Hľadaný výraz: Jon 1,1 – 4, 11
Kniha proroka Jonáša, 1. kapitola
1 Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto:
2 "Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo mňa."
3 Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavná a nastúpil do nej, aby šiel s nimi do Taršišu spred Pána.
4 Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie.
5 Námorníci sa báli a každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode ľahol si a spal.
6 Tu pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: "Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme."
7 I vraveli si druh druhovi: "Nože, hoďme žreb a dozvieme sa, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša.
8 I spytovali sa ho: "Povedzže nám, prečo nás stihlo toto nešťastie? Čo máš za poslanie a odkiaľ ideš? Ktorá je tvoja vlasť a z ktorého si národa?"
9 Odpovedal im: "Hebrej som a som ctiteľ Pána, Boha nebies, ktorý učinil more a suchú zem."
10 Mužov pojal veľký strach a hovorili mu: "Čo si to urobil?" Chlapi totiž vedeli, že uteká spred Pána lebo im to povedal.
11 Pýtali sa ho: "Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo?" More sa totiž búrilo čoraz väčšmi.
12 Povedal im: "Chyťte ma a hoďte do mora, potom sa more pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa zastihla táto veľká búrka.
13 Ale mužovia veslovali, aby sa priplavili naspäť k suchej zemi, no nemohli pretože sa more pod nimi čoraz viac búrilo.
14 Preto volali k Pánovi: "Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú krv! Veď ty si Pán a urobil si, ako sa ti páčilo."
15 I chytili Jonáša a hodili ho do mora, načo more prestalo zúriť.
16 Tu pojal mužov veľký strach pred Pánom a obetovali Pánovi obetu a zaviazali sa sľubmi.
Kniha proroka Jonáša, 2. kapitola
1 Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.
2 Jonáš sa modlil z vnútra ryby k Pánovi, svojmu Bohu,
3 a hovoril: "Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi a vyslyšal ma, z lona podsvetia som kričal, počul si môj hlas.
4 Hodil si ma do priepasti, do hlbín mora a obkľúčil ma príval. Tvoje vlnobitia a tvoje vlny valili sa ponad mňa.
5 A povedal som: Odvrhnutý som spred tvojich očí, ale ešte uzriem tvoj svätý chrám.
6 Vody ma obklopili až po hrdlo, priepasť ma objala, trsť mi obopäla hlavu.
7 Až k úpätiam vrchov som zostúpil a závory zeme boli navždy za mnou, lež vyzdvihol si z hĺbky môj život, Pane, Bože môj.
8 Keď vo mne klesla moja duša, rozpamätal som sa na Pána a moja modlitba došla k tebe do tvojho svätého chrámu.
9 Tí, čo si ctia lživé tiene, opúšťajú svoje milosrdenstvo.
10 Ja ti však budem s hlasnou vďakou obetovať a splním, čo som sľúbil; u Pána je spása."
11 I prikázal Pán rybe a vydala Jonáša na suchú zem.
Kniha proroka Jonáša, 3. kapitola
1 Pán druhý raz prehovoril k Jonášovi takto:
2 "Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti ja poviem!"
3 Jonáš vstal a šiel podľa Pánovho rozkazu do Ninive. Ninive bolo veľké mesto pred Bohom, bolo treba tri dni, aby sa prešlo cezeň.
4 Jonáš začal vstupovať do mesta - prvý deň cesty - a volal: "Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!"
5 Mužovia z Ninive uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecovín od najväčších po najmenších.
6 Vec došla až k ninivskému kráľovi; i vstal zo svojho trónu, zhodil zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola.
7 A takto volal v Ninive: "Nariadenie kráľa a jeho veľmožov je toto: Ľudia a zvieratá, statok a ovce nech nič neokúsia; nech sa nepasú a vodu nech nepijú!
8 Ľudia i zvieratá nech sa poobliekajú do vrecovín, nech hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má v rukách.
9 Ktovie, azda sa Boh odvráti a zmiluje sa; odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme."
10 Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojich zlých ciest, a Boh sa zmiloval a nepostihol ich nešťastím, ktorým ich zamýšľal postihnúť.
Kniha proroka Jonáša, 4. kapitola
1 Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa.
2 I modlil sa k Pánovi: "Ach, Pane, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel najprv utiecť do Taršišu, veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím.
5 Nato vyšiel Jonáš z mesta a býval východne od mesta; urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, chcel vidieť, čo sa stane v meste.
6 Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval.
7 Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol.
8 A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: "Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
9 Vtedy povedal Boh Jonášovi: "Azda sa právom hneváš na ricínus?" Odpovedal: "Právom sa hnevám až na smrť.
10 Pán povedal: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol.
11 A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou? K tomu množstvo zvierat."
