Hľadaný výraz: Lk 15, 1-3; 11-32
Evanjelium podľa Lukáša, 11. kapitola
1 Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: "Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov."
2 Povedal im: "Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.
3 Chlieb náš každodenný daj nám každý deň
4 a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia."
5 Potom im hovoril: "Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: "Priateľu, požičaj mi tri chleby,
6 lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť."
7 A on znútra odpovie: "Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti."
8 Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.
9 Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!
10 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
11 Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada?
12 Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?
13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!"
14 Raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli;
15 no niektorí z nich hovorili: "Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov."
16 Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
17 Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: "Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti.
18 Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov.
19 No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.
20 Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.
21 Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí.
22 Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.
23 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.
24 Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: "Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel."
25 Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený.
26 Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým."
27 Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: "Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval."
28 Ale on povedal: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho."
29 Keď sa schádzali zástupy, začal hovoriť: "Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.
30 Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.
31 Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je niekto väčší ako Šalamún.
32 Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.
33 Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.
34 Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme.
35 Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou.
36 Ak bude celé tvoje telo vo svetle a ani jedna jeho časť nebude vo tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom."
37 Keď ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu.
38 A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl.
39 Pán mu povedal: "Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti.
40 Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro"?
41 Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.
42 No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať!
43 Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach!
44 Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!"
45 Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: "Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš."
46 On mu povedal: "Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete.
47 Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia!
48 Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky.
49 Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať;
50 a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta,
51 počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať.
52 Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili."
53 Keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst.
Evanjelium podľa Lukáša, 12. kapitola
1 Medzitým ho obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: "Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva.
2 Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo.
3 Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.
4 Vám, svojím priateľom, hovorím: "Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť!
5 Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte!
6 Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne.
7 Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!
8 Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi.
9 Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.
10 Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí.
11 Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť,
12 lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť."
13 Ktosi zo zástupu mu povedal: "Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo."
14 On mu odvetil: "Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?"
15 A ostatným povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má."
16 A povedal im aj podobenstvo: "Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu.
17 Premýšľal a hovoril si: "Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu."
18 Potom si povedal: "Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok.
19 Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!"
20 Ale Boh mu povedal: "Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?"
21 Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý."
22 A svojim učeníkom povedal: "Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete.
23 Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev.
24 Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky!
25 A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?
26 Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné?
27 Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich.
28 Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!
29 Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení!
30 Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete.
31 Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.
32 Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.
33 Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí.
34 Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.
35 Bedrá majte opásané a lampy zažaté!
36 Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.
37 Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.
38 A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.
39 Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.
40 Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte."
41 Peter mu povedal: "Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?"
42 Pán povedal: "Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm?
43 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť.
44 Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má.
45 Ale keby si ten sluha v srdci povedal: "Môj pán voľajako nejde," a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa,
46 pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými.
47 Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú.
48 Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.
49 Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!
50 Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!
51 Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.
52 Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom.
53 Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre."
54 Potom povedal zástupom: "Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: "Dážď príde," a býva tak.
55 A keď veje južný vietor, hovoríte: "Bude horúco," a býva.
56 Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete?
57 Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé.
58 Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia.
59 Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera."
Evanjelium podľa Lukáša, 13. kapitola
1 Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí.
2 On im povedal: "Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli?
3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.
4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema?
5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne."
6 A povedal toto podobenstvo: "Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel.
7 Preto povedal vinohradníkovi: "Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?"
8 On mu odvetil: "Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím.
9 Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš."
10 V sobotu učil v istej synagóge.
11 Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať.
12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: "Žena, si oslobodená od svojej choroby,"
13 a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.
14 Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: "Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!"
15 Pán mu odpovedal: "Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať?
16 A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?"
17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.
18 Potom povedal: "Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám?
19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch."
20 A zasa povedal: "K čomu prirovnám Božie kráľovstvo?
21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí."
22 Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil.
23 Ktosi sa ho spýtal: "Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal:
24 "Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.
25 Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: "Pane, otvor nám!" A on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste!"
26 Vtedy začnete hovoriť: "Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil."
27 Ale on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!"
28 Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.
29 A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.
30 A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými."
31 V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: "Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť."
32 On im povedal: "Choďte a povedzte tej líške: "Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.
33 Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema."
34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.
35 Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom."
Evanjelium podľa Lukáša, 14. kapitola
1 V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.
2 A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku.
3 Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?"
4 Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.
5 A tamtým povedal: "Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?"
6 A nevedeli mu na to odpovedať.
7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:
8 Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty;
9 a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: "Uvoľni miesto tomuto." Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto.
10 Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: "Priateľu, postúp vyššie!" Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi.
