Dnes je 15. 11. 2025
Sobota 32. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Leopold
Čítanie na dnes (319. deň):
Tob 6,1-11,20
1 Mladík odišiel a anjel s ním. Aj pes bežal s nimi a sprevádzal ich. Šli obaja spolu, keď ich zastihla prvá noc; utáborili sa pri rieke Tigris.
2 Keď si šiel mladík umyť nohy do rieky, vymrštila sa z vody veľká ryba a chcela mu odhryznúť nohu. Mladík vykríkol.
3 Ale anjel naň zavolal: "Chyť ju a pevne drž!" Mladík rybu uchopil a vytiahol ju na breh.
4 Anjel mu povedal: "Vypitvi túto rybu a vezmi jej žlč, srdce a pečeň a schovaj si ich: ostatné vnútornosti vyhoď. Jej žlč, srdce a pečeň možno použiť ako liek."
5 Mladík rybu vypitval a žlč, srdce a pečeň si vzal. Časť ryby upiekol a zjedol druhú časť zasolil a odložil.
6 Potom šli obaja spoločne ďalej, kým sa nepriblížili k Médsku.
7 Vtedy sa mladík opýtal anjela: "Brat Azariáš, aká liečivá sila je v rybom srdci a pečeni a v žlči?"
8 Odpovedal mu: "Keď rybie srdce a pečeň spáliš na dym pred mužom alebo ženou, ktorých trápi diabol alebo zlý duch, odíde od nich všetko trápenie a zbavia sa ho naveky.
9 Žlč je na potretie očí človeku, keď ich zatiahlo beľmo. Potom sa na beľmo dýchne a oči ozdravejú. -
10 Keď prišli do Médska a už sa blížili k Ekbatanám,
11 Rafael povedal mladíkovi: "Brat Tobiáš!" On odvetil: "Prosím." On mu povedal: "Túto noc musíme prenocovať u Raguela. Je to tvoj príbuzný a má dcéru, menom Sáru.
12 Okrem Sáry však nemá ani syna ani inú dcéru. Ty si zo všetkých mužov jeho najbližší príbuzný, aby si ju dostal za ženu. A máš právo, aby si dostal aj majetok jej otca ako dedičstvo. Je to veľmi múdre, statočné a dobré dievča a jej otec je šľachetný človek."
13 A dodal: "Ty máš právo, aby si si ju vzal. Počúvaj ma teda, brat môj! Dnes večer budem hovoriť s otcom o dievčati, aby ti ho dal za nevestu. Keď sa vrátime z Rages, urobíme svadbu. Ja viem, že Raguel ti ju nemôže odoprieť a sľúbiť inému. Lebo keby ju dal
14 Vtedy Tobiáš namietol Rafaelovi: "Brat Azariáš, počul som, že ju už dali siedmim mužom a tí zomreli v tú istú noc vo svojej svadobnej izbe, keď k nej vošli. A počul som o nich rozprávať, že ich zabil zlý duch.
15 Preto sa bojím, že ju miluje a jej neublíži, ale zabije každého, kto by sa k nej chcel priblížiť. Som jediným synom svojho otca: Bojím sa, aby som nezomrel a nevoviedol život môjho otca a mojej matky do hrobu v bolesti nado mnou. Oni nemajú iného syna, ktorý by ich pochoval."
16 Anjel mu povedal: "Nepamätáš sa na príkazy svojho otca, ktorý ti nariadil, že si máš vziať manželku zo svojho príbuzenstva? Počúvaj ma teda, brat môj! Nerob si starosti z toho zlého ducha, ale vezmi si ju. Ja viem, že ju dostaneš dnes večer za ženu.
17 Keď potom vojdeš do svadobnej izby, vezmi časť pečene a srdce ryby a vlož to na žeravú pahrebu z kadidelnice. Zlý duch zacíti vôňu, čo z nej vystúpi, a ujde a už sa pri nej nikdy viac nezjaví.
18 A keď k nej pôjdeš, najprv obaja vstaňte a modlite sa. Proste nebeského Pána, aby ste dosiahli milosť a spásu. Neboj sa, lebo tebe bola určená od vekov. A ty ju uzdravíš, pôjde s tebou a verím, že budeš z nej mať synov a budú tí ako bratia. Nerob si starosti!"
