Štvrtok 11. 08. 2022
Svätej Kláry, panny
Kniha proroka Ezechiela - Ez 12, 1-12
Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, bývaš uprostred spurného domu: oči majú na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, ale nepočujú, lebo je to spurný dom. Preto si urob, syn človeka, vyhnanecký batoh a budeš sa vo dne pred nimi sťahovať; budeš sa sťahovať zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda si to všimnú; lebo je to spurný dom. Vo dne pred ich očami vynesieš von svoj batoh ako batoh vyhnanca, ale ty sám vyjdeš večer pred nimi, ako odchádza vyhnanec.
Pred ich očami si preraz stenu a vylez cez ňu. Pred ich očami budeš niesť na pleciach batoh a odídeš potme; tvár si zahalíš, aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal domu Izraela ako znamenie.“
Ja som urobil, ako mi rozkázal Pán: vo dne som vyniesol svoj batoh ako batoh vyhnanca, večer som si rukou prerazil stenu a potme som vykročil s batohom na pleciach pred ich očami.
Ráno mi zaznelo Pánovo slovo: „Syn človeka, nepovedal ti dom Izraela, spurný dom: ‚Čo to robíš?‘ Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Takéto bremeno čaká na knieža v Jeruzaleme a na celý dom Izraela, čo v ňom žije. Povedz: Ja som pre vás znamenie; ako som ja robil, tak sa aj im stane: do vyhnanstva, do zajatia pôjdu. A knieža, čo je medzi nimi, ponesie batoh. Potme odíde, prerazia stenu, aby bol cez ňu priechod, tvár si zahalí, aby nevidel svojimi očami krajinu.“
Žalm - Ž 78, 56-57. 58-59. 61-62
R: Nezabúdajme na Božie diela.
Pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, *
a nezachovávali jeho príkazy.
Odpadávali a boli neverní †
ako ich otcovia, *
sklamali ako pokazený luk. R.
Rozhnevali ho obradmi na výšinách *
a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
Počul to Boh a rozhneval sa *
a na Izraela veľmi zanevrel. R.
Vydal svoju silu do zajatia, *
do rúk nepriateľa svoju nádheru.
Svoj ľud vydal meču napospas *
a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu. R.
Evanjelium podľa Matúša - Mt 18, 21 – 19, 1
Alelujový verš: Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom a nauč ma svojim ustanoveniam.
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“
Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.
Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
