Dnes je 22. 02. 2026
1. pôstna nedeľa
Meniny má: Etela
Čítanie na dnes (53. deň):
Ex 31,1-33,6
1 Potom Pán hovoril Mojžišovi:
2 "Hľaď, ja som po mene povolal Beseléla, syna Uriho, syna Hurovho z Júdovho kmeňa,
3 a naplnil som ho Božím duchom, zmyslom pre umenie, dôvtipom a zručnosťou pre každú prácu,
4 aby zhotovil plány a aby ich uskutočnil v zlate, v striebre a medi,
5 aby brúsil kamene na osadzovanie, vyrezával drevo a vôbec prevádzal všetky práce.
6 Pridal som aj Achisamechovho syna Óliaba z Danovho kmeňa a každému, kto sa rozumie remeslu, dal som múdrosti, aby vyhotovili všetko, čo som ti prikázal:
7 stánok zjavenia, archu zmluvy, zľutovnicu na ňu a ostatné stánkové zariadenie,
8 stôl a jeho náčinie, svietnik z rýdzeho zlata s jeho príslušenstvom, aj kadidlový oltár
9 a oltár zápalných obiet so všetkým jeho príslušenstvom, umývadlo s podstavcom,
10 sviatočné a posvätné rúcha pre kňaza Áron a rúcha pre jeho synov na kňazskú službu,
11 ďalej olej na pomazanie a voňavé kadidlo pre svätyňu. Všetko urobia tak, ako som ti rozkázal."
12 Ďalej Pán prikázal Mojžišovi:
13 "Povedz Izraelitom: "Zachovávajte moju sobotu! Veď ona je znamením medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, že ja som Pán, ktorý vás posväcuje!
14 Zachovávajte moju sobotu, nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Kto by v ten deň pracoval, bude vyhubený spomedzi svojho ľudu!
15 Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku. Každý, kto bude v sobotu pracovať, musí zomrieť!
16 Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy.
17 Nech je ona na večné znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a zem, v siedmy deň však odpočíval a oddychoval!"
18 A keď s ním na vrchu Sinaj dokončil svoj rozhovor, dal Mojžišovi dve kamenné tabule, popísané Božím prstom.
1 Keď ľud videl, že Mojžiš nezostupuje z vrchu, zhrnul sa okolo Árona a povedal mu: "Poď, urob nám boha, ktorý pôjde pred nami. Veď nevieme, čo je s tým mužom, Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny."
2 Áron im povedal: "Posnímajte zlaté náušnice, čo nosia vaše ženy, synovia a dcéry, a prineste mi ich!"
3 A všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo nosili na ušiach, a doniesli ich Áronovi.
4 On to vzal z ich rúk, roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli: "Toto je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny!"
5 Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. Potom dal Áron vyhlásiť: "Zajtra je Pánov sviatok!"
6 Druhé ráno zavčasu vstali a priniesli celostnú zápalnú a pokojnú obetu. Potom sa ľud posadil a jedol a pil. Nato sa zdvihli a veselili sa.
7 A Pán hovoril Mojžišovi: "Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle!
8 Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si liate teľa, klaňali sa mu, priniesli mu obetu a vykrikovali: "Toto je tvoj boh, Izrael, čo ťa vyviedol z egyptskej krajiny."
9 Potom Pán povedal Mojžišovi: "Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
10 Teraz ma nechaj, nech zahorí môj hnev proti nim a vyhubím ich! Teba však urobím veľkým národom."
11 Ale Mojžiš sa pokúšal upokojiť Pána, svojho Boha, a hovoril: "Prečo by mal, Pane, vybúšiť tvoj hnev proti ľudu, ktorý si ty mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?!
12 Prečo by mali Egypťania vravieť: "V zlovôli ich vyviedol, aby ich zmárnil na horách a vyničil ich zo zemského povrchu?!" Odlož svoj prudký hnev a maj zľutovanie nad nešťastím svojho ľudu!
13 Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Izraela, ktorým si na seba samého prisahal a prisľúbil: "Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju vlastnilo na večné veky!"
14 A Pán oľutoval nešťastie, ktorým chcel navštíviť svoj ľud.
15 Potom sa Mojžiš vrátil, zostúpil z vrchu a v rukách mal dve tabule zákona, ktoré boli popísané na oboch stranách; boli popísané z prednej i zo zadnej strany.
