Dnes je 02. 02. 2026
Obetovanie Pána
Meniny má: Erika, Erik
Čítanie na dnes (33. deň):
Jób 25,1-29,25
1 Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel
2 On má vladársku moc, hroznú silu, udržuje pokoj na výsostiach.
3 Je možno spočítať jeho zástupy? A nad kým nevychádza jeho svetlo?
4 Je človek spravodlivý pred Bohom, čistý, koho porodila žena?
5 Ak jasne nesvieti už ani mesiac ani hviezdy nie sú v jeho očiach čisté,
6 o čo menej človiečik, ten chrobák, človeka syn, tento červíček!"
1 Jób odpovedal:
2 "Azda si takto slabému pomohol a podoprel si bezvládne rameno?
3 Či si chcel takto nemúdremu poradiť a prejavil si veľa rozvahy?
4 A také slová komu si to prednášal, čí duch to teda z teba vychádza?
5 Duchovia predkov chvejú sa pod zemou, aj vody a tí, čo v nich bývajú.
6 Podsvetie je pred ním obnažené, zhubca nie je zahalený pred ním.
7 Nad prázdnom on rozostiera sever, na nič zavesuje Zemeguľu,
8 vody uzatvára do oblakov, pod nimi sa nepretrhne mračno.
9 Mesiaca tvár v splne zacloňuje, oblaky on rozprestiera po ňom.
10 Hladine vôd určil presný obvod, po hranicu samu svetla so tmou.
11 Nebeské podpery sa zachvievajú, keď im pohrozí on, strach ich drví.
12 I more rozdelil svojou veľkou mocou a svojou múdrosťou rozdrvil Obludu.
13 Vánkom svojho dychu on rozjasnil nebo a čulého hada preklal svojou rukou.
14 A to sú len samy kraje jeho diela, kde sme zachytili šepot jeho slova; kto bude môcť počuť znenie jeho velebnosti?!"
1 Tu Jób začal opäť hovoriť:
2 "Ako žije Boh, čo odobral mi právo, a Všemohúci, čo ma roztrpčil,
3 kým vo mne duša ešte bude, kým v mojich nozdrách trvá Boží dych,
4 nuž moje pery nepovedia neprávosť, ani môj jazyk nepreriekne lož.
5 Mne nenapadne, by som vám za pravdu dal, kým dýcham, nedám si vziať statočnosť.
6 Som v práve iste, toho nevzdávam sa, mňa za dni moje srdce nekarhá.
7 Nech ako bezbožník má sa aj môj nepriateľ, ako naničhodník môj odporca!
8 Ak zlostník prosí, akú nádej môže mať, keď svoju dušu k Bohu povznesie?
9 Či jeho vzlykot Boh raz azda vyslyší, keď postihne ho dáke súženie?
10 Vari sa bude môcť kochať vo Všemohúcom a každú chvíľu volať Boha o pomoc?!
11 Nuž poučím vás, ako si Boh počína, a ciele Všemocného neskryjem.
12 Veď ak ste všetci sami toto videli, tak hlúpo konať ako môžete?!
13 Bezbožný má ten podiel pred Bohom, ten údel dostane tyran od Všemohúceho:
14 Ak synov početných má, sú len pod meč, výhonky mu chleba dosť nemajú.
15 Tých, čo po ňom zostali, smrť do hrobu schváti, ani vdovy nezaplačú po nich.
16 Hoci striebra nahromadil ani prachu, ako blata nazhŕňal rúch drahých,
17 statočný si oblečie, čo zhŕňal on, striebro nevinný zas po ňom zdedí.
18 Palác dal si postaviť sťa hniezdo, ako keď si hájnik búdku zrobí.
19 Bohatý však ľahne si a nevstane už, oči otvoriť chce, už ho nieto.
20 Hrôzy ako záplava ho stihnú, v noci zasa víchor uchváti ho.
21 Vietor predný schmatne ho a pominie sa, odfúkne ho z miesta, kde si sídli.
22 Neľútostne sa naň stále vrhá, pred bijúcou rukou prchať musí.
23 Zatlieskajú si nad ním rukami a vypískajú ho z jeho miesta.
1 Zaiste striebro má svoje náleziská a zlato miesto, kde ho vyplavujú.
2 Železo zo zeme dobývajú taktiež a tvrdý kameň obráti sa na meď.
4 Chodby si prekopal cudzí národ také, že na ne celkom zabúdajú nohy, a chvejú, vznášajú sa ponad ľudí.
5 Pod zemou, na ktorej (zrno na) chlieb rástlo, je všetko ako ohňom spustošené.
6 V končinách, v ktorých je zafírové skálie a zlatý prášok v sebe skrytý majú,
7 sú zasa chodníky, že ich orol nezná a nezbadá ich ani oko supa.
