Dnes je 17. 05. 2026
7. veľkonočná nedeľa
Meniny má: Gizela
Čítanie na dnes (137. deň):
Rút 3,1-4,22
1 (Istého dňa) jej povedala svokra Noemi: "Dcéra moja, nemám ti pohľadať spokojný príbytok, aby ti bolo dobre?
2 Tak teda: Náš príbuzný Bóz, s ktorého služobnicami si bola (pri žatve), túto noc veje jačmeň na humne:
3 Umy sa, pomaž sa, obleč si (krajšie) rúcho a choď dolu na humno! Ale nech ťa nezbadá ten muž, dokiaľ neprestane jesť a piť!
4 A keď sa potom odoberie na odpočinok, všimni si miesto, kde si ľahne. Potom pôjdeš, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš si. On ti potom povie, čo máš robiť."
5 Ona jej povedala: "Urobím všetko, čo mi kážeš." -
6 Tak išla dolu na humno a urobila všetko, ako jej kázala svokra.
7 Keď sa Bóz najedol a napil, takže bol v dobrej nálade, odobral sa na odpočinok vedľa hromady (zrna). Tu prišla potichu ona, odhrnula mu z nôh prikrývku a ľahla si.
8 O polnoci sa ten človek preľakol a skrútil sa, lebo mu žena ležala pri nohách.
9 I opýtal sa: "Kto si?" Ona odpovedala: "Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri okraj (svojho plášťa) na svoju služobnicu, lebo si mi príbuzný!"
10 On jej povedal: "Nech ťa požehná Pán, dcéra moja! Táto tvoja druhá láskavosť sa mi viac páči ako tá prvá, lebo nechodíš za mladíkmi, či sú chudobní alebo bohatí.
11 A teraz sa neboj, dcéra moja. Urobím ti všetko, čo vyslovíš, veď všetok ľud môjho mesta ťa pozná ako čnostnú ženu.
12 A teraz je pravda, že som ti príbuzný. Ale je ešte v príbuzenstve, kto ti je bližší ako ja.
13 Zostaň cez noc tu! A zajtra, ak ten človek bude voči tebe uplatňovať právo príbuzenstva, dobre, nech ho uplatní; ale ak nebude chcieť uplatniť svoje príbuzenské právo na teba, uplatním ho voči tebe ja - ako žije Pán! Nocuj tu do rána!"
14 A tak mu zostala ležať pri nohách do rána. Vstala však prv, ako by človek človeka rozoznal, a on jej povedal: "Nech sa nik nedozvie, že nejaká žena prišla za mnou na humno!"
15 A ešte dodal: "Daj sem svoj plášť, ktorý máš na sebe, a podrž mi ho!" Keď mu ho podržala, nameral jej šesť mier jačmeňa a naložil jej ho. Potom šiel do mesta. -
16 Keď došla k svojej svokre, ona sa jej pýtala: "Ako si (pochodila), dcéra moja?" I porozprávala jej všetko, ako sa ten muž zachoval.
17 A dodala: "Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo vravel: "Nepôjdeš naprázdno ku svojej svokre."
18 Ona jej povedala: "Dočkaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa celá vec skončí. Lebo ten muž neustane, kým neprivedie ešte dnes túto vec ku koncu."
1 Bóz sa odobral do brány (mesta) a sadol si tam. Keď ta prišiel aj príbuzný, o ktorom Bóz hovoril, povedal mu: "Poď sem, ty a ty, a posaď sa!" On pristúpil a sadol si.
2 Nato si Bóz vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal im: "Posaďte sa sem!" A oni si posadali.
3 Potom povedal tomu príbuznému: "Noemi, ktorá sa vrátila z Moabskej roviny, dáva do predaja čiastku poľa, čo patrila nášmu bratovi Elimelechovi.
4 Povedal som si, že ti to dám vedieť a poviem ti: Odkúp si ho v prítomnosti tých, čo tu sedia, a v prítomnosti starších môjho ľudu. Ak ho chceš odkúpiť, tak si ho odkúp! Ak ho kúpiť nemieniš,, oznám mi to, lebo viem, že okrem teba niet iného, kto by ho mal odkúpiť. Ja nasledujem po tebe." On povedal: "Ja ho odkúpim."
5 Bóz hovoril ďalej: "Ak dnes nadobúdaš z Noeminých rúk pole, si povinný vziať si aj Moabku Rút, manželku zosnulého, aby si oživil meno zomrelého pre jeho dedičstvo."
