Dnes je 17. 01. 2026
Svätého Antona, opáta
Meniny má: Nataša
Čítanie na dnes (17. deň):
Gn 34,1-35,29
1 I vyšla raz Liina dcéra Dina, ktorú ona porodila Jakubovi, aby si obzrela dcéry toho kraja.
2 Keď ju uvidel Sichem, syn kniežaťa toho kraja Hemora Hevejského, chytil ju, obcoval s ňou a znásilnil ju,
3 ale aj jeho srdce liplo na Jakubovej dcére Dine, zamiloval sa do dievčaťa a milo sa k nemu správal.
4 I vravel Sichem svojmu otcovi Hemorovi: "Uchádzaj sa za mňa o toto dievča, nech je mojou ženou."
5 Aj Jakub sa dopočul, že jeho dcéra Dina bola zneuctená, keďže však jeho synovia boli na poli pri dobytku, mlčal o tom až do ich návratu.
6 Sichemov otec Hemor zašiel k Jakubovi, aby sa s ním porozprával.
7 Jakubovi synovia práve prišli z poľa a keď počuli, čo sa stalo, zarmútili sa a zahoreli veľkým hnevom, lebo tým, že on obcoval s Jakubovou dcérou, spáchal nehanebnosť v Izraeli. A to sa nemalo stať.
8 Hemor im vravel: "Srdce môjho syna visí na vašej dcére. Dajte mu ju za ženu!
9 Spojme sa navzájom manželstvami: vy nám dajte vaše dcéry a zoberte si naše dcéry
10 a zostaňte bývať u nás! Krajina je pre vás otvorená, ostaňte tu, voľne sa v nej pohybujte a natrvalo sa v nej osaďte!"
11 Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: "Len keby som našiel milosť vo vašich očiach! Čokoľvek budete žiadať, vďačne dám.
12 Pýtajte odo mňa vysoké výkupné a dary a ja dám čokoľvek budete odo mňa žiadať. Len mi to dievča dajte za ženu!"
13 Jakubovi synovia však ľstivo odpovedali Sichemovi a jeho otcovi Hemorovi, lebo zneuctil ich sestru Dinu.
14 Povedali im: "My nemôžeme urobiť takú vec, žeby sme dali našu sestru neobrezanému mužovi. Veď by to bola pre nás hanba.
15 Len vtedy sa s vami ujednáme, keď sa stanete takými, ako sme my a obreže sa u vás každý muž.
16 Potom vám dáme naše dcéry a budeme si brať vaše dcéry a zostaneme u vás bývať a bude z nás jeden ľud.
17 Ale ak nepristanete na to, aby ste sa obrezali, vezmeme si našu dcéru a odídeme!"
18 Ich návrh sa zapáčil Hemorovi a Hemorovmu synovi Sichemovi
19 a mládenec neotáľal uskutočniť tú vec, lebo mal rád Jakubovu dcéru. On bol najváženejší z celého domu svojho otca.
20 Tu Hemor a jeho syn Sichem išli k bráne svojho mesta a hovorili mužom svojho mesta:
21 "Tí mužovia sú pokojamilovní. Nech ostanú v krajine bývať a nech sa v nej voľne pohybujú. Hľa, krajina je pre nich na všetky strany dosť priestranná. Ich dcéry si budeme brať za ženy a naše dcéry dáme zasa im (za ženy).
22 Tí mužovia sa však s nami ujednajú na tom, že ostanú u nás bývať a že z nás bude jeden ľud, iba ak sa dá každý muž u nás obrezať, ako sú oni obrezaní.
23 Či ich čriedy, majetok a všetok ich dobytok nebude náš? Len im urobme po vôli, aby ostali u nás!"
24 I súhlasili s Hemorom a s jeho synom Sichemom všetci, ktorí prišli k bráne svojho mesta; a dali sa obrezať všetci mužovia, vonkoncom všetci, ktorí vyšli k bráne svojho mesta.
25 Na tretí deň však, keď mali horúčku, vzali dvaja Jakubovi synovia, Dinini bratia Simeon a Lévi, meče, prepadli nič netušiace mesto a pobili všetkých mužov.
26 Ostrím meča zabili aj Hemora a jeho syna Sichema, potom vzali Dinu zo Sichemovho domu a odišli.
27 Ostatní Jakubovi synovia sa vrhli na pobitých a vyrabovali mesto, pretože zneuctili ich sestru.
28 Ich ovce, dobytok a osly, čo boli v meste a na poli, vzali so sebou.
29 Všetok ich majetok, všetky ich deti a ich ženy odviedli ako zajatcov a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch.
30 Jakub však povedal Simeonovi a Lévimu: "Do nešťastia ste ma vohnali, lebo ste ma zošklivili obyvateľom krajiny, Kanaánčanom a Ferezejcom. A ja mám len málo mužov. Ak sa oni spoločne postavia proti mne a budú ma biť, vyjdem navnivoč aj so svojím domom."
31 Oni však odpovedali: "Vari mohol s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?!"
1 A Boh povedal Jakubovi: "Zober sa a choď do Betelu. Osaď sa tam a tiež tam postav oltár Bohu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ezauom."
