Dnes je 05. 12. 2025
Piatok po 1. adventnej nedeli
Meniny má: Oto
Čítanie na dnes (339. deň):
Sir 13,30-16,31
30 Majetok je dobrý, ak na ňom niet vedomej viny: a zasa chudoba je zlá vec iba podľa mienky bezbožníka.
31 Úmysel človeka mení tvár buď na dobrú alebo na zlú.
32 Znakom dobrého srdca je veselá tvár - no ťažko a len s námahou ho nájdeš.
1 Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst a netrápi ho zármutok nad hriechom.
2 Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok a kto nestratil nádej úplne.
3 Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok a načo potrebuje zlato závistník?
4 Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.
5 Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? - Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.
6 Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí, aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.
7 Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou, nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.
8 Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko: odvracia si tvár a opovrhuje (inými).
9 Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom, nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.
10 Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom, trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.
11 Synu, ak máš z čoho, dopraj si a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.
12 Pamätaj, že smrť nebude meškať a zákon podsvetia nie je ti zjavený, zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.
13 Rob dobre priateľovi, kým neumrieš, koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!
14 Nepripusť, aby ti unikol radostný deň; a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.
15 Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah, aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?
16 Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!
17 Prv ako skonáš, rob dobre, správne, lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.
18 Každý človek - ako tráva - ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome.
19 Jedny listy rašia, iné odpadávajú, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna časť odumiera, iná sa rodí.
20 Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu a s ním pôjde aj jeho tvorca.
21 Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.
22 Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti, každý, kto rozjíma o jej záslužnosti a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti,
23 kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách, kto vtipom preniká do jej tajomstiev, kto ide po nej, akoby ju stopoval, a stavia sa na jej cesty,
24 hľadí jej do okien a načúva pri jej dverách;
25 kto spočinie vedľa jej domu a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl; kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej, aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,
26 ten stavia svojich synov pod jej záštitu a sám spočinie pod jej ratolesťami,
27 v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom a spočinie v jej sláve.
1 Kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré, a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju.
2 Vyjde mu v ústrety ako počestná matka a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku.
3 Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí.
4 A spevnie v ňom, takže sa nezohne, pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech.
5 Povýši ho v kruhu jeho blížnych, uprostred zhromaždenia mu otvorí ústa, naplní ho duchom múdrosti a rozumnosti a slávnym rúchom ho odeje.
6 Zahrnie ho veselosťou a radosťou a udelí mu večne slávne meno za dedičstvo.
7 Však nerozumní ju nedostanú, iba rozvážni ľudia ju postretnú: nerozumní ju ani neuzrú, lebo sa ďaleko stráni pýchy a podvodu.
8 Nepríde na myseľ takým, čo hovoria lživo, ale pravdovravných vyhľadáva sama, aby im zaistila zdar z Božej priazne.
9 Hriešnikovým ústam nepristane chvála,
10 lebo múdrosť pochádza od Boha: chvála sluší tomu, komu dal Boh múdrosť, v ústach verného muža je ona hojná a Vladár ju dá iba takému.
11 Nehovor: "Božou (vinou) jej nemám," - ale nerob to, čo má v nenávisti.
12 Nehovor: "On ma zviedol do bludu!" - Lebo on nepotrebuje bezbožných.
13 Pán nenávidí každú ohavnosť, ani tí ju neobľubujú, ktorí sa ho boja.
14 Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa.
15 Dal mu svoje príkazy a ustanovenia.
16 Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť.
17 Položil pred teba vodu a oheň: čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš.
18 Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi.
19 Božia múdrosť je preveľká, on je silný mocou a neprestajne sleduje všetko.
20 Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja. On poznáva všetko, čo robia ľudia.
21 Bezbožne konať nekáže nikomu, ani nedáva súhlas k nijakému hriechu;
22 nepraje si množstvo takých synov, ktorí nemajú viery a zdatnosti.
