Hľadaný výraz: 2Kr 3,1-4,37
Druhá kniha kráľov, 3. kapitola
1 Achabov syn Joram sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a kraľoval dvanásť rokov.
2 Robil, čo sa Pánovi nepáči, ale nie tak ako jeho otec a matka, lebo odstránil Bálove pomníky, ktoré porobil jeho otec.
3 Lipol však k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ktorým zviedol na hriech Izrael; od toho sa nevzdialil.
4 Moabský kráľ Mesa mal chov dobytka a dodával izraelskému kráľovi stotisíc baránkov a vlnu zo stotisíc baránkov.
5 Ale keď Achab zomrel, odpadol moabský kráľ od izraelského kráľa.
6 Preto kráľ Joram vyšiel v ktorýsi deň zo Samárie a zvolal celý Izrael.
7 Potom poslal k júdskemu kráľovi Jozafatovi s odkazom: "Moabský kráľ odpadol odo mňa. Pôjdeš so mnou do boja proti Moabsku?" Odpovedal: "Pôjdem! Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone sú ako tvoje kone."
8 Pýtal sa tiež: "Ktorou cestou pôjdeme?" Odpovedal: "Smerom cez Edomskú púšť."
9 Izraelský kráľ, júdsky kráľ a edomský kráľ sa teda vybrali. Keď už išli sedem dní okľukou, tábor a dobytok, ktorý išiel za nimi, nemal vody.
10 Vtedy povedal izraelský kráľ: "Beda Lebo Pán vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moabska."
11 Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu Pánov prorok? Jeho prostredníctvom by sme sa dopýtali Pána." Ktorýsi zo sluhov izraelského kráľa povedal: "Je tu Safatov syn Elizeus, ktorý lieval Eliášovi vodu na ruky."
12 Nato Jozafat povedal: "U neho je Pánovo slovo!" Izraelský kráľ Jozafat a edomský kráľ zostúpili teda k nemu.
13 Ale Elizeus povedal izraelskému kráľovi: "Čo ja mám s tebou? Choď si k prorokom svojho otca a svojej matky!" Izraelský kráľ mu však povedal: "Nie! Vyvolal týchto troch kráľov Pán, aby ich vydal do ruky Moabska?"
14 Elizeus odpovedal: "Ako žije Pán zástupov, v službách ktorého stojím, keby som nebral ohľad na júdskeho kráľa Jozafata, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel.
15 Teraz mi však priveďte citaristu!" A keď citarista hral, zniesla sa naň Pánova ruka.
16 I povedal: "Toto hovorí Pán: Narobte v tomto údolí veľa jám.
17 Lebo toto hovorí Pán: Neuvidíte vietor, ani dážď neuvidíte, a predsa sa toto údolie naplní vodou; budete môcť piť aj vy, aj vaše poťahy a dobytok.
18 Ale Pánovi sa to vidí málo: aj Moabčanov vydá do vašej ruky.
19 Spustošíte každé opevnené mesto (každé vybranejšie mesto), vytnete každý úrodný strom, zasypete každý vodný prameň a každú úrodnú roľu pokazíte skalami."
20 A ráno, keď sa prinášala obeta, smerom od Edomu sa privalila voda; krajina sa zaplnila vodou.
21 Keď sa všetci Moabčania dopočuli, že králi vystupujú proti nim do boja, zvolali každého ako-tak bojaschopného a postavili sa na hranicu.
22 Keď ráno vstali, slnko práve vychádzalo nad vodou a Moabčania videli vodu pred sebou červenú ako krv
23 a vraveli: "To je krv! Králi bojovali proti sebe a vzájomne sa pobili. Tak teraz, Moab, na korisť!"
24 Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraeliti sa zdvihli a tak udreli na Moabčanov, že utiekli pred nimi. Potom šli za nimi a bili Moabčanov.
