sa, že ja som Pán."
1 Stalo sa v šiestom roku, v šiestom mesiaci, piaty deň mesiaca, keď som sedel vo svojom dome a júdski starci sedeli predo mnou, že sa tam vzniesla nado mňa ruka Pána, Jahveho.
2 I videl som, hľa, podoba, ktorá vyzerala ako človek. Oddola toho, čo vyzeralo ako jeho pás, bol oheň a od jeho pása nahor vyzeralo ako žiara, ako vzhľad lesklého kovu.
3 A vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za šticu hlavy, nato ma duch zdvihol medzi nebo a zem a zaviedol ma v Božích videniach do Jeruzalema, ku vchodu vnútornej brány, ktorá hľadí na sever, kde bola postavená socha žiarlivosti, (ktorá vzbudzuje žiarlivosť).
4 A hľa, bola tam sláva Izraelovho Boha, podobne ako som videl v údolí.
5 I riekol mi: "Syn človeka, zdvihniže si oči smerom na sever! Zdvihol som oči smerom na sever a hľa, severne od oltárnej brány, vo vchode bola spomenutá socha žiarlivosti.
6 I riekol mi: "Syn človeka, či vidíš, čo oni vystrájajú? Veľké ohavnosti sú to, čo tu vystrája Izraelov dom, takže sa vzdialim od svojej svätyne. Ale ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti."
7 I zaviedol ma ku vchodu nádvoria a zazrel som v múre akúsi dieru.
8 Vtom mi riekol: "Vlom sa cez múr!" Nato som sa vlámal cez múr a hľa, bol tam akýsi vchod!
9 Vtedy mi riekol: "Vojdi a pozri zločinné ohavnosti, ktoré tam robia!
10 Vošiel som teda, poobzeral som sa a hľa, rozličné zobrazenia plazov a zvierat - ošklivosti - a rozličné modly domu Izraela boli zôkol-vôkol vyryté do múru.
11 Pred nimi stálo sedemdesiat starcov Izraelovho domu, prostred ktorých bol Jezoniáš, syn Safanov. Každý mal v ruke kadidelnicu i vznášala sa vôňa kotúča z kadidla.
12 I riekol mi: "Či vidíš, syn človeka, čo robia starci Izraelovho domu v tme, každý vo svojej obrazovej izbe? Veď hovoria: "Pán nás nevidí. Pán opustil krajinu."
13 I riekol mi: "A ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti, ktoré títo vystrájajú."
14 I zaviedol ma ku vchodu brány Pánovho chrámu, ktorá ležala na sever, a hľa, sedeli tam ženy, ktoré oplakávali Tamúza.
15 Vtedy mi riekol: "Či vidíš, syn človeka? Ešte uvidíš od týchto väčšie ohavnosti.
16 Nato ma zaviedol do vnútorného nádvoria Pánovho chrámu a hľa, pri vchode do Pánovho chrámu, medzi predsieňou a oltárom bolo zo dvadsaťpäť mužov chrbtom k Pánovmu chrámu a tvárou na východ. A títo sa smerom na východ klaňali slnku.
17 "Či vidíš, syn človeka? Či je Júdovmu domu primálo robiť ohavnosti, ktoré tu robia, že (ešte aj) zem zaplňujú násilenstvom a opätovne ma popudzujú? Pozri, i konár si dávajú k nosu!
18 Nuž aj ja budem konať v hneve, nezmiluje sa mi oko a nebudem šetriť a hoci mi budú veľkým hlasom volať do uší, nevyslyším ich."
1 Vtedy mi veľkým hlasom takto volal do uší: "Priblížil sa čas navštívenia mesta (a každý má v ruke nástroj ničenia)."
2 A hľa, prichádzalo šesť mužov cestou od Hornej brány, ktorá hľadí na sever, a každý mal v ruke hubiaci nástroj ! Medzi nimi bol však muž oblečený do plátna a za pásom mal pisárske náčinie. Prišli a postavili sa pri kovovom oltári.
3 Sláva Pána Izraela sa zdvihla sponad cherubov, kde bola, k prahu domu. Vtom zavolal mužovi, oblečenému do plátna, ktorý mal za pásom pisárske náčinie.
4 A Pán mu povedal: "Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob značku Tau na čelá mužov, ktorí vzdychajú a jajkajú nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú."
5 Tamtým však riekol tak, že som to počul: "Prejdite za ním po meste a zabíjajte! Nech sa vám oko nezmiluje a nešetrite.
6 Starca, mladíka, pannu, dieťa a ženy zabíjajte až po vyničenie! Ale nedotknite sa nikoho, kto má na sebe Tau! Začnite pri mojej svätyni! Začali teda mužmi, starcami, ktorí boli pred domom.
