Dnes je 06. 05. 2026
Streda po 5. veľkonočnej nedeli
Meniny má: Hermína
Čítanie na dnes (126. deň):
Sdc 4,1-5,31
1 Po Aodovej smrti synovia Izraela opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach.
2 Preto ich Pán vydal do ruky kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý kraľoval v Asore. Jeho vojvodca bol Sisara, ktorý sídlil v pohanskom Harosete.
3 Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi. Mal totiž deväťsto železných vozov a dvadsať rokov náramne utláčal Izraelových synov. -
4 V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka, prorokyňa Debora.
5 Debora sedávala pod palmou medzi Ramou a Betelom na Efraimskom pohorí a Izraelovi synovia prichádzali k nej ta hore na súd.
6 Tu dala zavolať Abinoemovho syna Baraka z Neftaliho Kadesa a povedala mu: "Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov!
7 Jabinovho vojvodcu Sisaru ti s jeho vozmi a zástupmi privediem k potoku Kišon a dám ti ho do ruky."
8 Barak jej odpovedal: "Ak pôjdeš ty so mnou, pôjdem aj ja, ale ak ty nepôjdeš, nepôjdem ani ja."
9 Povedala: "Pravdaže pôjdem s tebou, ale sláva z výpravy, na ktorú sa vyberáš, nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy." Potom Debora vstala a išla s Barakom (do Kadesa).
10 Barak zvolal Zabulona a Neftaliho (do Kadesa) a vytiahlo za ním desaťtisíc mužov. Išla s ním aj Debora.
11 Kenejec Heber sa kedysi oddelil od ostatných Kenejcov, synov Mojžišovho svokra Hobaba, a postavil si stan až k dubine Senim pri Kadese. -
12 Tu oznámili Sisarovi, že Abinoemov syn Barak vytiahol na vrch Tábor.
13 Nato Sisara zvolal všetky svoje bojové vozy, deväťsto železných vozov, a všetko mužstvo, ktorému velil, z pohanského Haroseta k potoku Kišonu.
15 A Pán uviedol do zmätku Sisaru, všetky jeho bojové vozy a všetko jeho vojsko (mečom) pred Barakom. Sisara zoskočil z voza a utekal peši.
16 Ale Barak prenasledoval vozy a vojsko až do pohanského Haroseta, a tak celé Sisarovo vojsko padlo ostrím meča. Neostal ani jediný. -
17 Sisara utekal peši ku stanu manželky Kenejca Hebera Jahel. - Bol totiž mier medzi asorským kráľom Jabinom a medzi domom Kenejcu Hebera.
18 Jahel vyšla Sisarovi v ústrety a prihovorila sa mu: "Vojdi, môj pane, vojdi ku mne! Neboj sa!" Vošiel teda k nej do stanu a zakryla ho prikrývkou.
19 Požiadal ju: "Daj sa mi napiť trochu vody, lebo som smädný." I otvorila mech s mliekom a dala sa mu napiť. A zase ho prikryla. -
20 Potom jej povedal: "Postav sa ku vchodu do stanu! Keď niekto príde a opýta sa ťa: "Je tu voľakto?" - odpovieš: "Nie je!"
21 Tu Heberova manželka Jahel vzala stanový kolík, do ruky vzala kladivo, potichu vošla k nemu a vrazila mu kolík do slúch tak, že prenikol až do zeme. - Od únavy totiž zaspal. - A tak zomrel.
22 Ako Barak prenasledoval Sisaru, vyšla mu v ústrety Jahel a povedala mu: "Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!" Vošiel teda k nej a hľa, Sisara ležal mŕtvy a kolík mal v sluchách.
23 Tak Boh v ten deň uponížil kanaánskeho kráľa Jabina pred Izraelovými synmi.
24 A ruka Izraelových synov čoraz tvrdšie doliehala na kanaánskeho kráľa Jabina, až kanaánskeho kráľa Jabina zničili.
1 V ten deň Debora a Abinoemov syn Barak spievali:
2 "Za to, že išli v čele Izraela vodcovia, za to, že ľud prejavoval ochotu: chváľte Pána!
3 Počúvajte, králi, napnite sluch, vodcovia! Ja by som rada Pánovi, ja by som spievať rada, rada by som hrať Pánovi, Izraelovmu Bohu.
4 Pane, keď si vyšiel zo Seira, keď si kráčal z polí edomských, zem sa otriasala, nebo lialo, mraky cedili vodu.
5 Vrchy sa knísali pred Pánom, Sinaj pred Pánom, Izraelovým Bohom.
6 Za čias Anatovho syna Samgara, za čias Jahel boli opustené cesty; tí, čo chodievali chodníčkami, uhýbali na kľukaté cesty.
7 Zmizol vodca v Izraeli, zmizol, dokiaľ som nepovstala ja, Debora, nepovstala sťa matka v Izraeli.
8 Vyhľadával nových bohov, zápäť v bránach vojna. Nebolo zrieť ani štítu, ani kopije medzi štyridsiatimi tisícmi Izraela.