6 Príbuzný povedal: "Tak ho nemôžem odkúpiť, lebo by som si zničil svoj dedičný podiel. Odkúp si ty, čo som mal ja odkúpiť, lebo ja ho kúpiť nemôžem."
7 Od starodávna bolo v Izraeli (zvykom) pri kupovaní alebo pri zámene vecí, aby bola celá záležitosť pevná, že jeden si vyzul obuv a podal ju druhému. To bolo ako potvrdenie v Izraeli.
8 A tak si vyzul obuv aj ten príbuzný, ktorý povedal Bózovi: "Odkúp si ho ty!"
9 Nato povedal Bóz starším (mesta) a všetkému ľudu: "Dnes ste mi svedkami, že som z Noeminých rúk kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi, aj všetko, čo patrilo Kiljonovi a Machlonovi.
10 Ale aj Machlonovu manželku, Moabku Rút, som získal za ženu, aby som zomrelému splodil potomka pre jeho dedičstvo, aby nebolo meno zosnulého vymazané spomedzi jeho bratov a z brán jeho (rodného) mesta.
11 Vy ste toho dnes svedkami."
12 A všetok ľud, ktorý bol v bráne, aj starší (mesta) odpovedali: "Sme toho svedkami. Nech Pán urobí aj s touto ženou, ktorá vstúpi do tvojho domu, ako (urobil) s Ráchel a Liou, lebo ony dve zbudovali dom Izraelov. Nech si počína čnostne v Efrate, aby ti urobila meno v Betleheme. Tvoj dom nech je ako dom Fáresov, ktorého porodila Tamar Júdovi, zásluhou potomstva, ktoré ti dá Pán z tejto ženy."
13 Bóz si ju teda vzal a stala sa mu manželkou. Keď s ňou obcoval, Pán bol k nej dobrotivý, takže počala a porodila syna.
14 Tu hovorili ženy k Noemi: "Nech je zvelebený Pán, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu.
15 Nech sa jeho meno (pochvalne) uvádza v Izraeli! Nech ti je potešením duše a živiteľom v dňoch staroby. Porodila ti ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje. Ona ti je oveľa lepšia ako sedem synov."
16 Noemi vzala chlapca, vložila si ho do lona a bola mu pestúnkou.
17 Susedky mu dali meno a hovorili si: "Vnuk sa narodil Noemi." A nazvali ho Obedom. On je otcom Izaiho, Dávidovho otca.
18 Toto je Fáresov rodostrom: Fáres bol Ezronovým otcom,
19 Ezron bo Aramovým otcom, Aram bol Aminadabovým otcom,
20 Aminadab bol Jásonovým otcom, Náson bol Salmonovým otcom,
21 Salmon bol Bózovým otcom a Bóz bol Obedovým otcom.
22 Obed bol otcom Izaiho a Izai bol Dávidovým otcom.
Jn 9,35-10,21
35 Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: "Ty veríš v Syna človeka?"
36 On vravel: "A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?"
37 Ježiš mu povedal: "Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou."
38 On povedal: "Verím, Pane," a klaňal sa mu.
39 Ježiš povedal: "Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli."
40 Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: "Sme azda aj my slepí?!"
41 Ježiš im odpovedal: "Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: "Vidíme." A tak váš hriech ostáva.
1 Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník.
2 Kto vchádza bránou je pastier oviec.
3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.
4 Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas.
5 Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú."
6 Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.
7 Preto im Ježiš znova vravel: "Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam:
8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.
9 Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.
10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.
12 Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa.
13 Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.
14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa,
15 ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.
16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
17 Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem.
18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca."
19 Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka.
20 Mnohí z nich hovorili: "Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!"
21 Iní namietali: "To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?"
Ž 62,1-13
1 Zbormajstrovi. Podľa Jedutuna: Dávidov žalm.
2 Iba v Bohu spočiň, duša moja, lebo od neho mi prichádza spása.
3 Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac.
4 Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa?
5 Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta, v klamaní majú záľubu, dobrorečia svojimi ústami, no v srdci zlorečia.
6 Iba v Bohu spočiň duša moja, lebo len on mi dáva nádej,
7 Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa.
8 V Bohu je moja spása i sláva; Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.
9 Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.
10 Veď iba klam a mam sú potomci Adama, ľudia sú iba preludom. Keby si stali na váhu, dohromady sú ľahší ako para.
11 Nespoliehajte sa na násilie a neprepadnite zbojstvu; ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce.
12 Raz prehovoril Boh, počul som toto dvoje: že Boh je mocný
13 a ty, Pane, milostivý; že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.