25 Mestá pustošili, na každú úrodnú roľu hodil každý svoj kameň, až bola zahádzaná, všetky vodné pramene zasýpali a každý úrodný strom vyťali, až ostal už iba Kír Charošet, ten však obkolesili prakovníci a dobýjali ho.
26 Keď moabský kráľ videl, že ho v boji premohli, vzal so sebou sedemsto mužov s vytaseným mečom a chcel sa prebiť k edomskému kráľovi, ale nevládal.
27 Preto vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal namiesto neho kraľovať a obetoval ho na múre ako celopal. Vtedy vypukol proti Izraelu veľký hnev, takže odtiahli od neho a vrátili sa do (svojej) krajiny.
Druhá kniha kráľov, 4. kapitola
1 Akási žena z manželiek prorockých synov volala na Elizea: "Tvoj služobník, môj manžel, zomrel. Ty však vieš, že tvoj sluha bol Pánovým ctiteľom. A veriteľ prišiel vziať si mojich dvoch synov za otrokov."
2 Elizeus jej odpovedal: "Čo mám pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš v dome?" Odpovedala mu: "Tvoja služobnica nemá v dome nič, iba za krčah oleja."
3 Povedal jej: "Choď, vypýtaj si zvonku od susediek nádoby, nádoby prázdne a nie málo!
4 Potom choď, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere a nalievaj do tých nádob, plné však odkladaj!"
5 Odišla od neho, zavrela za sebou a za svojimi synmi dvere, oni jej podávali a ona nalievala.
6 Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: "Podaj mi ešte nádobu!" A on odpovedal: "Už niet viac nádob." Vtom olej zastal.
7 Potom išla a oznámila to Božiemu mužovi. On jej povedal: "Choď, predaj olej a vyplať svojho veriteľa! Ty však a tvoji synovia žite z ostatku!" -
8 V istý deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tadiaľ prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb.
9 Ona raz povedala svojmu mužovi: "Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás.
10 Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu tam posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnuť keď k nám príde."
11 V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam.
12 Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: "Zavolaj tú Sunamitku!" Zavolal ju a ona zastala pred ním.
13 I rozkázal mu: "Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?" Odpovedala: "Bývam medzi svojimi."
14 On sa spýtal: "Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?" Giezi odpovedal: "Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý."
15 Tu povedal: "Zavolaj ju!" Zavolal ju a ona zastala vo dverách.
16 On povedal: "Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna." Ona odpovedala: "Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!"
17 A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus.
18 Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom.
19 I vravel svojmu otcovi: "Moja hlava! Moja hlava!" On povedal sluhovi: "Zanes ho k jeho matke!"
20 Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel.
21 Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla.
22 Zavolala svojho muža a povedala: "Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť."
23 I spýtal sa jej: "Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!" Ale odpovedala: "Zbohom!
24 Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: "Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!"
25 Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: "Pozri, tá Sunamitka!
26 Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dobre? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?" Odpovedala: "Dobre."
27 Keď však došla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale Boží muž povedal: "Nechaj ju, lebo má roztrpčenú dušu a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to."
28 Ona však vravela: "Azda som si žiadala syna od svojho pána?! Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?"
29 Vtedy povedal Giezimu: "Prepáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho a ak ťa niekto pozdraví, neodpovedz mu! Potom polož moju palicu na tvár chlapca!"
30 Ale chlapcova matka povedala: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Nato vstal a išiel za ňou.
31 Giezi šiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vrátil sa mu teda naproti a oznámil mu: "Chlapec sa neprebudil!"
32 Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli!
33 Vošiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pánovi.
34 Potom vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo.
35 Vrátil sa, prešiel sa raz sem i tam po dome, išiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči.
36 Vtedy zavolal Gieziho a povedal: "Zavolaj tú Sunamitku!" I zavolal ju. Keď vošla k nemu, povedal jej: "Vezmi si svojho syna!"
37 Ona pristúpila a padla mu k nohám, uklonila sa až po zem, vzala si syna a vyšla von. -