19 Keď Tobiáš počul Rafaelove slová, že Sára je jeho sestrou z príbuzenstva jeho otca, tak sa do nej zamiloval, že k nej prilipol celým srdcom.
1 Keď prišli do Ekbatán, povedal Tobiáš Rafaelovi: "Brat Azariáš, zaveď ma rovno k nášmu bratovi Raguelovi." A on ho zaviedol do domu Raguela. Našli ho sedieť pri vrátach jeho dvora a pozdravili ho prví. On im povedal: "Pekne vás zdravím, bratia, vitajte!"
2 Svojej žene Edne povedal: "Ako veľmi sa tento mladík podobá na môjho brata Tóbiho!"
3 Edna sa ich spýtala: "Odkiaľ ste, bratia?" Odpovedali jej: "My sme z Neftaliho synov, ktorí boli odvlečení do zajatia v Ninive."
4 Vravela im: "Nepoznáte nášho brata Tóbiho?" Riekli jej: "Poznáme ho." Opýtala sa ich: "Ako sa má?"
5 Oni jej vraveli: "Je zdravý a má sa dobre." A Tobiáš dodal: "To je môj otec."
6 Tu Raguel vyskočil, pobozkal ho a začal plakať. Potom povedal: "Buď požehnaný, syn môj! Si synom dobrého, vynikajúceho otca. Aké nešťastie, že taký spravodlivý a dobročinný muž oslepol!" A s plačom sa hodil Tobiášovi, synovi svojho brata, okolo krku.
7 Aj jeho žena Edna nad ním plakala. A ich dcéra Sára sa dala tiež do plaču.
8 Potom Raguel zabil barana zo stáda a pripravil im bohaté pohostenie. -
9 Keď sa umyli a očistili a zasadli k stolu, povedal Tobiáš Rafaelovi: "Brat Azariáš, povedz Raguelovi, aby mi dal moju sestru Sáru za manželku."
10 Raguel začul tieto slová a povedal mladíkovi: "Jedz a pi a buď veselý dnes večer, lebo niet človeka, ktorý by mal právo vziať si moju dcéru Sáru okrem teba, brat môj. A ani ja ju nesmiem dať inému mužovi, len tebe, lebo ty si môj najbližší príbuzný. Musím ti však, syn môj, otvorene povedať celú pravdu:
11 Dal som ju už siedmim mužom z našich bratov a všetci zomreli v tú noc, keď k nej vošli. A teraz, syn môj, jedz a pi! Pán to už zariadi."
12 Tobiáš odvetil: "Nebudem jesť ani piť, kým nevykonáš, o čo ťa žiadam." Raguel mu teda povedal: "Dobre, urobím to! Dostaneš ju podľa nariadenia Mojžišovej knihy, lebo ti je aj z neba určené, že ju máš dostať. Vezmi si svoju sestru; odteraz ty si jej bratom a ona je tvojou sestrou. Dostávaš ju dnes a navždy. Nech vás túto noc chráni nebeský Pán, syn môj, a nech vám preukáže milosrdenstvo a daruje pokoj."
13 Raguel zavolal svoju dcéru Sáru. Keď prišla k nemu, chytil ju za ruku, odovzdal ju Tobiášovi a vyhlásil: "Vezmi si ju! Podľa zákona a nariadenia zapísaného v Mojžišovej knihe ti ju dávam za manželku. Vezmi si ju a priveď ju v zdraví k svojmu otcovi. A nebeský Boh nech vás sprevádza v pokoji."
14 Zavolal jej matku, rozkázal priniesť listinu a napísal manželskú zmluvu, že mu ju dávajú za ženu podľa nariadenia Mojžišovho zákona. Potom začali jesť a piť.
15 Tu Raguel zavolal svoju ženu Ednu a povedal jej: "Sestra, priprav inú izbu a zaveď ju tam."
16 Ona odišla, postlala, ako jej povedal, zaviedla ju tam a dala sa nad ňou do plaču. Potom si utrela slzy a povedala jej:
17 "Maj dôveru, dcéra moja! Nebeský Pán nech premení tvoj žiaľ na radosť Len maj dôveru, dcéra moja!" A vyšla von.