11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
12 A tomu, čo ho pozval, povedal: "Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu.
13 Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých.
14 A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých."
15 Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: "Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve."
16 On mu povedal: "Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí.
17 Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: "Poďte, už je všetko pripravené."
18 A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: "Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!"
19 Druhý povedal: "Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!"
20 A ďalší povedal: "Oženil som sa, a preto nemôžem prísť."
21 Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: "Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!"
22 A sluha hlásil: "Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto."
23 Tu pán povedal sluhovi: "Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom.
24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru."
25 Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im:
26 "Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.
27 A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
28 Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie?
29 Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať:
30 "Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť."
31 Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?
32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.
33 Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.
34 Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia?
35 Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva."
Evanjelium podľa Lukáša, 15. kapitola
1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho.
1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho.
2 Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi."
2 Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi."
3 Preto im povedal toto podobenstvo:
3 Preto im povedal toto podobenstvo:
4 "Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?
5 A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia,
6 a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: "Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila."
7 Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
8 Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo kým ju nenájde?
9 A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie. Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila."
10 Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie."
11 A pokračoval: "Istý človek mal dvoch synov.
12 Mladší z nich povedal otcovi: "Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí." A on im rozdelil majetok.
13 O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu.
15 Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť.
16 I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
17 Vstúpil teda do seba a povedal si: "Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.
18 Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.
19 Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov."
20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
21 Syn mu povedal: "Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom."
22 Ale otec povedal svojim sluhom: "Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!
23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme,
24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa." A začali hodovať.
25 Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec.
26 Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje.
27 Ten mu povedal: "Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý."
28 On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
29 Ale on odpovedal otcovi: "Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi.
30 No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa."
31 On mu na to povedal: "Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje.
32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa."
Evanjelium podľa Lukáša, 16. kapitola
1 Učeníkom povedal: "Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.
2 Zavolal si ho a povedal mu: "Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť."
3 Správca si povedal: "Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.
4 Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva."
5 Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: "Koľko dlhuješ môjmu pánovi?"
6 On povedal: "Sto kadí oleja." Vravel mu: Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.
7 Potom povedal inému: "A ty koľko dlhuješ? On vravel: "Sto meríc pšenice." Vravel mu: "Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat."
8 A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
9 Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
10 Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo?
12 A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše?
13 Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone."
14 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.
15 Preto im povedal: "Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.
16 Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím.
17 Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.
18 Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.
19 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval.
20 Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov.
21 Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.
22 Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.
23 A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone.
24 I zvolal: "Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!"
25 No Abrahám povedal: "Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.
26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám."
27 Tu povedal: "Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca.
28 Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk."
29 Abrahám mu odpovedal: "Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú."
30 Ale on vravel: "Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie."
31 Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal."
Evanjelium podľa Lukáša, 17. kapitola
1 Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú!
2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.
3 Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu!
4 A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: "Ľutujem," odpusť mu!"
5 Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!"
6 Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás.
7 Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: "Hneď si poď sadnúť k stolu"?
8 Vari mu nepovie skôr: "Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom"?
9 Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: "Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť."
11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu.
12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali
13 a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!"
14 Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" A ako šli, boli očistení.
15 Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha.
16 Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
17 Ježiš na to povedal: "Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde?
18 Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?
19 A jemu povedal: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila."
20 Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: "Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať.
21 Ani nepovedia: "Aha, tu je!" alebo: "Tamto je!", lebo Božie kráľovstvo je medzi vami."
22 A učeníkom povedal: "Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.
23 A povedia vám: "Hľa, tu je!", "Hľa, tamto je!" Nechoďte nikde, nebežte za nimi!
24 Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň.
25 Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.
26 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka.
27 Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých.
28 Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali
29 ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili.
30 Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.
31 Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad.
32 Spomeňte si na Lotovu ženu.
33 Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.
34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá.
35 Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá." (
36 Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.)
37 Oni sa ho opýtali: "Kde, Pane?" On im povedal: "Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly."
Evanjelium podľa Lukáša, 18. kapitola
1 Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:
2 "V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil.
3 Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: "Obráň ma pred mojím protivníkom."
4 Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: "Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím,
5 obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári."
6 A Pán povedal: "Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca!
7 A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?
8 Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"
9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
10 "Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
11 Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: "Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.
12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám."
13 Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu."
14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
15 Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.
16 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!
17 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň."
18 Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?"
19 Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.
20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!"
21 On vravel: "Toto všetko som zachovával od mladosti."
22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: "Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.
23 Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.
24 Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: "Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí čo majú majetky!
25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva."
