Hľadaný výraz: Prís 1,20-33
20 Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,
21 na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:
22 "Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?!
23 Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady!
24 pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala a nik si nevšímal,
25 a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie,
26 ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí,
27 keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie).
28 Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma.
29 Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom,
30 o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním,
31 nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov.
32 Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba.
33 Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí)."
