Kniha proroka Jeremiáša - kapitola 10
1 Počujte slovo, ktoré Pán hovorí k vám, dom Izraelov.
2 Toto hovorí Pán: "Cestám národov sa nepriúčajte a znamení nebies sa neľakajte, ako sa ich ľakajú národy.
3 Veď zákony národov sú nič, je to drevo zoťaté v hore, dielo rúk umelca sekerou.
4 Krášlia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klinmi a kladivom, aby sa neknísali.
5 Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, veď neublížia, ale ani dobro konať nevládzu."
6 Nič ti nie je podobné, Pane, ty si veľký a veľké i mocné je tvoje meno.
7 Kto by sa ťa nebál, kráľ národov? Áno, tebe to patrí, veď medzi všetkými mudrcmi národov a vo všetkých ich kráľovstvách nie je ti nič podobné.
8 Hlúpi a sprostí sú dovedna, ich náuka je ničomná. Drevo je to,
9 striebro kované, donesené z Taršišu, a zlato z Ofíru; dielo umelca a rúk zlievača. Červený a fialový purpur je ich odev, všetko je to dielo umelcov.
10 Ale Pán je opravdivý Boh, on je Boh živý a večný kráľ, od jeho prchkosti trasie sa zem, národy nevydržia jeho hnev.
11 Takto budete o nich hovoriť: "Bohovia, ktorí nestvorili nebo a zem, tí sa stratia zo zeme a spod neba."
12 Zem stvoril svojou mocou, svojou múdrosťou postavil svet a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.
13 Keď sa ozve, na nebi zahučia vody, od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu pripája hromy a vietor zo svojich skladíšť vypúšťa.
14 Osprostel každý človek, vedomosti nemá, hanby sa dožil pre modlu každý zlievač, lebo klamom sú jeho liatiny a ducha nieto v nich.
15 Ničotou sú, dielom na posmech, v deň svojho navštívenia zahynú.
16 Jakubov údel nie je takýto, ním je Stvoriteľ všetkého. A Izrael je kmeň jemu vlastný, Pán zástupov je jeho meno.
17 Pozberaj zo zeme svoj batoh, občan obliehaného mesta.
18 Lebo toto hovorí Pán: "Hľa, tento raz vyhodím ďaleko obyvateľov krajiny a dopustím na nich úzkosť, aby (ma) našli."
19 Beda mi pre moju skazu, moja rana je bolestná! Predsa som povedal: "Áno, to je moja nemoc, unesiem ju."
20 Môj stan je zvalený, roztrhané všetky povrázky, synovia ma nechali, niet ich; niet, kto by mi znova stan roztiahol a rozvinul moje plachty.
21 Veď pastieri konali nerozumne a nehľadali Pána; preto neprospievali, ich stáda sú rozprášené všetky.
22 Čuj! Ide akýsi chýr: veľký lomoz zo severnej krajiny, aby z miest Júdska urobil púšť, príbytok šakalov.
23 "Ja viem, Pane, že človek nemá v moci svoju cestu, človek nemá v moci svoju púť ani usmernenie svojich krokov.
24 Karhaj ma, Pane, ale mierne, nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil."
25 Vylej svoj hnev na národy, ktoré ťa nepoznajú, a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno, veď vyjedli Jakuba, vyjedli ho, zničili a spustošili jeho nivy.