26 Tí, čo to počuli, povedali: "Kto potom môže byť spasený?"
27 On im povedal: "Čo je nemožné ľudom, je možné Bohu."
28 Peter vravel: "Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou."
29 On im povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti,
30 aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život."
31 Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.
32 Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú,
33 zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
34 Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.
35 Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.
36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje.
37 Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto."
38 Tu vykríkol: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
39 Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
40 Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41 "Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl."
42 A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila."
43 A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
Evanjelium podľa Lukáša, 19. kapitola
1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.
2 A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý,
3 zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.
4 Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.
5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: "Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!"
6 On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.
7 Keď to videli, všetci šomrali: "Vošiel k hriešnemu človekovi!"
8 Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: "Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne."
9 Ježiš mu povedal: "Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom.
10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."
11 Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.
12 A tak povedal: "Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.
13 Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: "Obchodujte, kým sa nevrátim!
14 Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: "Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.
15 Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.
16 Prišiel prvý a vravel: "Pane, tvoja mína získala desať mín."
17 On mu povedal: "Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami."
18 Prišiel druhý a vravel: "Pane, tvoja mína vyniesla päť mín."
19 Aj tomuto povedal: "Ty maj moc nad piatimi mestami."
20 Iný prišiel a hovoril: "Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke;
21 bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial."
22 On mu povedal: "Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?"
23 prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?"
24 A tým, čo tam stáli, povedal: "Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín."
25 Oni mu vraveli: "Pane, veď má desať mín!"
26 Hovorím vám: "Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
27 A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!"
28 Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.
29 Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov
30 so slovami: "Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!
31 A keby sa vás niekto opýtal: "Prečo ho odväzujete?", poviete: "Pán ho potrebuje."
32 Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal.
33 Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: "Prečo odväzujete osliatko?"
34 Oni povedali: "Pán ho potrebuje."
35 Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša.
36 Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.
37 A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli,
38 a volali: "Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!"
39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: "Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!"
40 On odvetil: "Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene."
41 Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním
42 a hovoril: "Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.
43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán,
44 zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia."
45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov
46 a povedal im: "Napísané je: "Môj dom bude domom modlitby." A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."
47 A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho.
48 Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.
Evanjelium podľa Lukáša, 20. kapitola
1 Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími
2 a hovorili mu: "Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?"
3 On im povedal: " Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi.
4 Jánov krst bol z neba, či od ľudí?"
5 Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu neuverili?"
6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok."
7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol.
8 A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."
9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: "Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno.
11 Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno.
12 Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili.
13 Vtedy pán vinice povedal: "Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu."
14 Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: "To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!"
15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?
16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným." Keď to počuli, povedali: "Len to nie!"
17 On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená, čo je napísané: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným"?
18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."
19 Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.
20 Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.
21 Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.
22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?"
23 On však prehliadol ich lesť a povedal im:
24 "Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?"
25 Oni odpovedali: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!"
26 A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.
27 Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:
28 "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
29 Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.
30 Vzal si ju druhý,
31 potom aj tretí a takisto všetci siedmi: Ale nezanechali deti a pomreli.
32 Napokon zomrela aj žena.
33 Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku."
34 Ježiš im povedal: "Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú.
35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.
36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva "Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba".
38 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú."
39 Tu niektorí zákonníci povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal."
40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
41 On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám."
44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?"
45 Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
46 "Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.
47 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."
Evanjelium podľa Lukáša, 21. kapitola
1 Keď sa rozhliadol videl boháčov ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice.
2 Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince,
3 a povedal: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní.
4 Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, cele svoje živobytie."
5 Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal:
6 "Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené."
7 Oni sa ho opýtali: "Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?
8 On odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: "To som ja" a: "Ten čas je už blízko." Nechoďte za nimi!
9 A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď."
10 Potom im povedal: "Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu.
11 Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.
12 Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno.
13 To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.
14 Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť,
15 lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.
16 Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život.
17 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.
18 Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí.
19 Ak vytrváte, zachováte si život.
20 Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie.
21 Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú,
22 lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko čo je napísané.
23 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu.
24 Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov.
25 Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia.
26 Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť.
27 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.
28 Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie."
29 A povedal im podobenstvo: "Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy!
30 Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto.
31 Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.
32 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.
33 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
34 Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil.
35 Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme.
36 Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka."
37 Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová.
38 A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho.
Evanjelium podľa Lukáša, 22. kapitola
1 Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc.
2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu.
3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich;
4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá.
5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze.
6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.
7 Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka.
8 Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!"
