Dnes je 14. 08. 2026
Svätého Maximiliána Máriu Kolbeho, kňaza a mučeníka, Nanebovzatie preblahoslavenej Panny Márie
Meniny má: Mojmír
Čítanie na dnes (226. deň):
Kaz 9,11-12,14
11 Opäť som videl pod slnkom: že nie rýchli (vyhrávajú) beh, ani udatní boj, ani múdri (nezískavajú) vždy chlieb, ani rozvážni bohatstvo, ani rozumní priazeň.
12 Lebo všetkých môže zastihnúť (neprajný) čas a nehoda. Okrem toho človek nepozná svoj čas; ale ako ryby chytajú do zhubnej siete a ako vtáky uviaznu v osídle, tak môže aj Adamových synov zasiahnuť osídlo v nešťastnom čase, keď na nich takmer nečakane dopadne.
13 Ale pozoroval som aj (iný) prípad múdrosti pod slnkom a zdá sa mi veľmi významný:
14 (Bolo) malé mesto, v ktorom bývalo iba málo mužov. Tu pritiahol proti nemu mocný kráľ, obkľúčil ho a postavil proti nemu mocné dobývacie diela.
15 No našiel sa v ňom chudobný, ale múdry muž, ktorý svojou múdrosťou mesto vyslobodil; nikto však už nepamätá na chudobného muža.
16 Tu som si povedal: "Lepšia je múdrosť ako udatnosť," ale múdrosťou chudobného opovrhli a jeho slová ostali nevypočuté.
17 Tiché náuky múdrych počuť (lepšie) ako krik vladára nad pochabými.
18 Múdrosť je lepšia ako útočné zbrane, no jediný hriešnik vie pokaziť mnoho dobrého,
1 (ako keď zahynie mucha, zapácha a kysne od nej aj olej mastičkárov. Trochu nemúdrosti má väčší účinok ako múdrosť a dôstojnosť.
2 Srdce múdreho je na pravej strane, srdce pochabého však na ľavej.
3 Aj na ceste, ktorou nemúdry kráča, trpí jeho srdce nedostatkom a všetkým pripomína: "Tu je sprosták!"
4 Ak sa dvíha proti tebe aj nevôľa vladára, neopúšťaj svoje miesto! Lebo krotkosť utišuje aj veľké hriechy.
5 Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom: (je to) nerozvážne slovo, ktoré vyjde z vladárových úst,
6 ak nemúdreho ustanovia na vysoké miesta, kým vznešení ostávajú sedieť v nízkosti.
7 Videl som otrokov (velebiť sa) na koňoch, kým kniežatá šli po zemi ako otroci.
8 Kto kope jamu, padne do nej a kto borí múr, uštipne ho had.
9 Kto kreše kamene, poraní sa nimi, kto rúbe drevo, (ľahko) príde pri tom do nešťastia.
10 Kto si nenabrúsi ostrie, ak sa mu stupí železo, musí napnúť sily. Tak dopomáha múdrosť k osožnému úspechu.
11 Ak uštipne had pred zaklínaním, nemá zisk zaklínač.
12 Slová z úst múdreho sú prívetivé, (čo) však (odznieva) z perí nemúdreho, pohlcuje ho.
13 Počiatočné slová jeho úst sú pochabosťou, koniec slov na jeho ústach je zlé šialenstvo.
14 Pochabý potára až mnoho rečí; človek nemôže vedieť, čo sa stane, a (ešte menej vie), čo bude potom. Ktože mu to oznámil?
15 Práca unavuje pochabého, ktorý nevie zájsť ani do mesta.
16 Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, ak tvoji predáci už za rána hodujú!
17 Blažená si, krajina, ak je tvoj kráľ muž ušľachtilý, ak tvoje kniežatá jedia na (svoj) čas, (jedia) pre posilnenie, a nie z hýrivosti.
18 Pri veľkej nedbalosti rúti sa krov, pri nečinnosti rúk premoká do domu.
19 Na pobavenie usporadúvajú hostinu, víno rozveseľuje život a peniaze dopomáhajú k všetkému.
20 Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa, ani v úkryte spálne nezloreč boháčovi, lebo aj nebeské vtáky by mohli zaniesť tvoj hlas a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.
1 Púšťaj svoj chlieb po vode a po mnohých dňoch ho (zasa) nájdeš.
2 Podeľ svoj majetok na sedem, ba na osem častí, lebo nevieš, aké nešťastie sa, strhne nad krajinou.
3 Ak sú mraky plné, vylejú na zem dážď. Ak strom padne južne alebo severne, ostane ležať na mieste, kam padol.
4 Kto pozoruje na vietor, nebude chcieť siať a kto sa obzerá po mrakoch, nepustí sa do žatvy.
5 Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor, (ako nevieš), ako sa tvoria kosti v živote ženy ťarchavej, celkom tak nevieš, čo urobí Boh, ktorý všetko pôsobí.
6 Za rána rozsievaj svoje semeno a do večera nedaj svojej ruke spočinúť, lebo nemôžeš vedieť, či sa ti toto alebo iné podarí, alebo či ti bude obidvoje dobré rovnako.
7 Svetlo je sladké a očiam lahodí vidieť slnko.
8 Preto ak človek žil už veľa rokov, nech sa zo všetkých raduje, ale nech pamätá, že dni temravy sú početnejšie. Veď všetko, čo (má) prísť, je márnosť.
9 Mladík, raduj sa zo svojej mladosti! Nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch! Kráčaj si cestami svojho srdca a kam ťa tvoje oči povedú. Uvedomuj si však (pritom), že za všetko si ťa Boh na súd predvolá.