7 I riekol im: "Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými! Choďte! Išli teda a zabíjali v meste.
8 Keď oni zabíjali a (iba) ja som ostal, padol som na tvár, volal som a vravel: "Ach Pane, Jahve, či vyničíš všetok zvyšok Izraela, keď vylievaš svoj hnev na Jeruzalem?"
9 Nato mi riekol: ",Hriech Izraela a Júdu je nadmieru veľký, krajina je presiaknutá krvou a mesto je plné neprávosti. Veď hovoria: "Pán opustil krajinu" a: "Pán nevidí."
10 Nuž ani moje oko sa nezľutuje a nebudem šetriť, ich počínanie im uvalím na hlavu.
11 Vtom hľa, človek odiaty plátnom, ktorý mal pero za pásom, podal hlásenie: "Urobil som, ako si mi rozkázal."
1 Potom som zazrel, že na oblohe, ktorá bola nad hlavou cherubov, ukázalo sa nad nimi čosi ako kameň zafír, čo sa na výzor podobalo trónu.
2 I riekol mužovi, oblečenému do plátna: "Choď medzi kolesá pod cherubínmi a vezmi spomedzi cherubínov plné priehrštie žeravého uhlia a rozsyp to na mesto!" Odišiel teda pred mojimi očami.
3 Cherubíni však stáli napravo od domu, keď ten muž vstúpil, a oblak zaplňoval vnútorné nádvorie.
4 Vtom sa Pánova sláva zdvihla sponad cherubínov na prah domu, dom sa zaplnil oblakom a nádvorie bolo plné lesku Pánovej slávy.
5 A šelest krídel cherubov bolo počuť až na vonkajšie nádvorie podobne hlasu všemohúceho Boha, keď .hovorí.
6 A keď rozkázal človekovi oblečenému do plátna: "Vezmi oheň spomedzi krútňavy, spomedzi cherubínov!", on išiel a zastal pri kolese.
7 Vtedy cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, nabral a dal do priehrštia tomu, čo bol oblečený do plátna. On vzal a odišiel.
8 A na cheruboch pod ich krídlami sa zjavila podoba ľudskej ruky.
9 Pozeral som a hľa, pri cheruboch boli štyri kolesá, po jednom kolese pri každom cherubovi, výzor kolies však bol ako lesk drahokamu tarzis.
10 Čo do výzoru mali všetky štyri rovnakú podobu, akoby bolo koleso v kolese.
11 Keď išli, išli na štyri strany, pri pohybe sa neobracali, ale ktorým smerom sa obrátilo predné, išli za ním, neobrátili sa pri pohybe.
12 A celé ich telo, ich chrbty, krídla aj kolesá boli dookola plné očí (pri svojich štyroch kolesách).
13 Kolesá však boli pred mojimi ušami nazvané Krútňava.
14 Každý mal štyri tváre: prvá tvár, tvár cheruba, druhá tvár, tvár človeka, tretia tvár leva a štvrtá tvár orla.
15 Vtom sa cherubi zdvihli: bola to tá živá bytosť, ktorú som videl pri rieke Chobar.
16 Keď cherubi išli, išli popri nich aj kolesá, a keď si cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobrátili od ich boku.
17 Keď tí zastali, zastali, keď sa vzniesli, vzniesli sa s nimi, pretože v nich bol duch živej bytosti.
18 Tu Pánova sláva opustila prah domu a zastala nad cherubmi.
19 Nato si cherubi zdvihli krídla a pred mojimi očami sa pri odchode vzniesli zo zeme, podobne s nimi aj kolesá, a zastali pri vchode východnej brány Pánovho domu a odhora nad nimi bola sláva Izraelovho Boha.
20 To bola živá bytosť, ktorú som videl pod Izraelovým Bohom pri rieke Chobar a dozvedel som sa, že sú to cherubi.
21 Po štyri tváre mal každý a každý štyri krídla, pod krídlami však mali čosi ako ľudské ruky.
22 A čo do podoby ich tvárí, boli to tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar (ich tváre aj ich samých). Každý šiel smerom svojej tváre.
1 Potom ma duch zdvihol a zaviedol k východnej bráne Pánovho domu, ktorá hľadí na východ, a hľa, pri vchode do brány bolo dvadsaťpäť mužov. Medzi nimi som videl Jezoniáša, syna Azurovho, a Feltiáša, syna Banaiášovho, kniežatá ľudu.
2 I riekol mi: "Syn človeka, toto sú mužovia, ktorí zamýšľajú zlo a dávajú zlé rady v tomto meste.
3 Oni hovoria: "Či domy neboli postavené nedávno? Ono je hrniec a my sme mäso."
4 Preto prorokuj proti nim, prorokuj, syn človeka!"
5 Vtom dopadol na mňa Pánov duch a povedal mi: "Hovor: Toto hovorí Pán: Takto hovoríte, dom Izraelov, ale ja poznám, čo vám vystupuje do ducha.