2 Vtedy Jakub povedal celej svojej rodine a všetkým, čo boli s ním: "Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte pri sebe, očistite sa a preoblečte,
3 lebo sa zdvihneme a pôjdeme do Betelu. Tam Bohu, ktorý ma vypočul v čase súženia a ktorý bol so mnou na cestách, po ktorých som chodil, postavím oltár."
4 I odovzdali Jakubovi všetkých cudzích bohov, ktorých mali, aj krúžky, čo nosili na ušiach a Jakub ich zakopal pod terebintom, ktorý bol pri Sicheme.
5 Potom sa pohli. Ale na všetky okolité mestá zaľahol hrozný strach, takže neprenasledovali Jakubových synov.
6 Takto došiel Jakub so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, do Luzy v krajine Kanaán, čiže do Betelu.
7 Postavil tam oltár a miesto nazval Boh z Betelu, lebo sa mu tam zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom.
8 Vtedy zomrela Rebekina dojka Debora a pochovali ju pod dubom niže Betelu. Preto sa to volá Dub náreku.
9 A keď sa Jakub vrátil z Mezopotámie Boh sa mu zjavil zasa a požehnal ho.
10 A Boh mu povedal: "Tvoje meno je Jakub. No nebudeš sa už volať Jakubom, lež Izrael bude tvoje meno!" A nazval ho Izraelom.
11 Potom mu Boh povedal: "Ja som všemohúci Boh. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ, ba skupina národov, aj králi vyjdú z tvojich bedier.
12 Zem, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi, dávam aj tebe a tú zem dám aj tvojmu potomstvu po tebe."
13 Potom sa Boh vzdialil z miesta, na ktorom s ním hovoril.
14 Jakub však na tom mieste, kde s ním hovoril, postavil pamätník, kamenný pamätník, vylial naň mokrú obetu a pokropil ho olejom.
15 A miesto, kde s ním Boh rozprával, nazval Betel.
16 Potom odišli od Betelu ďalej. A už nemali ďaleko do Efraty, keď Ráchel začala rodiť a mala veľmi ťažký pôrod.
17 Počas ťažkého pôrodu jej povedala babica: "Neboj sa! Veď aj teraz máš syna!"
18 A keď jej život vyhasínal, lebo umierala, nazvala ho Benoni (Dieťa mojej bolesti), jeho otec ho však nazval Benjamín (Syn šťastia).
19 Ráchel teda zomrela a pochovali ju na ceste do Efraty, čiže Betlehema.
20 A Jakub postavil nad hrobom pomník. To je Ráchelin náhrobný pomník a trvá až dodnes.
21 Potom šiel Izrael ďalej a postavil svoj stan za Vežou stáda.
22 Keď sa Izrael zdržoval tu v tejto krajine, Ruben šiel a spal s Balou, vedľajšou ženou svojho otca. A Izrael sa to dozvedel. Izraelových synov bolo dvanásť.
23 Synovia Lie: Ruben, Jakubov prvorodený, potom Simeon, Lévi, Júda, Isachar a Zabulon.
24 Synovia Ráchel: Jozef a Benjamín.
25 Synovia Baly, Ráchelinej slúžky, boli Dan a Neftali.
26 A synovia Zelfy, Liinej slúžky: Gad a Aser. To sú Jakubovi synovia, ktorí sa mu narodili v sýrskej Mezopotámii.
27 Potom Jakub šiel k svojmu otcovi Izákovi do Mamre, do Kirjat-Arby, čiže Hebronu, kde sa Abrahám a Izák zdržovali ako prišelci.
28 A Izákových dní bolo stoosemdesiat rokov.
29 I pominul sa Izák a zomrel starý a uspokojený životom a pripojil sa k svojmu ľudu. Jeho synovia Ezau a Jakub ho pochovali.
Mt 12,46-13,17
46 Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať.
47 Ktosi mu povedal: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať."
48 On však odvetil tomu, čo mu to vravel: "Kto je moja matka a kto sú moji bratia?"
49 Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia.
50 Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat i sestra i matka."
1 V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori.
2 Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.
3 Hovoril im veľa v podobenstvách: "Rozsievač vyšiel rozsievať.
4 Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.
5 lné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi;
6 ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
7 Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
8 lné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.
9 Kto má uši, nech počúva!"
10 Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: "Prečo im hovoríš v podobenstvách?"
11 On im odpovedal: "Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané.
12 Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
13 Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu.
14 Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: "Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte.
15 Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa - aby som ich nemohol uzdraviť."
16 Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú.
17 Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.
Ž 10,1-11
1 Pane, prečo si tak ďaleko? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
2 Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.
3 Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou a lakomec sa vychvaľuje.
4 Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: "Boh nezasahuje; Boha niet."
5 Také sú všetky jeho myšlienky a jeho cesty sú vždy úspešné. Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd a všetkých svojich odporcov nemá za nič.
6 V srdci si takto hovorí: "Mnou nič nepohne, ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie."
7 Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; pod jeho jazykom zločin a násilie.
8 Sedí na postriežke blízko osád, nevinného zákerne zabíja.
9 Očami sliedi za chudákom; ako lev v húštine číha v úkryte. Číha, chce schvátiť bedára; chytá ho a hádže naňho sieť.
10 Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci v jeho násilných pazúroch.
11 V duchu si ešte hovorí: "Boh zabudol, odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva."