1 Neteš sa z početných synov, ak sú bezbožní, ani radosti z nich nemaj, ak im chýba bázeň pred Bohom.
2 Neskladaj svoju dôveru na ich život, ani nehľaď (s úľubou) na ich námahy.
3 Lebo je lepší jediný bohabojný syn ako tisíc (iných) bezbožných.
4 Ba lepšie je zomrieť bez detí, ako zanechať po sebe zlosynov.
5 Jediný rozumný muž upevní obyvateľov vlasti, (ale) pokolenie bezbožníkov spustne.
6 Mnoho takých (prípadov) som videl na vlastné oči, no moje ucho počulo aj silnejšie prípady.
7 Oheň vzplanie v kruhu tých, čo pášu hriech, a v národe, ktorý neverí, rozplamení sa (Boží) hnev.
8 Pradávni obri nemohli (ho) uprosiť za svoje hriechy, vyšli navnivoč, ktorí sa spoliehali na svoju udatnosť.
9 Neušetril ani tých, ktorí dali príbytok Lotovi, zošklivil si ich pre ich pyšnú reč.
10 Nezľutoval sa nad nimi, ale zahubil celý rod, lebo sa vystatoval svojimi hriechmi.
11 A tak (strestal) aj šesťstotisíc pešieho ľudu, ktorý mal rovnako zatvrdnuté srdce: keby bol býval len jediný z nich nepoddajný, bol by to div, keby bol ostal bez trestu.
12 Lebo milosrdenstvo a hnev je u neho. Mocne však pôsobí odprosenie, aj keď uplatňuje svoj hnev:
13 ako vie byť milosrdný, tak vie aj trestať, každému nasúdi podľa zásluhy.
14 Hriešnika nenechá uniknúť s jeho korisťou, ani nemešká, ak spravodlivý utrpenie znáša.
15 Každý dobrý čin pripraví miesto každému jednému podľa záslužnosti jeho skutkov (a podľa toho, kto ako chápal svoju životnú púť).
16 Nehovor si: "Ukryjem sa pred Bohom, veď ktože pamätá na mňa na nebi?
17 Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná: veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?"
18 Hľa, nebo, to najvyššie nebo prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije, chveje sa (strachom) pred ním,
19 či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme: rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.
20 Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého: no on pozná všetky srdcia.
21 Veď ktože rozumie jeho cestám? - Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí?
22 Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá: alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy? Ktože na ne čaká? Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil, ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku.
23 Kto má srdce zakrpatené, myslí na pominuteľné veci: každý, kto je nemúdry a zblúdený, myslí pochabo.
24 Synu, počuj ma a priúčaj sa múdrej náuke a (celým) svojím srdcom pozoruj moje slová!
25 Budem ti vykladať dobre uváženú náuku a pokúsim sa rozpovedať ti, v čom je múdrosť. A tak pozoruj svojím srdcom moje slová, správne ti rozpoviem, aké sú sily ducha, ktoré Boh na počiatku vložil do svojich diel, a verne ti vyrozprávam, čo treba o ňom vedieť.
26 Na Boží rozkaz povstali jeho diela od počiatku a od ich stvorenia im vyhradil rozličné sídlo, ako aj ich vznik (určil) podľa ich rodu.
27 Naveky skvele ustanovil ich činnosť: nevedia o hlade ani o únave, ani neprestanú konať svoju úlohu.
28 Ani jediné dielo nebude nikdy na prekážku inému dielu.
29 Nebuď neposlušný jeho rozkazom!
30 Potom zhliadol Boh na zem a naplnil ju svojimi darmi.
31 Pokryl jej povrch všemožnými živočíchmi, ktoré sa majú zasa vrátiť do (zeme).
1Jn 5,1-21
1 Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil.
2 Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania.
3 Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké.
4 Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.
5 Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je, Boží Syn?
6 On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda.
7 Lebo traja sú, čo svedčia:
8 Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno.
9 Ak prijímame svedectvo ľudí, Božie svedectvo je väčšie; pretože Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi.
10 Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, robí ho luhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi.
11 A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi.
12 Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.
13 Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna.
14 A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle.
15 A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali.
16 Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Je aj hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť.
17 Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.
18 Vieme, že nik, kto sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho ten, ktorý sa narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne.
19 Vieme, že sme z Boha a celý svet je v moci Zlého.
20 A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten Pravý, Boh a večný život.
21 Deti moje, chráňte sa modiel!
Ž 139,1-12
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
2 ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
3 či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.
4 Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
5 Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
6 Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
7 Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
8 Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
9 I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
10 ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
11 Keby som si povedal: "Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,"
12 pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
