Druhá kniha kráľov - kapitola 3
1 Achabov syn Joram sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a kraľoval dvanásť rokov.
2 Robil, čo sa Pánovi nepáči, ale nie tak ako jeho otec a matka, lebo odstránil Bálove pomníky, ktoré porobil jeho otec.
3 Lipol však k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ktorým zviedol na hriech Izrael; od toho sa nevzdialil.
4 Moabský kráľ Mesa mal chov dobytka a dodával izraelskému kráľovi stotisíc baránkov a vlnu zo stotisíc baránkov.
5 Ale keď Achab zomrel, odpadol moabský kráľ od izraelského kráľa.
6 Preto kráľ Joram vyšiel v ktorýsi deň zo Samárie a zvolal celý Izrael.
7 Potom poslal k júdskemu kráľovi Jozafatovi s odkazom: "Moabský kráľ odpadol odo mňa. Pôjdeš so mnou do boja proti Moabsku?" Odpovedal: "Pôjdem! Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone sú ako tvoje kone."
8 Pýtal sa tiež: "Ktorou cestou pôjdeme?" Odpovedal: "Smerom cez Edomskú púšť."
9 Izraelský kráľ, júdsky kráľ a edomský kráľ sa teda vybrali. Keď už išli sedem dní okľukou, tábor a dobytok, ktorý išiel za nimi, nemal vody.
10 Vtedy povedal izraelský kráľ: "Beda Lebo Pán vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moabska."
11 Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu Pánov prorok? Jeho prostredníctvom by sme sa dopýtali Pána." Ktorýsi zo sluhov izraelského kráľa povedal: "Je tu Safatov syn Elizeus, ktorý lieval Eliášovi vodu na ruky."
12 Nato Jozafat povedal: "U neho je Pánovo slovo!" Izraelský kráľ Jozafat a edomský kráľ zostúpili teda k nemu.
13 Ale Elizeus povedal izraelskému kráľovi: "Čo ja mám s tebou? Choď si k prorokom svojho otca a svojej matky!" Izraelský kráľ mu však povedal: "Nie! Vyvolal týchto troch kráľov Pán, aby ich vydal do ruky Moabska?"
14 Elizeus odpovedal: "Ako žije Pán zástupov, v službách ktorého stojím, keby som nebral ohľad na júdskeho kráľa Jozafata, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel.
15 Teraz mi však priveďte citaristu!" A keď citarista hral, zniesla sa naň Pánova ruka.
16 I povedal: "Toto hovorí Pán: Narobte v tomto údolí veľa jám.
17 Lebo toto hovorí Pán: Neuvidíte vietor, ani dážď neuvidíte, a predsa sa toto údolie naplní vodou; budete môcť piť aj vy, aj vaše poťahy a dobytok.
18 Ale Pánovi sa to vidí málo: aj Moabčanov vydá do vašej ruky.
19 Spustošíte každé opevnené mesto (každé vybranejšie mesto), vytnete každý úrodný strom, zasypete každý vodný prameň a každú úrodnú roľu pokazíte skalami."
20 A ráno, keď sa prinášala obeta, smerom od Edomu sa privalila voda; krajina sa zaplnila vodou.
21 Keď sa všetci Moabčania dopočuli, že králi vystupujú proti nim do boja, zvolali každého ako-tak bojaschopného a postavili sa na hranicu.
22 Keď ráno vstali, slnko práve vychádzalo nad vodou a Moabčania videli vodu pred sebou červenú ako krv
23 a vraveli: "To je krv! Králi bojovali proti sebe a vzájomne sa pobili. Tak teraz, Moab, na korisť!"
24 Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraeliti sa zdvihli a tak udreli na Moabčanov, že utiekli pred nimi. Potom šli za nimi a bili Moabčanov.
25 Mestá pustošili, na každú úrodnú roľu hodil každý svoj kameň, až bola zahádzaná, všetky vodné pramene zasýpali a každý úrodný strom vyťali, až ostal už iba Kír Charošet, ten však obkolesili prakovníci a dobýjali ho.
26 Keď moabský kráľ videl, že ho v boji premohli, vzal so sebou sedemsto mužov s vytaseným mečom a chcel sa prebiť k edomskému kráľovi, ale nevládal.
27 Preto vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal namiesto neho kraľovať a obetoval ho na múre ako celopal. Vtedy vypukol proti Izraelu veľký hnev, takže odtiahli od neho a vrátili sa do (svojej) krajiny.
