Dnes je 08. 04. 2026
Streda vo Veľkonočnej oktáve
Meniny má: Albert
Čítanie na dnes (98. deň):
Dt 9,1-10,22
1 Počuj, Izrael! Zakrátko prejdeš Jordán, aby si si podrobil národy, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako ty: (aby si dobyl) veľké mestá, opevnené až do neba,
2 aj mocný, urastený ľud Enakitov, ktorých poznáš a o ktorých si počul: "Kto môže obstáť pred Enakitmi?"
3 Preto dnes vedz, že Pán pôjde pred tebou ako spaľujúci oheň, on ich porazí, on ich pred tebou poníži a ty ich vyženieš a zničíš, ako ti prisľúbil Pán.
4 Keď ich však Pán, tvoj Boh, vyženie, nehovor si v srdci: "Keďže som bol spravodlivý, Pán ma priviedol sem, aby som ovládol túto krajinu," lebo tieto národy boli zničené pre svoju bezbožnosť.
5 Nie pre svoju spravodlivosť a pre priamosť svojho srdca prichádzaš, aby si prevzal do vlastníctva ich krajinu; ale preto, že tieto národy sú bezbožné, Pán, tvoj Boh, ich vyženie pred tebou a tiež preto, aby sa splnilo, čo Pán prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
6 Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije. -
7 Pamätaj a nezabúdaj na to, ako si rozhneval Pána, svojho Boha, na púšti; odo dňa, keď ste vyšli z egyptskej krajiny, až kým ste neprišli sem, priečili ste sa Pánovi.
8 Aj na Horebe ste rozhnevali Pána a on vás nahnevaný chcel vyhubiť;
9 vtedy, keď som ja vystúpil na vrch, aby som prevzal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami Pán uzavrel, a keď som štyridsať dní a štyridsať nocí ostal na vrchu bez toho, žeby som bol jedol chlieb a pil vodu.
10 Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám Pá povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu.
11 Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Pán dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy,
12 a povedal mi: "Vstaň, zostúp rýchlo dolu, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z Egypta, zle robí! Veľmi rýchlo opustili cestu, ktorú som im určil, a zrobili si liatu modlu!"
13 A Pán mi ešte povedal: "Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
14 Nechaj ma, ja ich vyničím a vytriem ich mená spod neba, teba však urobím veľkým národom, mocnejším, ako je tento."
15 Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu, zatiaľ čo vrch blčal ohňom, a dve tabule som mal v rukách.
16 A tu som videl, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu: urobili ste si liate teľa, rýchlo ste opustili cestu, ktorú vám vyznačil Pán.
17 I schytil som dve tabule, odhodil som ich z rúk a roztrieskal som ich pred vašimi očami.
18 Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a štyridsať nocí bez toho, že by som bol jedol chlieb a pil vodu, za všetky vaše hriechy, ktoré ste popáchali, keď ste robili, čo je ohavné v Pánových očiach, a keď ste ho hnevali.
19 Zľakol som sa hnevu a zlosti, ktorou Pán voči vám zahorel tak, že vás chcel vyhubiť; ale Pán ma vypočul aj tento raz.
20 Aj na Árona sa Pán rozhneval a tiež ho chcel zahubiť, ale prosil som vtedy aj za Árona.
21 A vašu ohavnosť, ktorú ste urobili, teľa som zobral, spálil, roztrieskal som ho na kúsky tak, že ostal len prach a ten prach som hodil do potoka, čo steká z vrchu.
22 Aj v Tabere a v Masse a v Kibrot-Hatave ste vydráždili Pána do hnevu.
23 A keď vás Pán od Kadešbarny poslal so slovami: "Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal," protivili ste sa rozkazu Pána, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste ho.
24 Boli ste vždy odbojní, čo vás poznám!
25 Aj vtedy som sa vrhol pred Pána a štyridsať dní a štyridsať nocí som tam ležal, lebo Pán sa vyhrážal, že vás zahubí;
26 ale ja som prosil Pána a vravel som: "Pane, môj Pane, nevyhub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si svojou mocou vyslobodil a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta.
27 Pamätaj na svojho služobníka Abraháma, Izáka a Jakuba! Nepozeraj na zaťatosť tohoto ľudu, na ich bezbožnosť a ich hriech!
28 Nech nevravia v krajine, z ktorej si ich vyviedol: "Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich; preto ich vyviedol na púšť, aby ich usmrtil.