8 Nijaká divá zver po nich nekráčala, neprešiel po nej ani lev (doposiaľ).
9 Aj na tvrdý kameň položili ruku a od základov vrchy prevrátili.
10 Kanály povytesávali v skale a všetko, čo cenné je, uzrelo ich oko.
11 Aj riečne pramene presliedili dobre a skryté veci na svit vynosili.
12 Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?
13 Jej cenu nepozná ani jeden človek a v kraji živých nijak nájsť sa nedá.
14 Hĺbka vraví: "Vo mne nie je veru" a more hovorí: "Ja ju tobôž nemám."
15 Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato ani neváži sa striebro za jej menu.
16 Jej neblíži sa cenou ni zlato ofírske, ani ónyx vzácny, kameň zafírový.
17 Zlato nie, sklo tiež nie, jej sa nevyrovná, ju nevymeníš za zlatú nádobu.
18 Koraly, kryštály nehodno spomenúť, bo múdrosť získať si je nad všetky perly.
19 Veď sa jej nerovná topás etiópsky a zlato čistené nemôže ju zvážiť.
20 Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť a kde je to umu vlastné nálezisko?
21 Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov, utajená je aj nebeskému vtáctvu.
22 Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: "My počuli sme vravieť o nej iba."
23 Boh jediný len cestu ku nej pozná a iba on sám vie, kde jej bydlisko je,
24 lebo on rozhľad má k samým medziam zeme a vidí všetko, čo len pod nebom je.
25 Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,
26 aby takto určil jeho zákon dažďu a dráhu vlastnú hučaniu i hromu,
27 vtedy ju uvidel, presne vypočítal a naskrze spoznal, celkom prenikol ju.
28 Človeku povedal: "Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého."
1 Jób pokračoval vo svojich výrokoch:
2 "Kto dá to, by bol som jak v mesiacoch dávnych a ako v dňoch tých, keď ma sám Boh chránil,
3 keď nad hlavou mi svietil svojou lampou, keď v jeho svetle šiel som temnotou?
4 Jak bývalo mi v dňoch mojej jesene, keď sám Boh ochraňoval môj stan,
5 keď ešte Všemohúci býval so mnou, keď moje dietky boli okolo mňa,
6 keď nohy mliekom sa mi temer brodili, keď tvrdá skala tiekla olejom.
7 Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal a na námestí som svoj stolec mal,
8 zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili.
9 Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali.
10 Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol.
11 To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo.
12 Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež.
13 Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca.
14 Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom.
15 Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého.
16 Ja otcom bol som všetkým chudobným, aj neznámeho vec som vyšetril.
17 Zločincovi som rozbil čeľuste a z jeho zubov korisť vyrval som.
18 Nuž vravel som si: "V hniezde svojom vydýchnem a sťaby piesok dni si rozmnožím.
19 Môj koreň vlahe otvorený je, mne rosa padá v noci na vetvy.
20 Aj sláva vo mne nová bude vždy a v mojej ruke luk sa omladí.
21 Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali.
22 Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali.
23 Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili.
24 Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali.
25 Im smer som určil, bol som im tiež na čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali.
Mt 21,33-22,14
33 Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.
35 Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali.
36 Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.
37 Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: "K môjmu synovi budú mať úctu."
38 Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: "To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!"
39 Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.
40 Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?"
41 Odpovedali mu: "Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu."
42 Ježiš im povedal: "Nikdy ste nečítali v Písme: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná"?
43 preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.
44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."
45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich.
46 A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.
1 A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách:
2 Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.
3 Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
4 Znova poslal iných sluhov s odkazom: "Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!"
5 Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.
6 Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
7 Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
8 Potom povedal svojim sluhom: "Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni.
9 Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu."
10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
11 Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu.
12 Povedal mu: "Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?" On onemel.
13 Tu kráľ povedal sluhom: "Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.
14 Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených."
Ž 18,8-16
8 Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
10 Znížil nebesia a zostúpil: čierne mračno pod jeho nohami.
11 Zasadol na cheruba a vzlietol, vznášal sa na krídlach vetrov.
12 Temnotami sa celkom zahalil a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
13 Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, ľadovec a žeravé uhlie.
14 Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: ľadovec a žeravé uhlie.
15 Vyslal šípy a rozprášil ich, vrhol blesky a zmietol ich.
16 Otvorili sa hlbočiny vôd a základy zeme sa odkryli. Pred tvojou hrozbou, Pane, pred víchricou tvojho hnevu.