1 Keď prestali jesť a piť, rozhodli sa ísť spať. Mladíka odprevadili a zaviedli ho do spálne.
2 Vtedy si Tobiáš spomenul na Rafaelove slová, vybral z kapsy, ktorú mal so sebou, rybie srdce a pečeň a vložil to na žeravú pahrebu z kadidelnice.
3 Vôňa ryby odpudila zlého ducha, ktorý ušiel do končín Horného Egypta. Rafael sa hneď odobral za ním, dal ho tam do okov a vrátil sa.
4 Keď rodičia odišli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: "Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu."
5 Ona vstala a začali sa modliť a prosiť Pána, aby im daroval spásu. Začali slovami: "Zvelebený buď, Bože našich otcov, a nech je zvelebené tvoje meno po všetky veky vekov! Nech ti dobrorečia nebesia i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!
6 Ty si stvoril Adama a utvoril si Evu, jeho ženu, aby mu pomáhala a podporovala ho. Z oboch vzišlo celé ľudské pokolenie. Ty si povedal: "Nie je dobre človeku samému; urobme mu pomoc, ktorá mu búde podobná."
7 Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti, ale s čistým úmyslom. Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou, aby sme sa spoločne dožili staroby."
8 Nato obaja povedali: "Amen, Amen!"
9 A potom celú noc spali. Ale Raguel vstal, vzal so sebou sluhov a šli vykopať hrob.
10 Lebo si povedal: "Ak by zomrel, aby sme neboli všetkým na posmech a na potupu."
11 Keď ho vykopali, vrátil sa Raguel domov, zavolal svoju ženu
12 a povedal jej: "Pošli jednu zo slúžok, nech sa ide pozrieť, či žije. Ak je mŕtvy, pochováme ho, aby sa to nik nedozvedel."
13 Poslali teda slúžku, rozsvietili lampu a otvorili dvere: Ona vošla dnu a našla ich ležať a obidvoch spať.
14 Keď slúžka vyšla oznámila im, že žije a že sa nič zlého nestalo.
15 Tu zvelebovali nebeského Boha a hovorili: "Zvelebený si, Bože, všetkým čistým zvelebovaním! Nech ťa zvelebujú všetci po všetky veky!
16 Zvelebený si za to, že si ma potešil a že sa nestalo, čoho som sa obával, ale urobil si s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.
17 Zvelebený si za to, že si sa zmiloval nad dvoma jedináčikmi. Preukáž im, Pane, milosť a spásu a doveď ich život do konca v radosti a v milosti."
18 Potom Raguel rozkázal svojim sluhom, aby zahrnuli jamu skôr než rozvidnie. -
19 Svojej manželke kázal, aby napiekla veľa chleba. Sám šiel do stáda, priviedol dve teliatka a štyri barany; rozkázal ich zabiť a začali pripravovať hostinu.
20 Potom zavolal Tobiáša a pod prísahou mu povedal: "Za štrnásť dní odtiaľto nikam neodídeš, ale ostaneš tu, budeš jesť a piť so mnou a potešíš dušu mojej dcéry, ktorá zakúsila toľko príkorí.
21 Z toho, čo mám, si polovicu vezmi a vráť sa v zdraví k svojmu otcovi. I druhá polovica bude vaša, keď ja a moja žena zomrieme. Maj odvahu, syn môj! Ja - som tvoj otec a Edna tvoja matka; my sme tvoji rodičia ako i tejto tvojej sestry odteraz a navždy. Maj odvahu, syn môj!"
1 Potom Tobiáš zavolal Rafaela a povedal mu:
2 "Brat Azariáš, vezmi si štyroch sluhov a dve ťavy a vyprav sa do Rages. Choď ku Gabaelovi, odovzdaj mu potvrdenku, prevezmi peniaze a priveď ho so sebou na svadbu.
3 Veď vieš, že otec počíta dni a ak budem čo len jeden deň meškať, veľmi ho zarmútim.
4 A vidíš, ako ma Raguel zaprisahal a jeho prísahu nemôžem porušiť."
5 Rafael, štyria sluhovia a dve ťavy odišli do médskeho Rages a dostali prístrešie u Gabaela. Rafael mu odovzdal jeho potvrdenku a povedal mu, že si Tóbiho syn Tobiáš vzal Raguelovu dcéru za manželku a že ho pozýva na svadbu. Gabael priniesol zapečatené mešce a odpočítal ich. Potom ich naložili na ťavy.
