Dnes je 29. 04. 2025
Svätej Kataríny Sienskej, panny a učiteľky Cirkvi, patrónky Európy
Meniny má: Lea
Čítanie na dnes (118. deň):
Joz 13,1-14,15
1 Keď Jozue zostarel a bol už v pokročilom veku, povedal mu Pán: "Si už starec a vysokého veku. Ale ešte zostalo veľmi mnoho krajiny, ktorú treba obsadiť.
2 Zostáva ešte toto územie: Všetky kraje Filištíncov a celá (krajina) Gesurcov
3 od Šichora, ktorý je na východe Egypta, až po Akaronsko na severe - to patrí Kanaánčanom - päť filištínskych kniežat: gazský, azotský, askalonský, getský a akaronský, ďalej Aviti
4 na juhu, potom celé kanaánske územie od sidonskej Máry až po Afek, až po územie Amorejčanov,
5 taktiež územie Giblitov a celá východná časť Libanonu od Bál Gada na úpätí Hermonského pohoria až tam, kde sa prichádza do Ematu.
6 Chcem, aby boli pred Izraelitmi vypudení všetci obyvatelia pohoria od Libanonu až po Maserefot Majím, všetci Sidončania. Len to lósom prideľ Izraelitom do dedičného vlastníctva, ako som ti prikázal.
7 Rozdeľ teda teraz túto krajinu ako dedičný majetok deviatim kmeňom a polovici Manassesovho kmeňa!"
8 S nimi dostali Rubenovci a Gadovci svoj podiel, ktorý im dal Mojžiš na druhej strane Jordánu, na východe, ako im ho dal Pánov služobník Mojžiš:
9 od Aroera, ktorý je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktoré je v strede poriečia, tiež celú rovinu od Madaby až po Dibon;
10 ďalej všetky mestá amorejského kráľa Sehona, ktorý sídlil v Hesebone, až po územie Amončanov;
11 taktiež Galaád a územie Gesurcov a Maáchovcov, ako aj celé Hermonské pohorie a celý Bášan až po Salechu,
12 celé Bášanské kráľovstvo Oga, ktorý panoval v Astarote a v Edrai. Ten bol zo zvyškov Refaimcov; Mojžiš ich porazil a vypudil.
13 Ale Gesurcov a Maáchovcov Izraelovi synovia nevypudili. Tak zostali Gesurci a Maáchovci medzi Izraelitmi až do dnešného dňa.
14 Iba kmeňu Léviho nedal podiel, lebo jeho podielom sú obety prinášané Pánovi, Izraelovmu Bohu, ako mu povedal.
15 Mojžiš dal teda kmeňu Rubenových synov podiel podľa ich rodov.
16 Pripadlo im územie od Aroera, ktorý je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktoré je v strede poriečia, a celá rovina až po Madabu:
17 Hesebon a všetky jeho dediny, ktoré ležia na rovine, Dibon, Bamotbál, Betbálmaon,
18 Jasa, Kedimot, Mafaát,
19 Karjataim, Sabama, Saratasar na vrchu v údolí,
20 Betfogor, svahy Fasgy, Betjesimot
21 a všetky mestá na rovine; ďalej celé kráľovstvo amorejského kráľa Sehona, ktorý panoval v Hesebone. Jeho porazil Mojžiš, aj Sehonových vodcov, madiánske kniežatá Hevea Rekema, Sura, Hura a Rebu, ktorí bývali v krajine.
22 Medzi inými, ktorých usmrtili synovia Izraela, bol aj Beorov syn, veštec Balám, ktorého zabili mečom.
23 Tak bol Jordán a pobrežie hranicou Rubenových synov. To bol podiel Rubenovcov podľa ich rodov: mestá a ich dediny. -
24 Potom dal Mojžiš podiel Gadovmu kmeňu, Gadovcom podľa ich rodov.
25 Dostali toto územie: Jaser a všetky galaádske mestá, polovicu územia Amončanov až po Aroer, ktorý je východne od Raby,
26 a od Hesebona až po Ramot-Masfu a Betonim a od Manaima až po Dabirsko;
27 ďalej v údolí: Betaran, Betnemra, Sokot a Safon, zvyšok kráľovstva hesebonského kráľa Sehona; Jordán a jeho pobrežie až na koniec Kenerotského jazera na východnej strane Jordána.
28 To je podiel Gadovcov podľa ich rodov: mestá a ich dediny. -
29 Potom dal Mojžiš podiel polovici Manassesovho kmeňa a polovica kmeňa Manassesových synov dostala podľa ich rodov
30 toto územie: od Manaima celý Bášan, celé kráľovstvo bášanského kráľa Oga, všetky Jairove dediny, ktoré sú v Bášane šesťdesiat miest.
