Dnes je 10. 09. 2024
Utorok 23. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Oleg
Čítanie na dnes (253. deň):
Iz 38,1-41,29
1 V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu Amosov syn, prorok Izaiáš, a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť."
2 Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi:
3 "Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som čo je v tvojich očiach dobré." A Ezechiáš sa nahlas rozplakal.
4 Tu prehovoril Pán k Izaiášovi takto:
5 "Choď a povedz Ezechiášovi: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: "Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, pridám k tvojim dňom pätnásť rokov.
6 A vytrhnem teba i toto mesta z rúk asýrskeho kráľa a budem toto mesto zastávať.
7 A toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní slovo, čo riekol:
8 Hľa, ja vrátim tôňu stupňov, ktorými so slnkom zostúpila po Achazových stupňoch, naspäť o desať stupňov!" I vrátilo sa slnko o desať stupňov na stupňoch, po ktorých zostúpilo. -
9 Záznam Ezechiáša, júdskeho kráľa, keď bol chorý a ozdravel zo svojej choroby.
10 Povedal som: "V polovici svojich dní musím ísť. V bránach podsvetia som olúpený o ostatok svojich rokov."
11 Povedal som: "Neuvidím Pána v krajine živých, neuzriem viac človeka medzi obyvateľmi sveta.
12 Môj príbytok odtiahol, sťahuje sa odo mňa ako pastiersky stan. Snujem ako tkáč svoj život; odtrhúva sa od vlákna. Odo dňa do noci skončíš so mnou.
13 Kričím až do rána. Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti, (odo dňa do noci skončíš so mnou).
14 Pištím ako lastovička, ako holub hrkútam, oči mi skleslo hľadia nahor: Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!
15 Čo mám vravieť? Veď mi povedal a on to urobil. Velebiť ťa budem po všetky svoje roky pre trpkosť svojej duše.
16 Pane, pre toto sa žije a pre toto všetko je život môjho ducha, veď ma uzdravíš a dáš mi život.
17 Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro, ty si zachránil môj život od priepasti záhuby, lebo si zahodil za chrbát všetky moje hriechy.
18 Veď nie podsvetie ťa bude velebiť, nie smrť ťa bude chváliť, tí, čo zostupujú do jamy, nedúfajú v tvoju vernosť.
19 Živý, živý ťa velebí ako aj ja dnes, otec synom zvestuje tvoju vernosť.
20 Pán ma vyslobodí -
21 Izaiáš hovoril: "Nech vezmú figovú náplasť a nech priložia na vred, tak ožije."
22 Ezechiáš však povedal: "Toto je znamenie, že pôjdem do Pánovho domu."
1 V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že bol chorý a ozdravel.
2 Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu, i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve.
3 Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: "Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?" Ezechiáš odpovedal: "Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu.
4 Vravel: "Čo videli v tvojom dome?" Ezechiáš odpovedal: "Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach."
5 Izaiáš povedal Ezechiášovi: "Čuj slovo Pána zástupov:
6 Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán.
7 A vezmú aj z tvojich synov, čo budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa.
8 Ezechiáš povedal Izaiášovi: "Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril. A ešte povedal: "Veď za mojich dní bude pokoj a stálosť."
1 Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh.
2 Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z Pánovej ruky dvojmo za každý svoj hriech.
3 Čuj ! Ktosi volá: "Na púšti pripravte cestu Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!
4 Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch a kopec zníži; čo je kopcovité, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou.
5 A zjaví sa Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie, lebo sa ozvali ústa Pánove."
6 Čuj ! Ktosi hovorí: "Volaj!" Ja vravím: "Čo mám volať?" "Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet:
7 Tráva uschne, kvet zvädne lebo ho ovial Pánov dych. (Vskutku trávou je ľud.)
8 Tráva zoschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha trvá naveky."
9 Vystúp na vysoký vrch, blahozvesť Siona, pozdvihni mocne svoj hlas, blahozvesť Jeruzalema! Pozdvihni, neboj sa, povedz mestám Júdska: "Hľa, váš Boh!