6 Zavčas rána spoločne vyrazili a šli na svadbu. Keď prišli do Raguelovho domu, našli Tobiáša sedieť za stolom. On vyskočil a pozdravil Gabaela, ktorý ho s plačom požehnal a hovoril: "Vynikajúci syn vynikajúceho, spravodlivého a dobročinného muža! Nech Pán
1 Tóbi každý deň počítal dni, ktoré Tobiáš potreboval na cestu ta a späť. A keď tie dni uplynuli a jeho syn neprichádzal,
2 myslel si: "Azda ho tam zdržali? Alebo Gabael zomrel a Tobiášovi nemá kto dať peniaze?"
3 A začal sa zarmucovať.
4 Jeho žena Anna hovorila: "Môj syn zahynul a už nie je medzi živými! Preto neprichádza." Začala nariekať a žalostiť za svojím synom:
5 "Beda mi, dieťa moje, svetlo mojich očí, že som ti dovolila odísť!"
6 Tóbi jej vravel: "Buď ticho a nerob si starosti, sestra, náš syn sa má dobre. Zaiste ich tam zdržali. Veď človek, čo s ním išiel, je spoľahlivý a je z našich bratov. Nezarmucuj sa pre neho, sestra, čoskoro sa vráti."
7 Ona mu však vravela: "Nechaj ma a neklam ma! Moje dieťa zahynulo." A hneď vybehla pozrieť na cestu, ktorou odišiel jej syn. Tak to robila každý deň a nedala sa nikým presvedčiť. Keď zapadlo slnko, vracala sa dnu, žialila celú noc a nespala. -
8 Keď uplynulo štrnásť dní svadby, ktoré si Raguel prísahou vyrútil pre svoju dcéru, Tobiáš šiel za ním a povedal: "Prepusť ma. Lebo viem, že môj otec a moja matka sa vzdali každej nádeje, že ma ešte niekedy uvidia. Preto ťa, otče, prosím, aby si ma prepustil a vrátim sa k svojmu otcovi. Veď som ti už vysvetlil, v akom rozpoložení som ho zanechal."
9 Raguel povedal Tobiášovi: "Ostaň, syn môj, ostaň u mňa! Ja pošlem poslov k tvojmu otcovi Tóbimu a oznámia mu, čo je s tebou." Ale on povedal: "V nijakom prípade. Prosím ťa, nechaj ma vrátiť sa k môjmu otcovi."
10 Tu Raguel vstal, odovzdal Tobiášovi jeho ženu Sáru a polovicu svojho majetku: sluhov a slúžky, ovce a dobytok, osly a ťavy, i odevy, peniaze a nádoby.
11 Tak ich prepustil a keď sa s ním lúčil, povedal: "Buď zdravý, syn môj, a šťastnú cestu. Nebeský Pán nech ochraňuje teba a tvoju manželku Sáru a nech uvidím vaše deti prv, ako umriem."
12 Potom pobozkal svoju dcéru Sáru a povedal jej: "Dcéra moja, cti si svojho svokra a svoju svokru, lebo oni sú odteraz tvojimi rodičmi tak, ako tí, čo ťa zrodili. Choď v pokoji, dieťa moje! Nech počúvam o tebe dobré správy, kým žijem." I rozlúčil sa s nimi
13 Edna povedala Tobiášovi: "Syn môj a brat milovaný, nech ťa Pán šťastne privedie domov, aby som videla tvoje deti a deti mojej dcéry Sáry prv, ako umriem, aby som sa tak potešila pred Pánom. Ja ti dávam svoju dcéru do opatery. Nezarmúť ju ani jeden deň po
14 Tobiáš odchádzal od Raguela s radosťou a velebil Pána neba a zeme, kráľa všetkých, že riadil jeho cestu úspešne. A žehnal Raguelovi a jeho žene Edne: "Kiež si vás ctím ako svojich rodičov po všetky dni vášho života!"
