Hľadaný výraz: Gn 1,1 - 2,2; Gn 22,1-18; Ex 14,15 - 15,1; Iz 54,5-14; Iz 55,1-11; Bar 3,9-15;3,32 - 4,4; Ez 36,16-17.18-28; Rim 6,3-11; Mt 28,1-10; Sk 10,34.37-43
Genezis, 1. kapitola
1 Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
2 Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.
3 Tu povedal Boh: "Buď svetlo!" a bolo svetlo.
4 Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy.
5 A Boh nazval svetlo "dňom" a tmu nazval "nocou". A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý.
6 Potom Boh povedal: "Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!"
7 I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak.
8 A Boh nazval oblohu "nebom". A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý.
9 Potom Boh povedal: "Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!" A stalo sa tak.
10 A Boh nazval súš "zemou" a zhromaždište vôd nazval "morom". A Boh videl, že je to dobré.
11 Tu Boh povedal: "Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi." A stalo sa tak.
12 Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho. A Boh videl, že je to dobré.
13 A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.
14 Tu Boh povedal: "Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky!
15 I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!" A stalo sa tak.
16 A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy.
17 Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem
18 a aby vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.
19 A nastal večer a nastalo ráno, deň štvrtý.
20 Tu Boh povedal: "Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!"
21 A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
22 Boh ich požehnal a povedal: "Ploďte a množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi!"
23 A nastal večer a nastalo ráno, deň piaty.
24 Potom Boh povedal: "Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!" A stalo sa tak.
25 Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
26 Nato Boh povedal: "Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!"
27 A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.
28 Boh ich požehnal a povedal im: "Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!"
29 Potom Boh povedal: "Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!
30 Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak.
31 A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.
Genezis, 2. kapitola
1 Takto boli ukončené nebo a zem a všetky ich voje.
2 V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil.
Genezis, 22. kapitola
1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: "Abrahám!" On odpovedal: "Tu som."
2 A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny "Morja"! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem."
3 Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh.
4 Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto.
5 Tu Abrahám povedal svojim sluhom: "Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám."
6 Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu.
7 Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: "Otče!" On mu odvetil: "Hľa, tu som, syn môj!" A on mu povedal: "Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?"
8 Abrahám mu odvetil: "Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj." A išli obaja spolu ďalej.
9 Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo.
10 Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna.
11 Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: "Abrahám, Abrahám!" On odpovedal: "Tu som."
12 On mu povedal: "Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne."
13 Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna.
14 A Abrahám nazval toto miesto "Pán vidí" a tak sa ešte aj dnes hovorí: "Na vŕšku Pán uvidí".
15 Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba:
16 "Na seba samého prisahám to je Pánov výrok -: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou,
17 zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov
18 a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas."
Exodus, 14. kapitola
15 A pán povedal Mojžišovi: "Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli!
16 Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu!
17 Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, aby sa hnali za vami. A tak ukážem svoju moc na faraónovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho záprahoch,
18 aby Egypťania poznali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi, na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju moc."
19 Nato Boží anjel zmenil svoje miesto. Predtým šiel pred izraelskými vojmi a teraz sa odobral za ne. Aj oblačný stĺp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich.
20 Takto sa dostal medzi egyptské vojsko a medzi izraelské vojsko. A oblak bol na jednej strane temný, na druhej osvetľoval noc, a tak sa celú noc nedalo k tamtým priblížiť.
21 Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila
22 a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici.
23 Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora.
24 V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku.
25 Spôsobil tiež, že im kolesá z vozov odpadávali a že len s ťažkosťou mohli napredovať. Tu Egypťania vraveli: "Utekajme pred Izraelitmi! Veď Pán bojuje za nich proti Egypťanom!"
26 A Pán povedal Mojžišovi: "Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!"
27 I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora.
28 Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden.
29 Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr.
30 Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží.
31 Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.
Exodus, 15. kapitola
1 Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: "Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora.
Kniha proroka Izaiáša, 54. kapitola
5 Bo manželom ti bude tvoj stvoriteľ Pán zástupov je jeho meno, vykupiteľom Svätý Izraelov, Bohom celej zeme sa nazýva.
6 Veď ako opustenú ženu a duchom skleslú povolal ťa Pán. Nuž či môže byť zavrhnutá žena mladosti? - hovorí tvoj Boh.
7 Na krátku chvíľu som ťa opustil a veľkým zľutovaním si ťa pritiahnem.
8 V návale hnevu som schoval svoju tvár nakrátko pred tebou, večným zmilovaním som sa nad tebou zľutoval, hovorí tvoj vykupiteľ, Pán.
9 Je mi to ako v dňoch Noema: ako som sa zaprisahal, že viac nezalejú zem vody Noema, tak som sa zaprisahal, že sa nebudem hnevať na teba a že ťa nebudem karhať.
10 Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie, hovorí Pán, tvoj zľutovník.
