Dnes je 14. 05. 2026
Nanebovstúpenie Pána
Meniny má: Bonifác
Čítanie na dnes (134. deň):
Sdc 18,1-19,30
1 V tom čase nebolo v Izraeli kráľa. Vtedy si kmeň Danovcov hľadal vlastné územie na osídlenie, lebo až dovtedy mu nepripadol dedičný podiel medzi Izraelovými kmeňmi.
2 Preto vyslali Danovci zo svojich rodov päť mužov, mužov veľmi udatných zo svojho najjužnejšieho pohraničia, zo Saray a Estaola, aby preskúmali krajinu a oboznámili sa s ňou. Povedali im: "Choďte a obzrite krajinu!" Tak prišli na Efraimské pohorie do Michovho domu, aby tam prenocovali.
3 Keď boli neďaleko Michovho domu a po hlase spoznali mladého levitu, zastavili sa tam a vypytovali sa ho: "Kto ťa sem priviedol? Čo tu robíš? A čo tu hľadáš?"
4 Odpovedal im: "To a to mi urobil Micha. Najal si ma a stal som sa jeho kňazom."
5 Potom ho poprosili: "Opýtaj sa Boha, aby sme vedeli, či bude šťastná naša cesta, na ktorú sa vydávame!"
6 Kňaz im odpovedal: "Choďte v pokoji! Cesta, na ktorú sa vyberáte, je milá Bohu." -
7 Tak sa tí piati mužovia pobrali ďalej, až prišli do Lais. A videli tam ľudí, ktorí bývali podľa spôsobu Sidončanov bezstarostne, ticho a pokojne. Nikomu v krajine nekrivdili, aby strhli na seba panstvo, od Sidona boli ďaleko a s ostatným svetom nemali nič do činenia.
8 Keď sa vrátili k svojim bratom do Saray a Estaolu, ich bratia sa ich pýtali: "Ako ste pochodili?"
10 Keď ta dôjdete, dostanete sa k bezstarostnému ľudu a do veľmi rozľahlej krajiny - Boh ju dá do vašej ruky -, na miesto, kde je hojnosť všetkého, čo je na zemi." -
11 Vytiahlo teda odtiaľ - z kmeňa Danovcov, zo Saray a Estaola - šesťsto mužov vyzbrojených do boja.
12 Na svojom pochode táborili v Kirjatiarime v Júdsku. Preto sa to miesto nazýva Machane-Dan ("Tábor Danovcov") až podnes. Je to západne od Kirjatiarima.
13 Odtiaľ tiahli ďalej na Efraimské pohorie a došli k Michovmu domu.
14 Piati mužovia, ktorí boli na výzvedy v krajine Lais, začali rozprávať svojim bratom: "Viete, že v týchto domoch je efód i terafim a modla s obťahom? Ale aby ste vedeli, čo máte teraz robiť!"
15 Zabočili ta, vošli do domu mladého levitu, do Michovho domu, a pozdravili ho.
16 Ale tých šesťsto ozbrojených mužov (Danovcov) zostalo stáť pred bránou.
17 Piati mužovia, ktorí boli na výzvedy v krajine, vstúpili a vnikli dnu, aby vzali modlu s obťahom; efód a terafim. Kňaz však zostal pred bránou pri tých šesťsto mužoch, vyzbrojených do boja.
18 Keď vošli do Michovho domu a odnášali modlu s obťahom, efód a terafim, opýtal sa ich kňaz: "Čo to robíte?"
19 Odpovedali mu: "Mlč! Polož si ruku na ústa! Poď s nami a buď nám otcom a kňazom! Čo ti je lepšie, byť kňazom v dome jedného muža alebo byť kňazom v jednom kmeni a Izraelovom rode?"
20 Pritom sa kňazova myseľ rozjasnila. Vzal efód, terafim i modlu a pripojil sa k ľudu.
21 Nato odtiahli a išli ďalej. Deti, stáda a cennosti pustili napred.
22 Keď už boli ďaleko od Michovho domu, zvolali sa mužovia, čo bývali v domoch, ktoré patrili k domu Michovmu, a pustili sa za Danovcami.
23 Keď kričali na Danovcov, oni sa obrátili a opýtali sa Michu: "Čo ti je, že kričíš?"
24 Odpovedal: "Môjho boha, ktorého som si urobil, ste mi vzali, aj kňaza, a potom ste odtiahli. Čo mi ešte zostáva? Ako sa ma môžete pýtať: "Čo ti je?!"