9 Vodcom Izraela patrí moja chvála i tým, čo sa ukázali ochotnými v ľude: chváľte Pána!
10 Vy, čo jazdievate na beloňoch-osloch, vy, čo hoviete si na kobercoch, aj vy, ktorí putujete po cestách, vyspevujte!
11 Na krik strelcov pri vodných nádržiach pochvalne sa vyslovujte o Pánovom víťazstve, o víťazných činoch jeho vodcov v Izraeli! Vtedy zostúpi Pánov ľud k bránam...
13 Zostúp, zvyšok vodcov, ty, Pánov ľud, na hrdinov taký bohatý, zostúp ku mne!
14 Z Efraima najvyberanejší v údolí, v tvojom tyle, Benjamín, sú za tvojimi húfmi. Z Machira sa poschodili kniežatá, zo Zabulona zas držitelia žezla.
15 Isacharské kniežatá sú s Deborou, Neftali je ako Barak: rútil sa do údolia za nimi. V krajoch Rubenových o vojne sú dlhé porady.
16 Čože sedíš medzi košiarmi, aby si sa započúval do bľakotu stád? V krajoch Rubenových o vojne sú dlhé porady.
17 Galaád si za Jordánom hovie. A Dan - čo tak ďaleko sa baví pri lodiach? Aser sedí na morskom pobreží, pokojne si býva na zátokách svojich.
18 Zabulon, ľud, vydáva sa na smrť, Neftali takisto na výšinách poľa.
19 Prichádzajú králi do boja. Ruvú sa kanaánski králi v Tanaku, tam pri megidských vodách, kúsok striebra nenesú sťa korisť.
20 Bojujú boj hviezdy z neba, bojujú z dráh svojich proti Sisarovi.
21 Potok Kišon ich odnáša, potok Kišon, potok od vekov. Dupni, duša moja, od radosti mocne!
22 Dupotajú konské kopytá, keď ich hrdinovia trielia cvalom.
24 Nech je nado všetky ženy požehnaná Jahel, žena to Kenejca Hebera! Nech je požehnaná nado všetky ženy v stane!
25 Vodu žiada. Podáva mu mlieko. V čaši pre vznešených smotanu mu dáva.
26 Ruka sa jej načahuje po kolíku, po kováčskom kladive jej pravica. Rozháňa sa na Sisaru. Preráža mu hlavu. Roztrieskava, prebíja mu sluchy.
27 K nohám sa jej kláti, padá, dokonáva... k nohám sa jej kláti, padá; tam, kde klesol, leží zabitý.
28 Oknom vyzerá a volá matka Sisarova cez mreže: "Prečo len tak dlho neprichádza jeho voz? Prečo sa tak oneskoruje dupot jeho záprahu?"
29 Najmúdrejšia medzi jeho kňažnami jej odpovedá, sama si tiež vetí stále tieto slová:
30 "Isto nahabali, rozdeľujú korisť, po dievčati, po dvoch dievkach pre každého muža! Korisť: pestré rúcha Sisarovi! Korisť: pestré šaty, vyšívanú šatku - odedzu, dve vyšívané šatky na môj krk - Korisť ..."
31 Tak zhynú všetci tvoji nepriatelia, Pane! No tí, čo milujú jeho, sú sťa východ slnka v jeho sile!" Potom mala krajina štyridsať rokov pokoj.
Jn 4,43-5,18
43 O dva dni odišiel stade do Galiley.
44 Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu.
45 Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.
46 Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna.
47 Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral.
48 Ježiš mu povedal: "Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte."
49 Kráľovský úradník mu hovoril: "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!"
50 Ježiš mu povedal: "Choď, tvoj syn žije!" On uveril Ježišovmu slovu a šiel.
51 Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili že jeho dieťa žije.
52 Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: "Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka."
53 Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: "Tvoj syn žije." A uveril on i celý jeho dom.
54 Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.
1 Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí.
3 V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
4 (...ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.)
5 Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov.
6 Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: "Chceš ozdravieť?"
7 Chorý mu odpovedal: "Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde."
8 Ježiš mu vravel: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!"
9 A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota,
10 preto Židia hovorili uzdravenému: "Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!"
11 Ale on im odvetil: "Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: "Vezmi si lôžko a choď!"
12 Pýtali sa ho: "A kto je ten človek, čo ti povedal: "Vezmi a choď?"
13 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.
14 Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: "Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie."
15 A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
16 A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.
17 Ježiš im povedal: "Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem."
18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
Ž 57,1-6
1 Zbormajstrovi. Na nápev "Nezahub". Dávidov žalm. Miktam. Keď sa skryl pred Šaulom v jaskyni.
2 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, lebo sa k tebe utiekam; v tieni tvojich krídel nachodím útočište, kým sa nepominú nástrahy.
3 Volám k Bohu, k Najvyššiemu, k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.
4 On zošle pomoc z neba a zachráni ma; zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.
5 Som akoby uprostred levíčat, čo požierajú ľudí. Ich zuby sú ako oštepy a šípy, ich jazyk sťa nabrúsený meč.
6 Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