10 Hľa, Pán, Jahve prichádza v sile a rameno má vladárske, hľa, jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním!
11 Ako pastier pasie svoje stádo, do náručia berie, baránky do lona dvíha, tie, čo pridájajú, vodí."
12 Ktože zmeral svojou hrsťou vody a obopäl piaďou nebesá, meričkou prach zeme odmeral, odvážil vrchy na váhe a pahorky na závaží?
13 Kto usmernil ducha Pánovho a ktorý poradca ho poučil?
14 U koho sa radil, aby mu vysvetlil a naučil ho ceste práva, (aby ho naučil vedomosti) a cestu múdrosti mu ukázal?
15 Hľa, národy sú ako kvapka z vedra a pokladá ich za prášok na vážke, hľa, ostrovy dvíha ako smietku.
16 Libanon nestačí na zápal a jeho zverina nestačí na žertvu.
17 Všetky národy sú pred ním ako nič, za márnosť a prázdnotu ich pokladá.
18 Ku komuže prirovnáte Boha, akúže k nemu postavíte podobu?
19 Modlu uleje umelec, zlatník však okuje ju zlatom a strieborné retiazky pozvára.
20 Kto chudobný je na dary, vyberie drevo, čo nehnije, nájde si múdreho majstra, by postavil sochu, čo sa nehne.
21 Nuž či neviete? Či nepočujete? Či vám nebolo oznámené od začiatku? Či nechápete základy zeme?
22 On tróni nad okruhom zeme, - jej obyvatelia sú ako kobylky - on rozťahuje sťa závoj nebesá a rozprestiera ich ako obytný stan.
23 On obracia navnivoč vládcov, sudcov zeme mení v ničomnosť.
24 Sotva zasadení, sotva sú zasiati, sotva pustí ich kmeň koreň do zeme, už ich aj oveje, takže uschýnajú, víchor ich sťa plevu odnáša.
25 "Komuže ma teda chcete prirovnať? Budem mu podobný?" - vraví Svätý.
26 Zdvihnite si nahor oči a viďte: Ktože ich stvoril? Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko, každú volá po mene, pre veľkú silu a nesmiernu moc nevystane ani jedna.
27 Prečo vravíš, Jakub, a hovoríš, Izrael: "Skrytá je moja púť pred Pánom a môj súd unikol môjmu Bohu!"?
28 Či nevieš? Či si nepočul? Bohom večnosti je Pán. On stvoril končiny zeme, neukoná sa, ani neustane, jeho múdrosť je nevystihnuteľná.
29 On dáva silu ukonanému a bezmocnému dá veľkú zdatnosť.
30 Ustáva mládež a omdlieva a junač podlomená padá.
31 Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú.
1 Počúvajte ma, ostrovy, a národy nech si obnovujú silu, nech sa priblížia a nech hovoria, spolu sa dostavíme na súd.
2 Ktože vzbudil od východu toho, ktorému kráča v pätách spása? Vydal napospas národy a podrobil kráľov, na prach ich obracia jeho meč a jeho kuša na zmietanú plevu.
3 Stíha ich, kráča nerušený, nohy sa mu ani netýkajú zeme.
4 Kto to spravil? Kto učinil? Ten, čo rody volá od počiatku. Ja, Jahve, prvý a ten istý som i posledný.
5 Ostrovy vidia a boja sa, končiny zeme sa trasú, blížia sa a prichádzajú.
6 Navzájom si pomáhajú, navzájom si volajú: "Rezko!"
7 Majster posmeľuje zlatníka, ten, čo kladivom hladí, toho, čo kuje mlatkom, hovorí o liatine: "Dobrá je" a upevní ju klinmi, že sa nepohne.
8 Ty však, Izrael, sluha môj, Jakub, ktorého som vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho priateľa,
9 teba som chopil od končín zeme, z jej okrajov som ťa povolal a riekol som ti: "Ty si môj sluha, teba som vyvolil a nezavrhol."
10 Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.