25 Danovci mu však odvetili: "Nech už nepočujeme tvoj krik! Ináč na vás zaútočia mužovia rozhorčenej mysle a mohlo by ťa to stáť život aj život tvojho domu."
26 A Danovci šli svojou cestou. Keď Micha videl, že sú silnejší ako on, vrátil sa a pobral sa do svojho domu. -
27 Oni však vzali so sebou Michovo dielo aj kňaza, ktorý bol u neho, a dostali sa do Lais, kde bývali pokojní a bezstarostní ľudia. Pobili ich mečom a mesto vypálili.
28 Ale nik mu neprišiel na pomoc, lebo ležalo ďaleko od Sidona a nemalo nijakého spojenia so svetom. Ležalo totiž v údolí Bet-Rohob. Potom si mesto postavili a usadili sa v ňom.
29 A mesto nazvali Dan podľa mena svojho otca, ktorý bol synom Izraela. Predtým sa mesto nazývalo Lais.
30 Nato si Danovci postavili modlu a Jonatán, syn Manassesovho syna Gersona, a jeho synovia boli kňazmi až do dňa, keď bola krajina vyľudnená.
31 Vystavovali si Michovu modlu, ktorú on urobil, celý čas, čo bol Boží dom v Šíle.
1 V čase, keď nebolo v Izraeli kráľa, osadil sa istý levita ako cudzí v zadných končinách Efraimského pohoria a vzal si vedľajšiu ženu z Júdovho Betlehema.
2 Vedľajšia žena sa naň nahnevala a odišla od neho do domu svojho otca, do Júdovho Betlehema. Bola tam už štyri mesiace, o
3 keď sa jej muž vybral za ňou, aby si ju naklonil srdečným prehováraním k návratu. Mal so sebou svojho sluhu a dva osly. Keď ho uviedla do domu svojho otca a otec dievčaťa ho zazrel, vyšiel mu radostne v ústrety.
4 A keď jeho tesť, otec dievčaťa, na neho naliehal, zostal u neho tri dni. Jedli a popíjali si a nocovali tam.
5 Na štvrtý deň včasráno vstali a keď sa chystal na cestu, povedal otec dievčaťa svojmu zaťovi: "Posilni sa ešte kúskom chleba! Potom pôjdete!"
6 Nato si sadli a obidvaja jedli a pili. Potom povedal otec dievčaťa mužovi: "Ale zostaň ešte na noc! Zabav sa!"
7 A muž aj vstal, aby sa vydal na cestu, ale keď jeho tesť opäť na neho naliehal, zostal a prenocoval tam.
8 Na piaty deň včasráno vstali a keď sa chystal na cestu, povedal otec dievčaťa: "Posilni sa najprv! Vyčkaj, až sa deň schýli!" A zas jedli obidvaja.
9 Keď však muž vstal, aby sa vydal na cestu so svojou vedľajšou ženou a so svojím sluhom, povedal mu jeho tesť, otec dievčaťa: "Hľa, deň sa už schýlil. Zvečerieva sa! Prenocujže tu! Zajtra včasráno vstanete, vydáte sa na cestu a dostaneš sa do svojho stanu."
10 Ale muž už nechcel zostať na noc; lež vstal a odišiel. Tak sa dostal až do blízkosti Jebuza, to jest Jeruzalema. So sebou mal dva osedlané osly. Jeho vedľajšia žena bola tiež pri ňom. -
11 Keď boli pri Jebuze - a deň sa už značne schýlil -, povedal sluha svojmu pánovi: "Poď, uchýľme sa do mesta Jebuzejov a prenocujme v ňom!"
12 Ale jeho pán mu odvetil: "Neuchýlime sa ta - do mesta cudzincov, ktorí nie sú z Izraelových synov -, ale pôjdeme ďalej až do Gabay."
13 Potom povedal svojmu sluhovi: "Poď, zájdeme do niektorej dediny a prenocujeme či už v Gabae alebo v Rame."
14 A uberali sa svojou cestou ďalej. Pri Gabae, ktorá patrí Benjamínovi, zapadlo im slnko.
15 Ta teda odbočili z cesty, aby si zašli na noc do Gabay. Keď však vošiel a zložil sa na námestí mesta, nebolo nikoho kto by ich bol prijal do domu na nocľah.
