Dnes je 19. 04. 2024
Piatok po 3. veľkonočnej nedeli
Meniny má: Jela
Čítanie na dnes (110. deň):
Dt 32,1-52
1 "Nebesá, čujte, rozprávať budem, zem nech načúva slovám mojich úst!
2 Nech spŕcha ako dážď moje učenie, nech kvapká sťa rosa moja výrečnosť; ako dážď na zeleň, sťa kvapky na trávnik.
3 Lebo budem hlásať Pánovo meno: pripravte oslavu nášmu Pánovi!
4 Skalou je: dokonalé je jeho dielo, lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé. Boh je verný a bez neprávosti, spravodlivý je a priamy.
5 Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarní, pokolenie zlé a zaťaté.
6 Takto sa odplácate Pánovi, ľud zadubený a hlúpy?! A nie je on tvoj otec, ktorý �a stvoril, nie on �a stvárnil a pevne postavil?
7 Spomni si na dni zašlé dávno uvážte roky všetkých pokolení! Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví, starcov svojich a rozpovedia ti:
8 kedy určoval Najvyšší kraje národom, kedy podelil Adamových synov, vymedzil národom hranice dľa počtu synov Izraelových.
9 Pánovým podielom je totiž jeho ľud, Jakub je údelom jeho dedičstva.
10 Našiel ho na pustej zemi, na mieste divokom, v revúcej pustine. Ujal sa ho a dával naň pozor, striehol ho ako zrenicu oka.
11 Jak orol zobúdza svoje hniezdo, krúži nad svojimi mláďatami, tak rozpäl svoje krídla, chytil ho, niesol ho na svojich perutiach.
12 Pán sám ho viedol, nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc.
13 Doviedol ho na výšiny zeme, sýtil ho poľnými plodmi, sať mu dal med zo skaly a olej z tvrdého kremeňa;
14 maslo kravské i mlieko od oviec s tukom jahňacím a baraním. Býky a capy z Bášanu s mastným jadrom pšenice, a krv viniča si pil, vína prevzácne. III.
15 Jakub jedol a nasýtil sa, stučnel miláčik a spriečil sa, stučnel, vykŕmil, vypásol sa; zanechal Boha, svojho Tvorcu, pohrdol Skalou svojej spásy.
16 Dráždievali ho cudzími bohmi, rozhorčovali ho ohavnosťami.
17 Obetovali besom, čo nie sú bohmi, bohom, o ktorých nemali tušenia. Novým, čo prišli nedávno, ktorých si nectili vaši otcovia.
18 Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila, a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu. IV.
19 Pán to videl a pohrdol nimi, rozhnevaný svojimi synmi a dcérami.
20 A povedal: "Svoju tvár ukryjem pred nimi, uvidím, ako skončia, veď sú zvrhlým pokolením, synovia, v ktorých viery niet.
21 Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím.
22 Bo oheň zažal sa od môjho hnevu a páľou prenikne až na dno podsvetia a zhltne zem i jej plody a do tla vypáli základy hôr;
23 a nakopím im nešťastí na nešťastia a vypustím na nich všetky svoje šípy.
24 Umoria sa hladom a spália horúčkou a nákazou odpornou. Aj zuby zverov poštvem na nich a plazy s jedom sa vlečúce po zemi.
25 Vonku ich bude ničiť meč a hrôza v komorách: mladíka tak ako pannu, kojenca so starcom. V.
26 Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem, vyhladím pamiatku na nich u ľudu -
27 keby som sa pýchy nepriateľa nebál, aby to ich protivníci nechápali zle, aby azda nevraveli: "Naša ruka sa vyvýšila, nič z toho neurobil Pán!"
28 Lebo ten ľud je bezradný a vnímavosti v nich niet.
29 Keby múdri boli, chápali by to, spoznali by, aký ich čaká koniec:
30 Akože, jeden bude prenasledovať tisíce a dvaja zaženú desaťtisíc? Či nie zato, že ich vlastný Boh predal a Pán ich vydal?!"
