Dnes je 03. 06. 2026
Svätých Karola Lwangu a spoločníkov, mučeníkov
Meniny má: Karolína
Čítanie na dnes (154. deň):
2Sam 3,22-5,16
22 Vtedy prišli z výpravy Dávidovi a Joabovi sluhovia a doniesli veľkú korisť. Abner už nebol s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil a odišiel v pokoji.
23 Keď sa Joab a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátilo, zvestovali Joabovi: "Ku kráľovi prišiel Nérov syn Abner a on ho prepustil, takže odišiel v pokoji."
24 Nato Joab išiel ku kráľovi a povedal: "Čo si to urobil?! Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, že mohol odísť?
25 Poznáš Nérovho syna Abnera. Veď prišiel, aby ťa oklamal, aby sa dozvedel, kedy odchádzaš a prichádzaš, a aby zvedel všetko, čo robíš!"
26 Keď Joab odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov, ktorí ho doviedli naspäť od studne Sira bez toho, že by to Dávid bol vedel.
27 Abner sa vrátil do Hebronu. Joab ho zaviedol k bráne, akoby s ním chcel v tajnosti hovoriť a tam ho bodol do brucha. Zomrel za krv jeho brata Asaela.
28 Keď sa o tom neskôr Dávid dopočul, povedal: "Ja som nevinný od krvi Nérovho syna Abnera, aj moje kráľovstvo pred Pánom naveky.
29 Nech sa zvalí na hlavu Joaba a na celý dom jeho otca. Nech v Joabovom dome nikdy nechýba taký, čo trpí na výtok a malomocenstvo, taký, čo chodí o palici, čo padne pod mečom a žiada si chleba!"
30 Joab a jeho brat Abisai zabili teda Abnera, pretože v boji v Gabaone usmrtil ich brata Asaela.
31 Potom Dávid povedal Joabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: "Roztrhnite si odev, oblečte sa do vrecoviny a nariekajte nad Abnerom!" Kráľ Dávid kráčal za márami;
32 a tak Abnera pochovali v Hebrone. Dávid pozdvihol svoj hlas a plakal pri Abnerovom hrobe a plakal aj celý národ.
33 Potom kráľ zložil o Abnerovi tento žalospev:
34 "Musel Abner zomrieť ako bezbožník? Tvoje ruky neboli zviazané, tvoje nohy neboli v okovách, padol si, ako keď zrazí zločinec." A všetok ľud ešte viac nad ním plakal.
35 A keď prišiel všetok ľud žiadať Dávida, aby ešte za dňa prijal pokrm, Dávid sa takto zaprisahal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek!"
36 Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to. A všetko, čo robil kráľ, páčilo sa všetkému ľudu.
37 Tak sa v ten deň dozvedel všetok ľud a celý Izrael, že zabitie Nérovho syna Abnera nepochádza od kráľa.
38 A kráľ povedal svojim služobníkom: "Vy neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, velikán?
39 Ja som dnes slabý, hoci pomazaný za kráľa. Títo však, synovia Sarvie, sú silnejší ako ja. Nech Pán odplatí každému, kto pácha zlo, podľa jeho zloby!"
1 Keď sa Šaulov syn dopočul, že Abner zomrel v Hebrone, ovisli mu ruky a celý Izrael bol zarazený.
2 Šaulov syn mal dvoch mužov, vodcov výprav, meno jedného bolo Bária a meno druhého Rechab; boli to synovia Benjamínca Remona z Berotu, lebo aj Berot sa počítal k Benjamínovi.
3 Berotčania totiž utiekli do Getaimu a boli tam chránencami až po dnešný deň.
4 Šaulov syn Jonatán mal na obe nohy chromého syna: Bol päťročný, keď došla o Šaulovi a Jonatánovi správa z Jezraelu. Vtedy ho jeho dojka vzala a utekala. Ale v náhlosti pri úteku padol a ochromel. Volal sa Mifiboset.
5 Synovia Berotčana Remona, Rechab a Bána, sa zobrali a za horúčavy dňa vošli do Isbosetovho domu. Ten spal poludňajší spánok. (Aj vrátnička domu zaspala pri čistení pšenice.)
6 Rechab a jeho brat Bána prekĺzli,
7 vnikli do domu a kým ten spal na svojom lôžku vo svojej spálni, zrazili ho, usmrtili a odťali mu hlavu. Potom vzali jeho hlavu a išli celú noc smerom na púšť.
8 Isbosetovu hlavu doniesli Dávidovi do Hebronu a povedali kráľovi: "Hľa, hlava tvojho nepriateľa, Šaulovho syna Isboseta, ktorý ti číhal na život! Takto dnes Pán doprial môjmu kráľovskému pánovi pomstu nad Šaulom a jeho potomstvom."
