Dnes je 02. 08. 2026
18. nedeľa v Cezročnom období
Meniny má: Gustáv
Čítanie na dnes (214. deň):
1Krn 12,19-14,17
19 Z Manassesovcov prišli niektorí k Dávidovi, keď išiel s Filištíncami do boja proti Šaulovi. Ale nepomáhali im, lebo filištínske kniežatá ho po porade poslali preč, vraviac: "Za naše hlavy sa pridá k svojmu pánovi Šaulovi."
20 Keď išiel do Sikelegu, pripojil sa k nemu z Manassesovcov Ednas, Jozabad, Jedihel, Michael, Jozabad, Eliu a Salati, velitelia tisícok Manassesovcov.
21 Oni boli Dávidovi na pomoci proti koristníkom, lebo všetci boli smelí bojovníci a stali sa kniežatami vo vojsku.
22 Lebo deň čo deň prichádzali k Dávidovi pomocníci, až ich bol veľký tábor ako tábor Boží. -
23 A toto je výpočet veliteľov tých, čo boli vyzbrojení do boja. Oni prišli k Dávidovi do Hebronu, aby naň podľa Božieho príkazu preniesli Šaulovo kráľovstvo:
24 Synovia Júdu ozbrojení štítom a kopijou, šesťtisícosemsto vystrojených do boja.
25 Zo synov Simeona sedemtisícsto hrdinských bojovníkov.
26 Zo synov Léviho štyritisícšesťsto.
27 Tiež Jojada, knieža Áronovcov, a s ním tritisícsedemsto,
28 ďalej Sadok, hrdinský mladík, a jeho otcovský dom, dvadsaťdva kniežat.
29 Z Benjamínových synov, Šaulových bratov, tritisíc. Väčšina z nich sa však doteraz držala sprievodu Šaulovho domu.
30 Zo synov Efraima dvadsaťtisícosemsto smelých bojovníkov, chýrnych mužov vo svojom rode.
31 Z polovice Manassesovho kmeňa osemnásťtisíc. Boli určení podľa mena, aby išli a ustanovili Dávida za kráľa.
32 Z Isacharových synov takí, ktorí v každý čas oplývali múdrosťou a vedeli, čo má Izrael robiť; mali dvesto veliteľov a všetci ich bratia stáli pod ich velením.
33 Zo Zabulona vystrojených do boja a bojujúcich všetkými vojnovými zbraňami: päťdesiattisíc, ktorí nastúpili s nerozdvojeným srdcom.
34 Z Neftaliho tisíc kniežat a s nimi tridsaťsedemtisíc so štítmi a kopijami.
35 Z Dana dvadsaťosemtisícšesťsto nastupujúcich do boja.
36 Z Asera štyridsaťtisíc pripravených nastúpiť do boja.
37 A zo Zajordánska, z Rubena, Gada a polovice Manassesovho kmeňa so všetkými zbraňami bojového vojska: stodvadsaťtisíc.
38 Všetci títo bojovníci vystrojení do šíku prišli s ochotným srdcom do Hebronu, aby Dávida ustanovili za kráľa nad celým Izraelom, ale aj ostatní Izraeliti jednomyseľne chceli Dávida urobiť kráľom.
39 A boli tam u Dávida tri dni a jedli a pili, lebo ich bratia im nachystali.
40 Ale aj tí, čo bývali blízo nich až po Isacharovcov, Zabulonovcov a Neftalimovcov, donášali chlieb na osloch, ťavách, muliciach a dobytku, (tiež) múčne jedlá, figové a hrozienkové koláče, vína, olej, dobytok a ovce v hojnosti, lebo v Izraeli bola radosť.
1 Dávid sa poradil s veliteľmi tisícok a stotín, so všetkými kniežatami.
2 A Dávid povedal celému zhromaždeniu Izraelitov: "Ak sa vám to páči a ak to pochádza od Pána, nášho Boha, pošlime k ostatným svojim bratom do všetkých krajov Izraela a zároveň ku kňazom a levitom do miest pri ich pastvinách, aby sa zhromaždili k nám.
3 Prinesme zase k nám archu svojho Boha, lebo za čias Šaula sme sa na ňu nepýtali."
4 A celé zhromaždenie vravelo, že to treba urobiť, lebo vec sa páčila všetkému ľudu.
5 A tak Dávid zhromaždil všetkých Izraelitov od Egyptského potoka až po vchod do Ematu, aby priniesli Božiu archu z Kirjatiarimu.
6 Dávid a celý Izrael išiel hore do Bály, do Kirjatiarimu, ktorý je v Júdsku, aby odtiaľ doniesol archu Boha, Pána, sídliaceho nad cherubmi, ktorá sa nazýva (jeho) menom.