16 Tabule boli Božím dielom a písmo bolo Božím písmom - vyrytým na tabuliach.
17 Keď Jozue počul krik ľudu, ktorý hlasno kričal, povedal Mojžišovi: "V tábore je vojnový pokrik!"
18 On odvetil: "To nie je hlas víťazného spevu ani hlas spevu po porážke, ja počujem len spev!"
19 Keď sa priblížil k táboru a zbadal teľa a tance, Mojžiša pochytil hnev, odhodil tabule z rúk a roztrieskal ich na úpätí vrchu.
20 Nato chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozmrvil ho na prach. Ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť.
21 Potom Mojžiš povedal Áronovi: "Čo ti urobil tento ľud, že si uvalil naň také veľké previnenie?!"
22 Áron odpovedal: "Pán môj, nehnevaj sa! Veď ty vieš, že tento ľud je zlý!
23 Vraveli mi: "Urob nám boha, ktorý pôjde pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým mužom, Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny."
24 Povedal som im: "Kto má zlato, nech sa ho zbaví!" Oni mi ho dali, ja som ho pohádzal do ohňa a urobilo sa toto teľa."
25 Keď Mojžiš videl, že ľud bol taký bezuzdný - lebo Áron im popustil uzdu na škodoradosť ich nepriateľov -,
26 Mojžiš sa postavil do vchode do táboriska a zvolal: "Kto je za Pána, ku mne sa!" I zhromaždili sa okolo neho všetci leviti.
27 A on im povedal: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: "Každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu k druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných!"
28 A leviti urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc mužov.
29 Potom Mojžiš povedal: "Dnes ste zasvätili svoje ruky Pánovi - veď každý bol proti svojmu bratovi -, a preto dnes ste požehnaní!" -
30 Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: "Previnili ste sa veľkým hriechom. Ja teraz vystúpim k Pánovi, hádam ho budem môcť uzmieriť za váš hriech."
31 Tak Mojžiš odišiel opäť k Pánovi a povedal: "Ach, tento ľud sa dopustil veľkej viny, veď si urobil boha zo zlata.
32 A teraz alebo im odpusť ich previnenie, alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal!"
33 Pán však odpovedal Mojžišovi: "Kto sa proti mne prehrešil, toho vytriem zo svojej knihy.
34 Teraz už len choď a buď vodcom ľudu tam, kde som ti prikázal. Hľa anjel pôjde pred tebou! Ale keď príde čas ich navštívenia, navštívim ich hriech."
35 A Pán bil ľud za to, že si dali urobiť teľa, čo vyhotovil Áron.
1 Potom Pán povedal Mojžišovi: "Choď, odíď odtiaľto ty aj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, do krajiny, ktorú som odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, keď som povedal: "Dám ju tvojmu potomstvu."
2 Pošlem pred tebou anjela a vyženie Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov
3 a on ťa vovedie do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja nepôjdem uprostred teba, lebo si ľud nepoddajnej šije. Inak by som ťa musel cestou zahubiť."
4 Keď ľud počul túto tvrdú reč, zosmutnel a nik nenosil svoje šperky.
5 Lebo Pán povedal Mojžišovi: "Povedz Izraelitom: "Ste tvrdošijný ľud! Keby som chvíľku šiel uprostred teba, musel by som ťa cestou zahubiť. Odlož teda svoje šperky a potom uvidím, ako s tebou naložím."
6 A Izraeliti nenosili od vrchu Horeb svoje šperky.
Mk 6,30-56
30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.
31 On im povedal: "Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte." Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť.
32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.
33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.
34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a je už veľa hodín.
36 Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie."
37 On im odpovedal: "Vy im dajte jesť!" Vraveli mu: "Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?"
38 Opýtal sa ich: "Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!" Keď to zistili, povedali: "Päť a dve ryby."
39 Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu.
40 A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.
41 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým.
42 Všetci jedli a nasýtili sa,
43 ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb.
44 A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud.
46 Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.
47 A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi.
48 Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.
49 Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli;
50 všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!"
51 Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení,
52 lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
53 Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali;
55 rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli.
56 A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Ž 25,1-7
1 Dávidov žalm. K tebe, Pane, dvíham svoju dušu,
2 tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.
3 Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený. Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.
4 Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch.
5 Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň.
6 Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
7 Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve veď si, Pane, dobrotivý.