11 Biedny, zmietaný, bezútešný! Hľa, ja ti položím z drahokamu základy a tvoju podstavbu zo zafíru.
12 Tvoju obrubu urobím z rubínu, tvoje brány z karbunkulu a tvoje hranice zo vzácnych kameňov.
13 Všetky tvoje dietky budú učeníkmi Pána, vo veľkom pokoji budú tvoje dietky.
14 Budeš upevnený v spravodlivosti, vzdialený od utláčania - báť sa nebudeš - aj od hrôzy - veď sa ťa nezmocní.
Kniha proroka Izaiáša, 55. kapitola
1 Oj, všetci smädní, poďte k vodám, a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko!
2 Čo vážite striebro za to, čo nie je chlieb, a svoju robotu za to, čo nesýti? Počúvajte ma a budete jesť dobroty, v hojnosti sa bude kochať vaša duša.
3 Nakloňte si ucho a poďte ku mne, poslúchajte, aby vaša duša žila; a uzavriem s vami večnú zmluvu, neklamnú milosť Dávidovu.
4 Hľa, urobím ho svedkom pre národy, kniežaťom a vládcom kmeňov!
5 Veď privoláš národ, ktorý nepoznáš, a národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe kvôli Pánovi, tvojmu Bohu, Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.
6 Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku!
7 Nech opustí bezbožný svoju cestu, hriešny človek svoje zmýšľanie a vráti sa k Pánovi, on sa nad ním zmiluje, k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa!
8 Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - hovorí Pán.
9 Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.
10 Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo:
11 tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal.
Kniha proroka Barucha, 3. kapitola
9 Počuj, Izrael, príkazy života, zachyť uchom, nauč sa múdrosti!
10 Čo je to, Izrael? Čo, že si v nepriateľskej krajine? Zostarel si v cudzej krajine, poškvrnený si mŕtvolami,
11 prirátaný si k tým, čo klesli do podsvetia.
12 Opustil si prameň múdrosti.
13 Keby si bol kráčal cestou Boha, bol by si býval vo večnom pokoji.
14 Nauč sa, kde je múdrosť, kde je sila, kde je rozumnosť, tak poznáš zároveň, kde je dlhý život, kde žitie, kde je svetlo očí a pokoj.
15 Ktože našiel jej miesto a kto vkročil do jej pokladníc?
32 Ten však, čo všetko vie, pozná ju, objavil ju svojou rozumnosťou; ten, čo pripravil pre večné časy zem a naplnil ju štvornohými zvieratami.
33 Ak vyšle svetlo, ono ide, ak ho zavolá, poslúchne ho s chvením.
34 A hviezdy svietia na svojich strážach a tešia sa;
35 ak ich zavolá, odpovedia: "Tu sme!" a veselo svietia tomu, čo ich učinil.
36 Toto je náš Boh a iného popri ňom uznať nemožno.
37 Objavil každú cestu múdrosti a dal ju svojmu sluhovi Jakubovi a svojmu miláčikovi Izraelovi.
38 Potom sa zjavila na zemi a žila s ľuďmi.
Kniha proroka Barucha, 4. kapitola
1 Ona je knihou Božích príkazov a zákonom, ktorý trvá naveky: všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život, čo ju však opustia, zomrú.
2 Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.
3 Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenného máš cudziemu národu.
4 Blahoslavení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.
Kniha proroka Ezechiela, 36. kapitola
16 Pán prehovoril ku mne takto:
17 "Syn človeka, Izraelov dom býval na svojej pôde, ale poškvrnil ju svojimi cestami a svojimi činmi. Ako mesačná nečistota boli predo mnou ich cesty.
18 Vtedy som vylial na nich svoj hnev pre krv, ktorú vylievali v krajine a poškvrnili ju svojimi modlami.
19 I rozhádzal som ich medzi národy, rozosiali sa po krajinách; podľa ich ciest a podľa ich skutkov som ich súdil.
20 Tak sa dostali k národom. Kde prišli, znesväcovali moje meno, lebo sa o nich hovorilo: "To je Pánov ľud, ale vytiahli z jeho krajiny."
21 I zľutoval som sa pre svoje sväté meno, ktoré synovia Izraela znesväcovali u národov, ku ktorým prišli.
22 Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Nie kvôli vám budem konať, dom Izraela, ale pre svoje sväté meno, ktoré ste znesväcovali u národov, ku ktorým ste prišli.
23 Posvätím svoje veľké meno, znesväcované u národov, ktoré ste znesväcovali uprostred nich; i budú národy vedieť, že ja som Pán - hovorí Pán, Jahve -, keď na vás pred ich očami ukážem, že som svätý.
24 I vezmem vás z národov a pozbieram vás zo všetkých krajín a zavediem vás na vlastnú pôdu.
25 Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím.
26 A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa.
27 Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.
28 Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.
Evanjelium podľa Matúša, 28. kapitola
1 Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob.
2 Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň.
3 Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh.
4 Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi.
5 Anjel sa prihovoril ženám: "Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný.
6 Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal.
7 A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: "Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte." Hľa, povedal som vám to."
8 Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.
9 A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: "Pozdravujem vás!" Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu.
10 Tu im Ježiš povedal: "Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia."
Skutky apoštolov, 10. kapitola
34 Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: "Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu,
37 Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei;
38 ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh.
39 A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili.
40 Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil
41 - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili.
42 A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych.
43 Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí."
List Rimanom, 6. kapitola
3 Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?
4 Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.
5 Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní.
6 Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu.
7 Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.
8 Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.
9 Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje.
10 Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu.
11 Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.