6 Mnohých ste povraždili v tomto meste a jeho ulice ste zaplnili zabitými.
7 Nuž takto hovorí Pán, Jahve: Vami pozabíjaní, ktorých ste v ňom naukladali, sú to mäso a ono je hrniec, vás však z neho vyvediem.
8 Bojíte sa meča, nuž privediem na vás meč, hovorí Pán, Jahve.
9 I vyvediem vás z jeho stredu, dám vás do ruky cudzincov a podrobím vás súdu.
10 Pod mečom padnete, na hranici Izraela vás budem súdiť i dozviete sa, že ja som Pán.
11 Ono vám nebude hrncom a vy nebudete v ňom mäsom na hranici Izraela vás budem súdiť.
12 I budete vedieť, že ja som Pán podľa ktorého zákonov ste nechodili a moje právo ste nezachováva, ba konali ste podľa práva národov, ktoré sú okolo vás."
13 A kým som prorokoval, stalo sa, že Feltiáš, syn Banaiášov, zomrel. Vtedy som padol na tvár, volal som veľkým hlasom a povedal som: Ach Pane, robíš koniec zvyškom Izraela?" -
14 Potom prehovoril Pán ku mne takto:
15 "Syn človeka, tvoji bratia, (tvoji bratia), mužovia z tvojho príbuzenstva a celý Izraelov dom spolu sú tí, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: "Ďaleko sú od Pána, nám sa dostala krajina do vlastníctva."
16 Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Áno, vzdialil som ich medzi národy, áno roztratil som ich po krajinách a máličko som im bol svätyňou v krajinách, do ktorých išli.
17 Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Pozbieram vás spomedzi národov, zhromaždím vás z krajín, po ktorých ste roztratení a dám vám izraelskú zem.
18 Vojdú ta a odstránia z nej všetku jej ošklivosť a všetku jej ohavnosť.
19 Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa,
20 aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol Bohom.
21 Ale tým, ktorých srdce ide za ošklivosťami a ohavnosťami, uvalím na hlavu ich konanie," hovorí Pán, Jahve.
22 Nato si cherubíni zdvihli krídla a kolesá zároveň, Pánova sláva však bola na nich odhora.
23 Potom sa Pánova sláva vzniesla sponad stredu mesta a zastala nad vrchom, ktorý je východne od mesta.
24 Vtedy ma uchopil duch a zaviedol ma vo videní, v Pánovom duchu, do Chaldejska k zajatcom. Potom sa videnie, ktoré som videl, vzdialilo odo mňa.
25 I rozpovedal som zajatcom všetky Pánove slová, ktoré mi zjavil.
1Sol 4,1-18
1 Napokon vás teda, bratia, prosíme a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete.
2 Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša.
3 Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie:
4 aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte,
5 nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha,
6 aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili.
7 Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie.
8 A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho Svätého Ducha.
9 O bratskej láske vám netreba písať, veď vás sám Boh poučil, aby ste sa milovali navzájom.
10 A vy to aj robíte všetkým bratom po celom Macedónsku. Len vás, bratia, prosíme, aby ste v tom čoraz viac rástli
11 a usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali;
12 aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo, a aby ste nemuseli od nikoho nič žiadať.
13 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej.
14 Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.
15 Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli.
16 Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví.
17 Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.
18 Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!
Prís 24,23-34
23 Aj tieto (príslovia sa pripisujú) mudrcom: Je mrzké hľadieť na osoby pri súde.
24 Kto vraví vinnému: "Si nevinný," ľudia ho budú preklínať (a) národy mu budú zlorečiť.
25 Tým však, čo sa zastávajú spravodlivosti, dobre sa povodí a príde na nich požehnanie prehojné.
26 Bozkáva (na) pery, kto dáva správnu odpoveď.
27 Vybav si vonku svoju robotu a vykonaj ju na poli! Potom (sa môžeš oženiť) a budovať si dom.
28 Nebývaj pre nič za nič svedkom proti svojmu blížnemu, ani nezavádzaj nikoho svojimi perami.
29 Nehovor: "Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobím. Odplatím každému podľa jeho činov."
30 Prešiel som popri poli lenivého človeka a popri vinohrade chlapa, ktorý rozum potratil.
31 A hľa, bol celkom zarastený pŕhľavou, jeho povrch pokrývalo bodľačie a jeho múr sa rozváľal.
32 Keď som to videl, uvažoval som, hľadel som a vzal som si ponaučenie.
33 "Trošičku pospať, trošku podriemať, trošičku ruky zložiť na lôžku."
34 Nuž príde ako tulák bieda na teba a núdza je ozbrojený muž.