31 Veď ich boh nie je naroveň nášmu Bohu, aj naši nepriatelia sami sú svedkami!
32 Naisto, z révy Sodomčanov je ich réva a z rolí gomorských; ich hrozno je hrozno otravné, strapce má zhorknuté.
33 Dračí jed je ich víno a hadia žlč ukrutná.
34 "Vari sa to u mňa neopatruje, zapečatené v mojich pokladniciach?
35 Moja bude pomsta a odveta v deň, keď sa im podlomia nohy. Veď ich deň záhubný sa približuje a ich krutý osud je nablízku." VI.
36 Lebo Pán uchránil právo svojho ľudu a milosrdný bude k svojim sluhom. Keď uzrie ochabovať ruku a hynúť otrokov i slobodných,
37 povie: "Kdeže sú ich bohovia, skala, ku ktorej sa utiekali?
38 Tí, čo z ich obetí jedávali tuk, obetné víno píjavali od nich? Nože, nech vstanú a nech vám pomôžu, nech sú vám záštitou!
39 Pozrite: Ja som sám jediný a niet Boha okrem mňa; ja zabíjam, aj život navraciam, zraňujem, aj uzdravujem; a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol! VII.
40 Veru pozdvihujem k nebu svoju ruku a poviem: Žiť budem naveky,
41 keď naostrím si blýskavý svoj meč a priberie sa moja ruka k súdu, vrátim pomstu svojim protivníkom a poodplácam tým, čo ma nenávidia.
42 Napojím krvou svoje šípy a môj meč hltať bude mäso - z krvi pobitých a zajatých, z hlavy nepriateľských vodcov!"
43 Plesajte, národy, nad jeho ľudom, -
44 Mojžiš prišiel a hlasno predniesol všetky slová tejto piesne ľudu - on a Nunov syn Jozue.
45 A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, ktoré prednášal Izraelovi,
46 povedal im: "Uložte si všetky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovávať svojim synom, konať a plniť všetko, čo je predpísané v tomto zákone.
47 Lebo sa vám neukladajú nadarmo, ale aby ste skrze ne žili. Keď ich splníte, budete dlho nažive v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď prejdete cez Jordán." -
48 A v ten istý deň hovoril Pán Mojžišovi:
49 "Vystúp tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaán, ktorú chcem dať Izraelu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri!
50 Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu tak, ako umrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ľudu,
51 lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meríba-Kádeš na púšti Sin; pretože ste ma neohlasovali ako Svätého uprostred Izraela.
52 Preto len zblízka uvidíš krajinu, ale do krajiny, ktorú dám synom Izraela, nevkročíš."
Lk 19,45-20,26
45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov
46 a povedal im: "Napísané je: "Môj dom bude domom modlitby." A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."
47 A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho.
48 Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.
1 Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími
2 a hovorili mu: "Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?"
3 On im povedal: " Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi.
4 Jánov krst bol z neba, či od ľudí?"
5 Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu neuverili?"
6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok."
7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol.
8 A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."
9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: "Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno.
11 Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno.
12 Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili.
13 Vtedy pán vinice povedal: "Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu."
14 Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: "To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!"
15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?
16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným." Keď to počuli, povedali: "Len to nie!"
17 On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená, čo je napísané: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným"?
18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."
19 Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.
20 Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.
21 Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.
22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?"
23 On však prehliadol ich lesť a povedal im:
24 "Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?"
25 Oni odpovedali: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!"
26 A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.
Ž 48,9-15
9 Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky.
10 Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo uprostred tvojho chrámu.
11 Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; tvoja pravica je plná spravodlivosti.
12 Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú nad tvojimi výrokmi.
13 Obíďte Sion a obklopte ho, spočítajte jeho veže.
14 Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,
15 že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: on sám nás bude stále sprevádzať.