11 Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech všetci, čo sa zlostia na teba, budú ako nič a zahynú tí, čo sa pravotia s tebou.
12 Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú; budú ako nič a ako márnosť tí, čo broja proti tebe.
13 Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: "Neboj sa, ja ti pomáham."
14 Nebojže sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham - hovorí Pán -, tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.
15 Hľa, spravím ťa mláťačkou ostrou, novou, mnohozubou, rozmlátiš a rozdrvíš vrchy a pahorky na plevu obrátiš.
16 Viať ich budeš, uchytí ich vietor a víchrica ich rozpráši, ty však budeš plesať v Pánovi, Svätým Izraela pýšiť sa.
17 Chudáci a bedári hľadajú vodu a niet jej, jazyk im zosychá od smädu. Ja, Pán, ich vyslyším, Boh Izraela, neopustím ich.
18 Otvorím v pustinách rieky a vprostred údolí pramene, obrátim púšť na vodné studienky a suchú zem na žriedla vôd.
19 Zasadím do púšte céder, agát, myrtu a olivový strom, vsadím do pustiny cyprus, brest a jedľu pospolu,
20 nech vidia a dozvedia sa, nech uvážia a razom pochopia, že to ruka Pánova spravila, stvoril to Svätý Izraela.
21 Predneste svoj spor, hovorí Pán, prineste si dôkazy, vraví kráľ Jakubov.
22 Nech prídu a nech nám zjavia, čo sa má stať. Ktoréže veci sú prvšie? Povedzte, nech pochopíme a zvieme ich výsledky, alebo nám povedzte, čo príde.
23 Povedzte, čo príde v budúcnosti, a budeme vedieť, že ste bohmi, ba urobte či už dobré a či zlé, nech žasneme a razom vidíme!
24 Hľa, vy nivoč ste len a dielo vaše je ničomné, ohavník si vás vyvolí.
25 Vzbudil som ho - od severu prišiel - od východu slnca toho, čo vzýva moje meno, rozdlávi kniežatá ako blato a ako hrnčiar rozšliapava hlinu.
26 Kto to zvestoval od začiatku, aby sme vedeli, a od pradávna, by sme povedali: "Pravdu má"? Veď nik nezvestoval, veď nik nehlásal, veď nik nepočul vašu reč.
27 Prvý (vravím) Sionu: "Hľa, tu sú!" a Jeruzalemu dám hlásateľa blaha.
28 Ak sa obzerám, niet nikoho, niet medzi nimi radcov, čo by odvetili, keď sa ich opýtam.
29 Hľa, tí všetci ničím sú a ich skutky sú ničotou, vzduch a prázdnota sú ich liatiny.
2Kor 11,16-33
16 Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerorumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť.
17 Čo hovorím, nehovorím podľa Pánovej vôle, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály.
18 Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja.
19 Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri.
20 Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári.
21 Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí. Ak si niekto v niečom trúfa, hovorím to ako nerozumný, trúfam si aj ja.
22 Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovi potomci? Aj ja.
23 Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti.
24 Od Židov som, päť ráz dostal štyridsať bez jednej,
25 tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách;
26 často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách
27 v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde veľa ráz v pôstoch v zime a nahote.
28 A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi.
29 Veď kto je slabý, aby som nebol slabýaj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?
30 Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.
31 Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem.
32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damascénov, aby ma chytil,
33 ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám.
Ž 106,32-39
32 Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;
33 tak ho rozčúlili, že nerozvážne slová vyslovil.
34 Nevyhubili národy, ako im Pán bol rozkázal.
35 Ale zmiešali sa s pohanmi a osvojili si ich správanie.
36 Uctievali sošky ich bôžikov a tie sa im stali osídlom.
37 Synov a dcéry obetovali zlým duchom.
38 Prelievali krv nevinnú, krv svojich synov a dcér obetovali modlám Kanaánu. A zem bola poškvrnená krvou;
39 znečistili sa svojimi skutkami a porušovali vernosť svojimi zločinmi.