29 Veď oni sú tvoj ľud a tvoje vlastníctvo, ktoré si vyviedol svojou mohutnou silou a vystretým ramenom!"
1 V tom čase mi Pán prikázal: "Vykreš si dve tabule, podobné prvým, vystúp ku mne na vrch a urob si drevenú archu.
2 Ja ti na tabule napíšem slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil, a uložíš ich do archy."
3 I urobil som z akáciového dreva archu a vykresal som dve kamenné tabule, podobné prvým, a vystúpil som na vrch s oboma tabuľami v rukách.
4 On na tabule napísal, čo bolo napísané na prvých, tých desať príkazov, ktoré vám Pán povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu, a potom mi ich Pán odovzdal.
5 Potom som opäť zostúpil z vrchu a tabule som uložil do archy, ktorú som urobil, a ony sú tam, ako mi rozkázal Pán.
6 Izraeliti odtiahli z Bérot Jakanitov do Mosery. Tam zomrel Áron a tam ho aj pochovali. Kňazom namiesto neho sa stal jeho syn Eleazar.
7 Odtiaľ prešli do Gadgady a z Gadgady do Jeteboty, kraja potokov a vôd.
8 V tom čase Pán oddelil kmeň Léviho, aby nosil Pánovu archu zmluvy, aby stál pred Pánom v jeho službe a aby v jeho mene žehnal, ako to robí dodnes.
9 Preto Léviho kmeň nedostal nijaký podiel ani vlastníctvo so svojimi bratmi, lebo Pán je jeho dedičným podielom, ako mu prisľúbil Pán, tvoj Boh.
10 Ja som však stál štyridsať dní a štyridsať nocí na vrchu ako prvý raz a Pán ma aj tentoraz vyslyšal a Pán ťa nezahubil.
11 A Pán mi povedal: "Vstaň a choď pred ľudom, nech vojdú a nech zaujmú krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju dám." -
12 A teraz, Izrael, čo žiada od teba Pán, tvoj Boh, ak nie to, aby si sa bál Pána, svojho Boha, aby si kráčal po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a slúžil Pánovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou,
13 aby si zachoval Pánove príkazy a zákony, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby ti bolo dobre!
14 Hľa, Pánovo je nebo a nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej!
15 A predsa Pán našiel zaľúbenie v tvojich otcoch a prilipol k nim, a preto si vyvolil aj vás, ich potomstvo, zo všetkých národov, ako je to v tento deň.
16 Obrežte si teda predkožku svojho srdca a nezatvrdzujte si už šiju!
17 Lebo Pán, váš Boh, je Boh nad všetkými bohmi a Pán nad všetkými pánmi, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osoby a dary neprijíma.
18 Vysluhuje právo sirote a vdove a miluje cudzinca; dáva mu jedlo a odev.
19 Aj vy majte radi cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine!
20 Pána, svojho Boha, sa budeš báť a jemu budeš slúžiť, k nemu sa budeš vinúť a v jeho mene budeš prisahať!
21 On je tvoja chvála, on je tvoj Boh, ktorý kvôli tebe urobil tie veľké a hrozné veci, ktoré si videl na vlastné oči.
22 Sedemdesiat duší ich bolo, keď zostúpili tvoji otcovia do Egypta, a teraz ťa Pán, tvoj Boh, rozmnožil ako hviezdy na nebi.
Lk 12,1-34
1 Medzitým ho obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: "Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva.
2 Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo.
3 Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.
4 Vám, svojím priateľom, hovorím: "Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť!
5 Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte!
6 Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne.
7 Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!
8 Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi.
9 Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.
10 Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí.
11 Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť,
12 lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť."
13 Ktosi zo zástupu mu povedal: "Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo."
14 On mu odvetil: "Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?"
15 A ostatným povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má."
16 A povedal im aj podobenstvo: "Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu.
17 Premýšľal a hovoril si: "Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu."
18 Potom si povedal: "Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok.
19 Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!"
20 Ale Boh mu povedal: "Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?"
21 Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý."
22 A svojim učeníkom povedal: "Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete.
23 Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev.
24 Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky!
25 A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?
26 Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné?
27 Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich.
28 Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!
29 Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení!
30 Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete.
31 Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.
32 Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.
33 Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí.
34 Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.
Ž 42,7-12
7 Moja duša je skormútená; preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar.
8 Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa.
9 Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života.
10 Hovorím Bohu: "Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?"
11 Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, keď sa ma deň čo deň spytujú: "Kdeže je tvoj Boh?"
12 Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.
