Dnes je 18. 05. 2026
Pondelok po 7. veľkonočnej nedeli
Meniny má: Viola
Čítanie na dnes (138. deň):
1Sam 1,1-2,26
1 Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec.
2 Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie.
3 Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés.
4 V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky.
5 Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono.
6 Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono.
7 Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla.
8 Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: "Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?" -
9 Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu.
10 Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala.
11 A urobila takýto sľub: "Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne."
12 Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa.
13 Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú.
14 Preto ju Héli oslovil: "Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!"
15 Anna mu odvetila: "Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom.
16 Nepokladaj svoju služobnicu za beliálovu dcéru, lebo som od prekypujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!"
17 Nato jej Héli povedal: "Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš."
18 Povedala mu: "Kiežby tvoja služobnica našla milosť v tvojich očiach!" Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.
19 Ráno potom vstali poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul
20 a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: "Od Pána som ho vyprosila."
21 A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu,
22 Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: "Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy."
23 Jej manžel Elkána jej povedal: "Urob, ako uznáš za dobré! Zostaň, kým ho neoddojčíš! Kiežby Pán splnil svoje slovo!" Žena teda ostala a chovala svojho syna, kým ho neoddojčila.
24 Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly.
25 Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu.
26 I povedala: "Prosím, môj pane. Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi.
27 O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala.
28 Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!“ I klaňali sa tam Pánovi.
1 Anna sa modlila a hovorila: "Srdce mi plesá v Pánovi, v Pánovi sa zdvihol môj roh, otvorím si ústa na nepriateľa, lebo sa radujem z tvojej pomoci.
2 Nik nie je taký svätý ako Pán, nie, okrem teba niet nikoho, niet Skaly, ako je náš Boh.
3 Nerozmnožujte naduté reči, z úst nech vám nevychodí pýcha, lebo Boh poznania je Pán, on odvažuje činy.
4 Zláme sa luk hrdinov, slabí sa opášu silou.
5 Sýti sa prenajmú za chlieb, hladní však prestanú (lačnieť?), neplodná porodí siedmich a tá, čo má veľa detí, zvädne.
6 Pán usmrcuje aj oživuje, posiela do pekiel a volá aj späť.
7 Pán robí chudobným i bohatým, ponižuje aj dvíha.
8 Bedára pozdvihne z prachu, žobráka zo špiny dvíha, s kniežatami posadiť ho chce a dá mu stolicu čestnú.
9 Lebo Pánove sú základy zeme, okruh zeme položil na ne. Nohy nábožných on stráži, hriešnici však zhynú vo tme; nie silou víťazí človek.
10 Pán zdrví svojich odporcov, zahrmí nad nimi v nebi, Pán súdi končiny zeme, kráľovi on dáva silu, zdvihne roh pomazaného."
11 Elkána potom šiel domov do Rámy, chlapček však posluhoval pred Pánom pod dozorom veľkňaza Héliho. -
12 Héliho synovia však boli beliálovi synovia, nestarali sa o Pána
13 ani o kňazské povinnosti voči ľudu. Keď niekto prinášal obetu a mäso sa varilo, prišiel kňazov sluha s trojzubou vidlicou v ruke,
14 strčil ju do kotla, do hrnca, do rajnice alebo do misy a všetko, čo vidlica zachytila, vzal si kňaz pre seba. Takto robili všetkým Izraelitom ktorí prichádzali do Šíla.
15 Ba skôr, ako sa spálil tuk, prichádzal kňazov sluha a hovoril obetujúcemu človeku: "Daj mäso, chcem ho upiecť pre kňaza! Neprijme od teba varené mäso, len surové."
16 Ak mu ten človek vravel: "Nech sa najprv spáli tuk, potom si vezmi, čo sa ti zachce!" - odpovedal: "Nie, daj teraz; ak nie, vezmem nasilu."
17 Preto bol hriech mládencov veľmi veľký pred Pánom, veď ľudia opovrhovali Pánovou obetou.
18 Samuel však posluhoval pred Pánom, mládenček odiaty plátenným efódom.
19 Matka mu urobila malý plášť a každý rok mu ho doniesla, keď prichádzala s manželom obetovať výročnú obetu.
20 Héli požehnal Elkánu i jeho manželku a povedal: "Nech ti dá Pán potomstvo z tejto ženy namiesto daru, ktorý si venoval Pánovi!" Potom šli domov.
21 Pán navštívil Annu a ona počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rástol pred Pánom. -
22 Héli bol už veľmi starý; počul o všetkom, čo robili jeho synovia všetkým Izraelitom a ako hrešili so ženami, ktoré konali službu pri svätostánku.
23 Aj im povedal: "Prečo robíte takéto veci? Veď tie najhoršie veci počúvam o vás od všetkého ľudu!
24 Nie, synovia moji! Nedobrý je to chýr, čo počúvam; odstrašujete Pánov ľud.
25 Ak sa človek prehreší proti človeku, môže sa nad ním zmilovať Boh, ale ak sa človek previní proti Pánovi, ktože sa bude zaň modliť?" Ale nepočúvali na hlas svojho otca, lebo Pán ich chcel usmrtiť.
26 Chlapec Samuel však stále rástol a páčil sa aj Pánovi, aj ľuďom. -
Jn 10,22-42
22 V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
23 Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.
24 Obstúpili ho Židia a hovorili mu: "Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene"
25 Ježiš im odvetil: "Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca,
26 ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
27 Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.
28 Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.
30 Ja a Otec sme jedno."
31 Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať.
32 Ježiš im povedal: "Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!"
33 Židia mu odpovedali: "Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom."
34 Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom zákone: "Ja som povedal: Ste bohmi"?
35 Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -
36 prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: "Rúhaš sa" za to že som povedal: Som Boží Syn?!
37 Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.
38 Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!"
39 Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
40 Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.
41 Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: "Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda."
42 A mnohí tam uverili v neho.
Ž 63,1-12
1 Dávidov žalm. Keď sa zdržiaval v Júdskej púšti.
2 Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody,
3 tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu.
4 Veď tvoja milosť je lepšia než život; moje pery budú ťa oslavovať.
5 Celý život ťa chcem velebiť a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.
6 Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.
7 Na svojom lôžku myslím na teba, o tebe rozjímam hneď za rána.
8 Lebo ty si mi pomáhal a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
9 Moja duša sa vinie k tebe, ujímaš sa ma svojou pravicou.
10 Tí však, čo chcú môj život zahubiť, zostúpia do hlbín zeme;
11 vydaní budú meču napospas, stanú sa korisťou šakalov.
12 Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov.
