Dnes je 14. 06. 2026
11. nedeľa v Cezročnom období
Meniny má: Vasil
Čítanie na dnes (165. deň):
2Sam 22,1-23,7
1 Majstrovi chóru. Dávid povedal slová tejto piesne Pánovi v deň, keď ho Pán vyslobodil z rúk všetkých jeho nepriateľov a zo Šaulových rúk. Povedal: "(Milujem ťa, Pane, moja sila;)
2 Pane, skala moja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj.
3 Bože môj, moje bralo, kam sa utiekam, môj štít, sila mojej spásy, moja záštita a útočište moje! Záchranca môj, čo ma od násilia zachránil.
4 Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, a budem zachránený pred nepriateľmi.
5 Lebo ma obkľúčilo smrtiace vlnobitie a vydesili zlostné prívaly.
6 Ovinuli ma povrazy záhrobia, zovreli ma osídla smrti.
7 V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie preniklo k jeho sluchu.
8 Zem sa pohýbala a zachvela; nebesia sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
10 Znížil nebesia a zostúpil: čierne mračno pod jeho nohami.
11 Zasadol na cheruba a vzlietol, vznášal sa na krídlach vetrov.
12 Stánok si urobil vôkol seba z čierňavy vôd a hustých oblakov.
13 Pred žiarou jeho tváre sa do žerava rozpálilo uhlie.
14 Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho.
15 Vyslal šípy a rozprášil ich, vrhol blesky a zmietol ich.
16 Otvorili sa morské hlbočiny a základy zeme sa odkryli. Pred Pánovou hrozbou, pred víchricou jeho hnevu.
17 Z výsosti čiahol rukou a chytil ma a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
18 Vyslobodil ma z rúk môjho premocného nepriateľa, z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.
19 Napadli ma v môj deň nešťastný, ale Pán mi bol podperou.
20 Vyviedol ma na miesto priestranné, zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
21 Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, odmenil ma za to, že moje ruky boli čisté,
22 lebo som kráčal po cestách Pánových a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
23 Pred očami som mal všetky jeho príkazy a jeho zákony som neodvrhol.
24 S ním som bol bez úhony a uchránil som sa zločinu.
25 Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, lebo videl, že som čistý.
26 Voči svätému si svätý, voči šľachetnému šľachetný,
27 voči úprimnému úprimný, voči zvrhlému si neúprosný.
28 Ubiedený ľud chrániš pred zánikom a ponižuješ oči pyšných,
29 lebo ty, Pane, si moja pochodeň a môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
30 Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
31 Božia cesta je nepoškvrnená, ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. On je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
32 Veď kto je Boh okrem Pána? Kto je skala okrem nášho Boha?
33 To Boh ma silou opásal a moju cestu urobil bezúhonnou.
34 Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa a postavil ma na výšinu.
35 Ruky mi na boj vycvičil a moje ramená napínajú luk kovový.
36 Dal si mi svoj štít záchranný (pravicou si ma podporil) a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
37 Mojim krokom si cestu uvoľnil a moje nohy nepociťujú únavu.
38 Naháňal som svojich nepriateľov a porazil som ich, nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
39 Tak som ich ničil a drvil, že ani vstať nemohli, popadali mi pod nohy.
40 Opásal si ma udatnosťou v boji a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
41 Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
42 Kričali, nemal im kto pomôcť, volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
43 Rozprášil som ich ako prach zeme, šliapal som po nich ako po blate uličnom.
44 Vyslobodil si ma zo vzbury ľudu a ustanovil za hlavu národov. Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,
45 o moju priazeň sa uchádzajú cudzinci a poslúchajú ma na jediné slovo.
46 Cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich hradoch.
47 Nech žije Pán a nech je zvelebená moja skala, nech je vyvýšený Boh, skala mojej spásy.
48 Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy;
49 ty si ma zbavil mojich nepriateľov. Povýšil si ma nad mojich odporcov a vyslobodil si ma z rúk násilníka.
50 Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami.
51 Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky."
1 Toto sú Dávidove posledné slová: "Výrok Izaiho syna Dávida, výrok vysokopostaveného muža, pomazaného Jakubovým Bohom, pevca piesní Izraela.
2 Pánov duch cezo mňa hovoril, jeho reč mal som na jazyku.
3 Boh Izraela mi povedal, hovorila Skala Izraela: "Kto spravodlivo vládne nad ľuďmi, kto v Božej bázni vladári,
4 je ako jas rána, keď slnce vychádza za rána bezoblačného a z pôdy vyludzuje trávu po daždi."
5 Či nie je taký môj dom s Božou pomocou? Veď zmluvu večnú so mnou uzavrel, pevnú, zaistenú vo všetkom. Všetko moje šťastie, všetko, čo len chcem, nie iba z neho vyklíči?
6 Hriešnici však všetci sú jak tŕnie zaviate, nik ich nevezme do ruky.
7 A ak sa ich niekto dotknúť chce, -
Sk 9,1-31
1 Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi
2 a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema.
3 Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba.
4 Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?"
5 On povedal: "Kto si, Pane?" A ten: "Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.
6 Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť."
7 Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli.
8 Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku.
9 Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil.
10 V Damasku bol istý učeník menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: "Ananiáš!" On povedal: "Tu som, Pane."
11 A Pán jemu:"Vstaň a choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením Tarzského; práve sa modlí
12 a vidí muža menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak."
13 No Ananiáš odpovedal: "Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme.
14 Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno."
15 Ale Pán mu povedal: "Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela;
16 a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno."
17 Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: "Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Duch Svätý."
18 Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť.
19 Potom prijal pokrm a zosilnel. Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku
20 a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom.
21 Všetci, čo počúvali, žasli a vraveli: "Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?"
22 Ale Šavol bol čoraz silnejší a miatol Židov, čo bývali v Damasku, lebo dokazoval, že toto je Mesiáš.
23 Keď uplynulo viac dní, Židia sa uzniesli, že ho zabijú.
24 Ale Šavol sa o ich úkladoch dozvedel. Vo dne i v noci strážili brány, aby ho mohli zabiť.
25 No jeho učeníci ho v noci vzali a v koši ho spustili cez hradby.
26 Keď prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom.
27 Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene.
28 A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene.
29 Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť.
30 Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu.
31 A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.
Ž 73,15-28
15 Keby som si povedal: "Budem rozprávať ako oni," to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
16 Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily,
17 kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec.
18 Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú a vrháš ich do záhuby.
19 Ako vychádzajú navnivoč! Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
20 Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
21 Moje srdce je plné trpkosti a celé vnútro doráňané.
22 Hlúpy som bol a nechápavý a pred tebou som bol ako dobytča.
23 Ale ja som stále pri tebe a ty mi držíš pravicu.
24 Vedieš ma podľa svojho zámeru a nakoniec ma prijmeš do slávy.
25 Veď kohože mám na nebi? A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
26 Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
27 Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
28 Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti a v Pánu Bohu svoju nádej mať a ohlasovať všetky jeho diela v bránach dcéry sionskej .
