Dnes je 31. 08. 2026
Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Nora
Čítanie na dnes (243. deň):
Mich 5,1-7,20
1 A ty, Betlehem, Efrata primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti.
2 Preto ich vydá až do času keď rodička porodí, a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela.
3 Vstane a bude pásť silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha; budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí až do končín zeme.
4 On bude pokoj Keď príde Asýr do našej krajiny a vkročí do našich palácov, postavíme proti nemu sedem pastierov a osem vedúcich ľudí.
5 Budú pásť mečom krajinu Asýrov a čepeľou krajinu Nimróda. On vyslobodí od Asýra, keď príde do našej krajiny a keď vkročí na naše územie.
6 Zvyšok Jakuba bude uprostred mnohých národov ako rosa od Pána, ako kvapky dažďa na tráve, ktoré nečakajú na človeka a nedúfajú v syna človeka.
7 Zvyšok Jakuba bude (medzi národmi) uprostred mnohých národov ako lev medzi zvieratami lesa a ako levíča v stádach oviec, ktoré, keď vkročí, šliape a trhá, že niet toho, kto by vyslobodil.
8 Vyvýši sa ti ruka nad tvojich protivníkov a všetci tvoji nepriatelia zahynú.
9 "A v ten deň - hovorí Pán: vyhubím tvoje kone z tvojho stredu, vynivočím tvoje vozy,
10 vyhubím mestá tvojej krajiny, zrúcam všetky tvoje pevnosti.
11 Vyhubím ti čarodejstvá z ruky a viac nebudeš mať veštcov.
12 Vyhubím tvoje obrazy i tvoje pomníky z tvojho stredu, že sa viac nebudeš klaňať dielu svojich rúk.
13 Odbúram ašery z tvojho stredu a vynivočím tvoje mestá.
14 V hneve a zápale sa vypomstím na národoch, ktoré neposlúchajú."
1 Počujte, čo hovorí Pán: "Vstaň, súď sa pred vrchmi a kopce nech počujú tvoj hlas!"
2 Čujte, vrchy, Pánov spor, i pevné základy zeme, lebo Pán má spor so svojím ľudom, s Izraelom sa bude pravotiť.
3 "Ľud môj, čo som ti urobil? A čím som ti bol na ťarchu? Odpovedz mi!
4 Veď som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva som ťa vykúpil a postavil som ti na čelo Mojžiša, Árona a Máriu.
5 Ľud môj, spomeňže si, čo zamýšľal moabský kráľ Balak a čo mu odpovedal Balám, Beorov syn, od Setimu až po Galgalu, aby si poznal láskavé skutky Pánove."
6 "S čím mám predstúpiť pred Pána, skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám prísť pred neho s celopalmi? S jednoročnými teliatkami?
7 Či má Pán záľubu v tisícoch baranov, v desaťtisícoch potokov oleja? Či mám dať svojho prvorodeného za svoj hriech, plod svojho lona za zločin svojej duše?"
8 Oznámili ti, človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: iba zachovávať právo, milovať milosrdenstvo a pokorne chodiť so svojím Bohom.
9 Čuj ! Pán volá k mestu - a spása tým, čo sa boja tvojho mena! "Počúvajte prút a toho, čo ho ustanovil.
10 Ešte je oheň v dome zločinca: zločinné poklady a mizerná zmenšená efa.
11 Či ospravedlním, keď je váha bezbožná a vo vrecku sú falošné závažia?
12 Jeho boháči sú plní násilia, jeho občania hovoria klamstvo a jazyk v ich ústach je lesť.
13 Nuž aj ja ťa začnem udierať, nivočiť pre tvoje hriechy.
14 Budeš jesť a nenasýtiš sa, vnútro ti ostane prázdne. Čo uchytíš, nezachrániš, a čo zachrániš, odovzdám meču.
15 Budeš siať, ale žať nebudeš, budeš šliapať olivy, no nepomažeš sa olejom, i mušt, no víno piť nebudeš.
16 Zachovával si predpisy Omriho a všetky skutky Achabovho domu, kráčal si podľa jeho rád, aby som z teba púšť urobil a z tvojich obyvateľov výsmech; budeš niesť posmech národov."
1 Beda mi, lebo som ako oberač ovocia, ako keď sa paberkuje vinica: niet strapca na zjedenie, ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.
2 Nábožný vymizol z krajiny a priameho niet medzi ľuďmi, všetci sliedia po krvi, druh na druha sieťou poľuje.
3 Na zlo majú znamenité ruky: knieža - požaduje, sudca - za odmenu a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše, ktorá je zhubná.
4 Najlepší z nich je ako tŕň, priamy ako bodliak. Deň tvojich strážcov, tvoje navštívenie prichádza, teraz príde ich zrútenie.
5 Neverte blížnemu, nedôverujte priateľovi pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone, stráž závoru svojich úst.
6 Lebo syn opovrhne otcom, dcéra sa postaví proti matke, nevesta proti svokre, každému sú nepriateľmi jeho domáci.
7 Ja však budem hľadieť na Pána, dôverovať budem v Boha svojej spásy; môj Boh ma vyslyší.
8 Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja, ak som padol, vstanem, ak sedím vo tme, Pán je mojím svetlom.
9 Znesiem Pánov hnev, lebo som zhrešil proti nemu, kým sa ujme môjho sporu a prisúdi mi právo, vyvedie ma na svetlo, uvidím jeho spravodlivosť.
10 Uvidí to moja nepriateľka a pokryje ju hanba; tú, ktorá mi hovorila: "Kde je Pán, tvoj Boh?" Moje oči budú na ňu hľadieť, vtedy ju pošliapem ako blato ulice.
11 Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry; v ten deň sa rozšíri hranica.
12 V ten deň prídu k tebe od Asýrska, od miest Egypta, od Týru až po Rieku a od mora k moru, od vrchu k vrchu.
13 Zem však bude spustošená pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
14 Pas svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo, ktoré býva osamelé v hore uprostred Karmelu; nech spasú Bášan a Galaád ako za dávnych dní!
15 Ako v dňoch, keď si vychádzal z egyptskej krajiny, ukážem mu zázraky.
16 Národy uvidia a zahanbia sa napriek všetkej svojej sile, položia si ruku na ústa, uši im ohluchnú.
17 Budú lízať prach ako hady, ako zemeplazy; so strachom prídu zo svojich skrýš k Pánovi, nášmu Bohu; budú sa triasť a obávať sa teba.
18 Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva? Jeho hnev netrvá večne, lebo má záľubu v zľutovaní.
19 Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny.
20 Preukáž vernosť Jakubovi, milosrdenstvo Abrahámovi; ako si sa zaprisahal našim otcom od pradávnych dní.
2Kor 4,1-18
1 Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme.
2 Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.
3 A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby.
4 Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.
5 Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša.
6 Lebo Boh, ktorý povedal: "Nech z temnôt zažiari svetlo," zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.
7 No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my.
8 Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa;
9 prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme.
10 Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.
11 A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.
12 V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.
13 Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: "Uveril som, a preto som povedal," aj my veríme, a preto hovoríme.
14 Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami.
15 A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.
16 Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje.
17 Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy,
18 ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.
Ž 104,31-35
31 Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán.
32 Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
33 Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
34 Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi.
35 Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA. B