1 Keď sa na spiatočnej ceste priblížili ku Kaserínu, ktorý je oproti Ninive, Rafael povedal:
2 "Vieš v akom stave sme zanechali tvojho otca.
3 Poponáhľajme sa pred tvojou ženou a pripravme dom, kým prídu ostatní.
4 Vezmi so sebou aj žlč z ryby." A vyrazili obaja spoločne. Bežal s nimi aj pes.
5 Anna sedávala a vyzerala na cestu, ktorou odišiel jej syn.
6 A keď ho videla prichádzať, povedala jeho otcovi: "Syn ti prichádza, aj ten muž, čo ho sprevádzal!"
7 Rafael povedal Tobiášovi prv, ako prišiel k otcovi: "Viem, že sa mu oči opäť otvoria.
8 Potri mu oči rybou žlčou! Liek zaberie a beľmo sa mu z očí odlúpne. Tvoj otec zasa nadobudne zrak a bude vidieť svetlo."
9 Anna mu bežala v ústrety, hodila sa svojmu synovi okolo krku a povedala mu: "Že ťa zas vidím, syn môj! Teraz už môžem zomrieť." A plakala.
10 Aj Tóbi vstal a hoci sa potkýnal, vyšiel pred vráta dvora. Tobiáš pribehol k nemu
11 s rybou žlčou v ruke, dýchol mu do očí, podoprel ho a povedal: "Neboj sa, otče!" Potrel mu liekom oči a nechal ho pôsobiť.
12 Potom oboma rukami odlúpol beľmo z kútikov jeho očí.
13 Tóbi sa mu hodil okolo krku, plakal a hovoril: "Zasa ťa vidím, syn môj, svetlo mojich očí!"
14 A pokračoval: "Nech je zvelebený Boh! Nech je zvelebené jeho veľké meno! Nech sú zvelebení všetci jeho svätí anjeli!
15 Lebo on ma udrel, ale potom sa nado mnou zmiloval. A teraz vidím svojho syna Tobiáša!" Tobiáš vošiel s radosťou do domu a z celého srdca velebil Boha. Potom oznámil svojmu otcovi, že sa jeho cesta vydarila a priniesol peniaze. Aj to, ako si vzal Raguelovu dcéru Sáru za manželku a že prichádza aj ona a už je celkom blízko pri ninivskej bráne.
16 Vtedy Tóbi vyšiel svojej neveste k ninivskej bráne naproti a radoval sa a velebil Boha. Keď ho obyvatelia Ninive videli prichádzať, ako kráča vo svojej plnej sile a nik ho nevedie za ruku, veľmi sa divili. A Tóbi vyznával pred nimi, že sa Boh nad ním zľutoval a otvoril mu oči.
17 Potom sa Tóbi priblížil k Sáre, manželke svojho syna Tobiáša, a požehnal ju: "Vítam ťa dcéra moja! Nech je zvelebený tvoj Boh, ktorý ťa priviedol k nám, dcéra! Nech je požehnaný tvoj otec a nech je požehnaný môj syn Tobiáš a buď požehnaná aj ty, dcéra moja! Vojdi do svojho domu v zdraví, s požehnaním a s radosťou. Vojdi, dcéra moja!"
18 V ten deň naplnila radosť všetkých židov, čo bývali v Ninive.
19 K Tobiášovi prišli aj Achikar a Nadab, jeho bratanci, a blahoželali mu.
20 A sedem dní slávili Tobiášovu svadbu s radosťou.
Hebr 12,14-29
14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána.
15 Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých.
16 Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo.
17 Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal.
18 Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke
19 ani k zvuku poľnice a hrmotu slov: Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo;
20 nemohli totiž uniesť príkaz: "Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované."
21 A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: "Zľakol som sa a trasiem sa."
22 No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu
23 a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť
24 k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.
25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba.
26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: "Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.
27 A to "ešte raz" naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné.
28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou.
29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.
Ž 126,1-6
1 Pútnická pieseň. Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, boli sme ako vo snách.
2 Ústa sme mali plné radosti a jazyk plný plesania. Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: "Veľké veci urobil s nimi Pán."
3 Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.
4 Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny.
5 Tí, čo sejú v slzách, s jasotom budú žať.
6 Keď odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na siatie. No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje snopy prinesú.