9 Ale Dávid povedal synom Berotčana Remona, Rechabovi a jeho bratovi Bánovi: "Ako žije Pán, ktorý vyslobodil moju dušu z každej úzkosti:
10 Toho, ktorý mi oznámil: "Hľa, Šaul zomrel!" a domnieval sa, že je to blahozvesť, chytil som a zabil v Sikelegu, hoci som mu mal dať odmenu za blahozvesť.
11 A keď zločinní chlapi zavraždili nevinného človeka v jeho dome, na jeho lôžku, nemám jeho krv požadovať z vašich rúk a vyhubiť vás zo zeme?"
12 Vtom dal príkaz sluhom a oni ich zabili, poobtínali im ruky a nohy a zavesili ich pri rybníku v Hebrone. Isbosetovu hlavu však vzali a pochovali v Abnerovom hrobe v Hebrone.
1 Všetky Izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a hovorili: "Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo!
2 Aj predtým, keď bol Šaul kráľom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán ti povedal: "Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad Izraelom."
3 Prišli teda starší Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid uzavrel s nimi zmluvu pred Pánom v Hebrone. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom.
4 Dávid mal tridsať rokov, keď začal kraľovať; a kraľoval štyridsať rokov.
5 V Hebrone kraľoval nad Júdom sedem rokov a šesť mesiacov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom a Júdom.
6 Kráľ tiahol so svojimi ľuďmi na Jeruzalem proti Jebuzejcom, ktorí obývali krajinu. Dávidovi povedali: "Nevkročíš sem, odoženú ťa slepí a kuľhaví!" Že vraj Dávid nevkročí dnu!
7 Ale Dávid zaujal pevnosť Sion. To je Dávidovo mesto.
8 V ten deň povedal Dávid: "(Odmenu dostane) kto porazí Jebuzejcov a dosiahne rúry striech! Ale slepých a kuľhavých nenávidí Dávidova duša." Preto sa hovorí: "Slepý a kuľhavý nevkročí do dom!"
9 Dávid sa usadil na hrade a nazval ho Dávidovým mestom. Potom ho dookola vybudoval, počnúc" od Mela dovnútra.
10 Takto Dávid stále vzrastal, lebo Pán, Boh zástupov, bol s ním.
11 Hiram, kráľ Týru, poslal k Dávidovi poslov, i cédrové drevo, tesárov a murárskych kamenárov, aby postavili Dávidovi dom.
12 Dávid sa presvedčil, že ho Pán potvrdil v kráľovstve nad Izraelom a že kvôli svojmu ľudu Izraelu, povýšil jeho kráľovstvo.
13 Po svojom príchode z Hebronu si Dávid vzal ďalšie vedľajšie ženy z Jeruzalema a Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry.
14 Toto sú mená tých, čo sa, mu narodili v Jeruzaleme: Samua, Sobab, Nátan, Šalamún,
15 Jebahar, Elisua, Nefeg,
16 Jafia, Elisama, Elioda a Elifalet. -
Sk 1,1-22
1 Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku
2 až do dňa, keď dal skrze Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba.
3 Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve.
4 A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: "O ktorom ste počuli odo mňa,
5 že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým."
6 A zhromaždení sa ho pýtali: "Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?"
7 On im povedal: "Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou,
8 ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.
9 Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí.
10 A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve
11 a povedali: "Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať."
12 Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu.
13 Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov.
14 Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.
15 V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov - bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí - a povedal:
16 "Bratia, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Duch Svätý ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša;
17 patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe.
18 On nadobudol pole z odmeny za neprávosť. Spadol dolu, rozpukol sa a vyšli z neho všetky vnútornosti.
19 Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, a preto pole nazvali vo svojej reči Akeldamach, to znamená Pole krvi.
20 Lebo v knihe Žalmov je napísané: "Jeho príbytok nech spustne a nech niet nikoho, kto by v ňom býval," a: "Jeho úrad nech prevezme iný."
21 Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš,
22 počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania."
Ž 69,12-29
12 I vrecovinu som si obliekol a príslovečným som sa stal.
13 Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, a pri víne pospevujú o mne pijani.
14 Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe v tomto čase milosti. Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, pre svoju vernosť mi pomôž.
15 Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd.
16 Nech ma nezatopí príval vôd, nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
17 Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
18 Neodvracaj tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
19 Príď ku mne a zachráň ma, so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
20 Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
21 Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
22 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
23 Nech sa im ich stôl stane nástrahou, odplatou a pohoršením.
24 Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a nech v bedrách oslabnú navždy.
25 Vylej na nich svoje rozhorčenie, nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.
26 Nech spustne ich táborisko a v ich stanoch nech nemá kto bývať.
27 Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, a množia bolesti tomu, koho si zranil.
28 K ich neprávosti pridaj neprávosť, nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.
29 Nech sú vytretí z knihy žijúcich a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.