31 Polovicu Galaádu však a mestá Ogovho bášanského kráľovstva, Astarot a Edrai, dostali synovia Manassesovho syna Machira, polovica Machirových synov podľa ich rodov.
32 To je dedičný majetok, ktorý rozdelil Mojžiš na Moabských stepiach na druhej strane Jordánu, východne od Jericha.
33 Léviho kmeňu však Mojžiš nedal podiel. Pán, Izraelov Boh, je jeho podielom, ako im povedal.
1 Toto je ten dedičný majetok, ktorý dostali Izraelovi synovia v krajine Kanaán; na dedičné podiely im ho rozdelili kňaz Eleazar, Nunov syn Jozue a náčelníci izraelských kmeňov.
2 Lósom im pridelili, deviatim a pol kmeňu, dedičný majetok, ako nariadil Pán prostredníctvom Mojžiša.
3 Lebo dvom a pol kmeňu dal dedičný podiel Mojžiš na druhej strane Jordánu. Levitom však Mojžiš nedal dedičný podiel medzi nimi.
4 Pretože Jozefovi synovia tvorili dva kmene - Manassesov a Efraimov -, levitom nedal podiel v krajine, iba mestá na bývanie s okolitými pastvinami pre dobytok, ktorý si nadobudnú.
5 Ako Pán rozkázal Mojžišovi, tak Izraelovi synovia urobili a rozdelili krajinu. -
6 Tu pristúpili k Jozuemu v Galgale Júdovci a Jefonov syn, Kenezejec Kaleb, mu povedal: "Ty vieš o tom, čo Pán povedal Božiemu mužovi Mojžišovi o mne i o tebe v Kadešbarne.
7 Mal som štyridsať rokov, keď ma Pánov služobník Mojžiš vyslal z Kadešbarny na výzvedy do krajiny. Podal som mu takú správu, ktorá zodpovedala môjmu presvedčeniu.
8 Kým moji bratia, ktorí šli so mnou ta hore, strašili srdce ľudu, ja som šiel dôsledne za Pánom, svojím Bohom.
9 V ten deň Mojžiš prisahal: "Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude naveky dedičným majetkom tvojím i tvojich synov, lebo si dôsledne šiel za Pánom, svojím Bohom!"
10 A teraz mi Pán doprial života, ako sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo Pán vyslovil tento prísľub pred Mojžišom, keď chodil Izrael po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov!
11 A dnes som ešte taký silný, ako som bol vtedy, keď ma Mojžiš vyslal (na výzvedy). A akú silu som mal vtedy, takú istú silu mám aj dnes, či už treba vyjsť do boja alebo sa z neho vrátiť.
12 Tak teraz mi daj túto vrchovinu, o ktorej vtedy hovoril Pán. Veď si vtedy počul, že sú tam Enakiti a veľké opevnené mestá. Možno je Pán so mnou a podarí sa mi ich vypudiť, ako prisľúbil Pán."
13 Nato ho Jozue požehnal a dal Jefonovmu synovi Kalebovi Hebron za dedičný podiel.
14 Preto Hebron až podnes patrí ako dedičný majetok Jefonovmu synovi, Kenezejcovi Kalebovi, lebo on dôsledne šiel za Pánom, Izraelovým Bohom.
15 Hebron sa predtým volal Mestom Arbeovým. To bol najväčší človek medzi Enakitmi. A krajina mala od vojny pokoj.
Lk 24,36-53
36 Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám."
37 Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha.
38 On im povedal: "Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky?
39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám."
40 Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
41 A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?"
42 Oni mu podali kúsok pečenej ryby.
43 I vzal si a jedol pred nimi.
44 Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch."
45 Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu,
46 a povedal im: "Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych
47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.
48 Vy ste toho svedkami.
49 Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!"
50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51 Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
52 Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.
53 Stále boli v chráme a velebili Boha.
Ž 52,1-11
1 Zbormajstrovi. Dávidov poučný chválospev.
2 Zložil ho po tom, čo prišiel Idumejčan Doeg so správou, že Dávid vošiel do Abimelechovho domu.
3 Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
4 Úklady strojíš deň čo deň, jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
5 Zlo miluješ viacej než dobro, lož väčšmi ako pravdu.
6 Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
7 Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
8 Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, ale z neho sa vysmejú:
9 "Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve a domohol sa moci svojimi úskokmi."
10 Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky.
11 Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré. Nerozumnosť bezbožných Ž (