7 Božiu archu odviezli z Abinadabovho domu na novom voze; Oza a Ahio viedli voz.
8 Dávid a celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach, za sprievodu citár, hárf, bubienkov, cimbalov a trúb.
9 Keď prišli k Chidonovmu humnu, vystrel Oza ruku a chcel zachytiť archu, lebo voly sa potkli.
10 Preto sa Pán rozhneval na Ozu a udrel ho, lebo siahol rukou na archu. Zomrel tam, pred Bohom.
11 Dávid sa zarmútil pre to, že Pán zasadil Ozovi úder. Preto sa to miesto po dnešný deň volá Ozov úder.
12 Dávid sa v ten deň zľakol Boha a povedal: "Akože by som mohol Božiu archu zaniesť k sebe?"
13 Preto Dávid nezaniesol archu k sebe do Dávidovho mesta, ale zabočil s ňou do domu Gétčana Obededoma.
14 V Obededomovom dome ostala Božia archa tri mesiace a Pán požehnal Obededomov dom a všetko, čo mal.
1 Hiram, kráľ Týru, poslal k Dávidovi poslov; i cédrové drevo, murárov a tesárov, aby mu postavili dom.
2 Dávid sa presvedčil, že ho Pán potvrdil za kráľa nad Izraelom a že kvôli svojmu ľudu Izraelu, povyšuje jeho kráľovstvo.
3 Dávid si vzal v Jeruzaleme ďalšie ženy a Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry.
4 Toto sú mená tých, čo sa mu narodili v Jeruzaleme: Samua, Sobab, Nátan, Šalamún,
5 Jebahar, Elisua Elifalet,
6 Noga, Nafeg, Jafiáš,
7 Elisama, Báljada a Elifalet.
8 Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za kráľa nad celým Izraelom, tiahli všetci Filištínci nahor, aby sa Dávida zmocnili. Dávid sa o tom dozvedel a vyšiel proti nim.
9 Filištínci prišli a roztiahli sa v údolí Refaim.
10 Vtedy sa Dávid dopytoval Boha: "Mám ísť proti Filištíncom? Vydáš ich do mojej ruky?" A Pán mu odpovedal: "Choď, vydám ti ich do ruky."
11 rišli do Bál-Parašimu a Dávid ich tam porazil. A Dávid povedal: "Pán roztrhal mojich nepriateľov mojou rukou, ako trhá voda." Preto dali tomuto miestu meno Bál-Parašim.
12 Tam nechali svoje modly, ktoré Dávid kázal spáliť.
13 Filištínci sa ešte raz roztiahli v údolí.
14 Dávid sa opäť dopytoval Boha a Boh mu povedal: "Nechoď za nimi, ale obíď ich a choď na nich od hrušiek."
15 A keď začuješ vo vrcholcoch hrušiek šelest krokov, vtedy vyraz do boja, lebo vtedy tiahne pred tebou Boh, aby porazil tábor Filištíncov."
16 Dávid urobil tak, ako mu rozkázal Boh, a porazil tábor Filištíncov od Gabaonu až po Gazer.
17 Dávidov chýr sa rozniesol po všetkých krajinách a Pán naplnil strachom pred ním všetky národy.
Rim 15,14-33
14 Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať.
15 Predsa len som vám napísal, a miestami trochu smelšie, a niečo som vám pripomenul pre milosť, ktorú som dostal od Boha,
16 aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom.
17 Mám sa teda čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom.
18 Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom,
19 mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom.
20 A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe,
21 ale ako je napísané: "Uvidia tí, ktorým ho nezvestovali, a pochopia ti, čo nič nepočuli."
22 A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť' k vám.
23 Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám.
24 Preto keď sa vypravím do Španielska, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším.
25 Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým;
26 lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme.
27 Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných.
28 Keď to dokončím a riadne im odovzdám toto ovocie, vydám sa cez vás do Španielska.
29 A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania.
30 Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha,
31 aby ma zachránil pred neveriacimi v Judei a aby moja služba Jeruzalemu bola milá svätým.
32 Potom k vám prídem s radosťou, ak to bude Božia vôľa, a pookrejem s vami.
33 Boh pokoja nech je s vami všetkými. Amen.
Ž 90,1-11
1 Modlitba Mojžiša, Božieho muža. Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.
2 Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty, Bože, si od vekov až naveky.
3 Človeka vraciaš do prachu a hovoríš: "Vráťte sa, synovia človeka!"
4 Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, a ako jedna nočná stráž.
5 Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;
6 sú ako bylina v rozpuku: ráno kvitne a rastie, večer vädne a usychá.
7 Hynieme vskutku pre tvoj hnev a desí nás tvoje rozhorčenie.
8 Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
9 V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni a naše roky plynú ako vzdych.
10 Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame.
11 Kto pozná silu tvojho hnevu a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