16 Tu zvečera prichádzal starec z poľa, zo svojej práce. Muž pochádzal z Efraimského pohoria a zdržoval sa ako cudzí v Gabae. Miestni obyvatelia však boli Benjamínovci.
17 Keď zdvihol oči, zazrel na námestí mesta pocestného. Starec sa ho spýtal: "Kde ideš? Odkiaľ prichádzaš?"
18 Odpovedal mu: "Cestujeme z Júdovho Betlehema až do zadných končín Efraimského pohoria. Odtiaľ som. Zašiel som si do Júdovho Betlehema a zasa sa uberám do Pánovho domu. Niet tu však nikoho, kto by ma prijal do domu.
19 Máme slamu a obrok pre svojho osla, aj chlieb a víno pre mňa, pre tvoju služobnicu a pre sluhu, ktorý je s tvojím služobníkom. Vôbec nič nám nechýba."
20 Tu povedal starec: "Pokoj buď s tebou! Ak by ti aj niečo chýbalo, to už bude moja starosť. Na námestí predsa nocovať nemôžeš!"
21 Potom ho uviedol do svojho domu a nakŕmil osly. Keď si umyli nohy, jedli a pili.
22 Keď už boli v dobrej nálade, tu mužovia z mesta, zlosynovia, obstali dom a ustavične tĺkli na bránu. Vyvolávali na starca, pána domu: "Vyveď muža, čo prišiel do tvojho domu! Chceme s ním obcovať!"
23 Tu vyšiel k nim muž, pán domu, a vravel im: "Nie, bratia moji! Nerobte nič zlé, keď prišiel ten človek do môjho domu! Nedopustíte sa predsa takej nehanebnosti!
24 Mám však dcéru, pannu, a on zas vedľajšiu ženu. Môžem vám ich vyviesť. Tie znásilnite a urobte s nimi, ako sa vám ľúbi. Ale na tomto mužovi sa nedopustite takej nehanebnosti!"
25 Keďže mužovia ho nechceli ani len vypočuť, vzal muž svoju vedľajšiu manželku a vyviedol im ju von na ulicu. Zneužívali ju a ukájali si na nej svoje chúťky celú noc až do rána. Prepustili ju až pri východe zorničky.
26 Nad ránom sa žena pokúšala vojsť, ale klesla pred dvermi domu muža, u ktorého bol jej pán, a zostala tam až do rozvidnenia.
27 Ráno jej pán vstal, otvoril dvere domu a keď vyšiel, aby sa vydal na cestu, jeho vedľajšia žena ležala predo dvermi domu s rukami na prahu!
28 Volal na ňu: "Vstaň! Pôjdeme!" Ale nik mu neodpovedal. Tu ju vzal na osla, muž sa pobral a šiel do svojho bydliska.
29 Keď prišiel do svojho domu, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu, rozsekal úd za údom na dvanásť kusov a rozposlal ich po celom Izraelovom území.
30 Každý, kto to videl, hovoril: "Také niečo sa ešte nestalo, ani nebolo vidieť odo dňa, keď vyšli Izraelovi synovia z krajiny Egypťanov, až podnes. Premýšľajte o tom, poraďte sa a vravte!"
Jn 8,12-30
12 A Ježiš im zasa povedal: "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života."
13 Farizeji mu povedali: "Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé."
14 Ježiš im odpovedal: "Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem.
15 Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho.
16 A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal.
17 A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé.
18 Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal."
19 Opýtali sa ho: "Kdeže je tvoj Otec?!" Ježiš odpovedal: "Nepoznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca."
20 Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.
21 I znova im povedal: "Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete."
22 Židia si hovorili: "Vari sám seba zabije, že vraví: "Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete"?"
23 On im povedal: "Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.
24 Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch."
25 Pýtali sa ho teda: "Kto si ty?" Ježiš im odpovedal: "Od počiatku to, čo vám hovorím.
26 Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho."
27 Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi.
28 Ježiš im teda povedal: "Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec.
29 A ten ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu."
30 Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.
Ž 60,6-13
6 Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, aby utiekli pred lukom.
7 Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.
8 Vo svojej svätyni Boh povedal: "S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.
9 Môj je Galaád a môj je Manasses; Efraim je prilba mojej hlavy. Júda je moje žezlo vladárske,
10 Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam. Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám."
11 Kto ma privedie do opevneného mesta a kto ma odprevadí až do Idumey?
12 Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? Pomôž nám dostať sa z útlaku, pretože ľudská pomoc nestačí.
13 S Bohom budeme udatní, on našich utláčateľov pošliape.