9 Oni sa ho opýtali: "Kde ju máme pripraviť?"
10 Povedal im: "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,
11 a majiteľovi domu povedzte: "Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?"
12 On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte."
13 Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
14 Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním.
15 Tu im povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.
16 Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve."
17 Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou.
18 Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo."
19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku."
20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.
21 A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole.
22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!"
23 A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.
24 Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.
25 Povedal im: "Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami.
26 Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.
27 Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.
28 Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach
29 a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne,
30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.
31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.
32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov."
33 On mu povedal: "Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť."
34 Ale Ježiš povedal: "Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš."
35 Potom im povedal: "Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?" Oni odpovedali: "Nie.
36 On im povedal: "Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč.
37 Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: "Započítali ho medzi zločincov." Lebo sa spĺňa o mne všetko."
38 Oni hovorili: "Pane, pozri, tu sú dva meče." On im povedal: "Stačí."
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním.
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: "Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"
41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa:
42 "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!"
43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil,
44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.
45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku.
46 I povedal im: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"
47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.
48 Ježiš mu však povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?"
49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá povedali: "Pane, máme udrieť mečom?"
50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.
51 Ale Ježiš povedal: "Nechajte to už!" I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.
52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca.
53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna."
54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi.
55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich.
56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala:
57 "Aj tento bol s ním." Ale on ho zaprel:
58 "Žena, nepoznám ho." O chvíľu si ho všimol iný a povedal: "Aj ty si z nich." Peter odpovedal: "Človeče, nie som."
59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: "Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan."
60 Peter povedal: "Človeče, neviem, čo hovoríš." A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút.
61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: "Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš."
62 Vyšiel von a horko sa rozplakal.
63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho.
64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: "Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!"
65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.
66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu
67 a hovorili mu: "Ak si Mesiáš, povedz nám to!" On im odvetil: "Aj keď vám to poviem, neuveríte,
68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi.
69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci."
70 Tu povedali všetci: "Si teda Boží Syn?" On im povedal: "Vy sami hovoríte, že som."
71 Oni povedali: "Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!"
Evanjelium podľa Lukáša, 23. kapitola
1 Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi
2 a začali naňho žalovať: "Tohoto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ."
3 Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On odpovedal: "Sám to hovoríš."
4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: "Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi."
5 Ale oni naliehali: "Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem."
6 Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan.
7 A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme.
8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak.
9 Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal.
10 Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali.
11 Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi.
12 V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.
13 Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud
14 a povedal im: "Priviedli ste mi tohoto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človekovi nič z toho, čo na neho žalujete.
15 Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť.
16 Potrescem ho teda a prepustím."
17 (Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného.)
18 Tu celý dav skríkol: "Preč s ním a prepusť nám Barabáša!"
19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.
20 Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť.
21 Ale oni vykrikovali: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!"
22 On k nim tretí raz prehovoril: "A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím."
23 Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval
24 a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti:
25 prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.
26 Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.
27 Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali.
28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.
29 Lebo prichádzajú dni, keď povedia: "Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!"
30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: "Padnite na nás! a kopcom: "Prikryte nás!"
31 Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?"
32 Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.
33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
34 Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec."
36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot
37 a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!"
38 Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ."
39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!"
40 Ale druhý ho zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté?
41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé."
42 Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva."
43 On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."
44 Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly
46 a Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol.
47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: "Tento človek bol naozaj spravodlivý."
48 A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.
49 Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.
50 Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek
51 ž judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo,
52 zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo.
53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal.
54 Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota.
55 Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo.
56 Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.
Evanjelium podľa Lukáša, 24. kapitola
1 V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.
2 Kameň našli od hrobu odvalený,
3 vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.
4 Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve.
5 Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
6 Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei:
7 "Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
8 Tu sa rozpamätali na jeho slová,
9 vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným.
10 Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.
11 Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.
12 No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
13 V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií,
14 a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.
15 Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi.
16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.
17 I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení
18 a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?"
19 On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom;
20 ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.
21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22 Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,
23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije.
24 Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli."
25 On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!
26 Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?"
27 A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej.
29 Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi.
30 A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho.
31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.
32 Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?"
33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi
34 a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi."
35 Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
36 Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám."
37 Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha.
38 On im povedal: "Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky?
39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám."
40 Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
41 A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?"
42 Oni mu podali kúsok pečenej ryby.
43 I vzal si a jedol pred nimi.
44 Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch."
45 Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu,
46 a povedal im: "Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych
47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.
48 Vy ste toho svedkami.
49 Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!"
50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51 Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
52 Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.
53 Stále boli v chráme a velebili Boha.