10 Odstráň (akúkoľvek) mrzutosť zo svojho srdca a odháňaj (každé) zlo od svojho tela, ale tak vek mladosti, ako aj úsvit života je iba - márnosť.
1 V dňoch svojej mladosti pamätaj na svojho Stvoriteľa, kým ti neprídu dni nešťastia a kým ťa nezastihnú roky, o ktorých povieš: "Neľúbia sa mi!"
2 Kým sa ti nezatemní slnko a svetlo, mesiac i hviezdy a nevrátia sa ti mrákavy po daždi.
3 V deň, keď sa ti počnú strážcovia domu chvieť a zhrbia sa (kedysi) mocní mužovia, ustanú mlečky (v práci), keďže aj zredli, a zaľahne tma na tie, čo dostávajú videnie oknami.
4 Uzavrú sa ti obidvoje dvere od námestia, poklesne ti aj vrzgot žarnova, a keď sa vstáva na (každý) hlások vtáčka, poutichujú všetky zvuky spevavé.
5 Vyvýšeného miesta sa obávajú (nohy), veď na ceste vidia (pre seba) postrachy. Mandloňový strom už zakvitol (na bielo). Kobylky spôsobujú ťažobu, dráždidlo (na jedlo) minie sa účinkom, lebo človek je už na ceste do domu svojej večnosti a z okolitých ulíc už tiahnú oplakávači. (Stane sa tak), až sa pretrhne strieborný povrazec
6 a rozbije sa zlatá čaša, i rozbije sa džbán pri prameni, a doláme sa koleso na studni.
7 A navráti sa prach do zeme, čím bol aj (predtým); a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal.
8 Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ, všetko je iba márnosť. Doslov Okrem toho, že Kazateľ bol učencom, patrí (o ňom) dodať:
9 učil ľud poznaniu; všetko, si dôkladne uvážil a premyslel, a tak skladal svoje mnohé múdre výroky.
10 Kazateľ sa usiloval nájsť lahodné slová, takže je spísané doslovné znenie (jeho) náuky.
11 Slová učencov sú ako (zaostrené) ostne a klince, vhlobené do listov knižnej zbierky -, ktoré potom odovzdal jeden pastier.
12 Okrem (uvedeného) treba dodať: Maj sa na pozore, syn môj! Písaniu kníh nieto konca-kraja, ale mnohé premýšľanie, vyčerpáva telo až priveľmi.
13 Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka.
14 Boh si zavolá pred svoj súd všetky činy aj všetko, čo je skryté, či už to bolo dobré a či zlé.
1Kor 9,1-18
1 Nie som slobodný? Nie som apoštol? Vari som nevidel Ježiša, nášho Pána? A vy nie ste moje dielo v Pánovi?!
2 Ak aj pre iných nie som apoštolom, pre vás určite som. Veď vy ste pečaťou môjho apoštolátu v Pánovi.
3 Toto je moja obrana proti tým, čo ma posudzujú.
4 Vari nemáme právo jesť a piť?
5 Nemáme právo brať so sebou ženu, sestru, tak ako ostatní apoštoli a Pánovi bratia i Kéfas?!
6 Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať?
7 Kto kedy vojenčí na svoje trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom stáda?
8 Hovorím to len po ľudsky? A nehovorí to aj Zákon?
9 V Mojžišovom zákone je predsa napísané: "Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu." Vari tu Boh myslí na voly?
10 A nehovorí to skôr pre nás? Veď pre nás je napísané, že ten, čo orie, má orať v nádeji, a kto mláti, tak v nádeji, že dostane z úrody.
11 Keď sme vám my zasiali duchovné dobrá, je to také veľké, ak u vás žneme hmotné?
12 Ak majú iní u vás toto právo, nie tým skôr my? No nepoužili sme toto právo, ale všetko znášame, len aby sme nepostavili prekážku Kristovmu evanjeliu.
13 Neviete, že tí, čo konajú svätú službu, jedia z toho, čo je vo svätyni, a tí, čo slúžia oltáru, majú z oltára podiel?
14 Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia.
15 No ja som nič z toho nepoužil. A toto nepíšem preto, aby to bolo aj v mojom prípade, lebo radšej zomriem, ako by mal niekto zmariť túto moju chválu.
16 Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal.
17 Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle; je to služba, ktorá mi je zverená.
18 Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu.
Ž 96,1-13
1 Spievajte Pánovi pieseň novú; spievaj Pánovi, celá zem!
2 Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. Zvestujte jeho spásu deň čo deň.
3 Zvestujte jeho slávu pohanom a jeho zázraky všetkým národom.
4 Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden, viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.
5 Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov, ale Pán stvoril nebesia.
6 Vznešenosť a krása pred jeho tvárou, moc a veleba v jeho svätyni.
7 Vzdávajte Pánovi, rodiny národov, vzdávajte Pánovi slávu a česť,
8 vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena. Prineste obetné dary a vstúpte do jeho nádvorí,
9 klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu. Chvej sa pred ním, celá zem,
10 hlásajte medzi pohanmi: "Pán kraľuje!" Upevnil zemekruh, nepohne sa; a spravodlivo súdi národy.
11 Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; nech more zahučí a čo ho napĺňa,
12 nech plesá pole a všetko, čo je na ňom. I zajasajú všetky stromy lesa
13 pred tvárou Pána , že prichádza, že prichádza súdiť zem. Spravodlivo bude súdiť zemekruh a národy podľa svojej pravdy.
