Dnes je 20. 04. 2024
Sobota po 3. veľkonočnej nedeli
Meniny má: Marcel
Čítanie na dnes (111. deň):
Dt 33,1-34,12
1 Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal pred svojou smrťou synov Izraela.
2 Povedal: "Od Sinaja prišiel Pán, zažiaril zo Seiru, zjavil sa od vrchu Fáran, došiel k vodám Meríba-Kádeš, z jeho pravice ohnivý zákon vychádzal pre nich.
3 Miluje svoj ľud, všetci svätí sú v jeho ruke a tí, čo sa mu k nohám blížia, od neho poučenie obsiahnu.
4 Zákon nám Mojžiš dal, Jakubovej pospolitosti dedičstvo.
5 Kráľom bol miláčikovi, keď sa hlavy ľudu zhromaždili s kmeňmi Izraela dovedna.
6 Nech žije Ruben a nech nezomrie, hoc bude počtom malý!"
7 Toto pre Júdu hovoril: "Počuj, Pane, Júdov hlas a k jeho ľudu priveď ho, jeho ruky nech zaň bojujú a ochrancom pred nepriateľmi mu buď!"
8 O Lévim hovoril: "Tvoje tumim a tvoje urim patria mužovi, čo zasvätený ti je, ktorého si vyskúšal v Masse a zastával pri vodách Meríby.
9 Jeho, ktorý povedal otcovi a matke: "Ja ich nepoznám" a svojim bratom: "Neviem o vás," o vlastných synoch nechcel nič vedieť, ale zachovávali tvoje slová a dbali na tvoju zmluvu.
10 Jakuba naúčali tvojim nariadeniam a Izraela tvojmu zákonu. Tvojmu čuchu prinášali obeť tymianu a celostné žertvy na tvoj oltár kládli.
11 Žehnaj, Pane, jeho imaniu a prijmi skutky ich rúk, ich nepriateľov bi po chrbtoch, aj ich nenávistníkov, aby nepovstali!"
12 O Benjamínovi hovoril: "Miláčik Pánov nech bezpečne si býva; on ho bude vždy chrániť a na jeho pleciach bude odpočívať."
13 A o Jozefovi hovoril: "Jeho kraj nech požehnáva Pán darmi nebies zhora a mora, čo v hlbinách leží,
14 darmi, čo slnko vyvádza, darmi, čo mesiace dajú,...
15 darmi starodávnych vrchov, darmi odvekých pahorkov,
16 darmi zeme a toho, čo ju plní. Požehnanie toho, ktorý sa zjavil v kríku, nech príde na Jozefovu hlavu, na temä toho, čo je kniežaťom medzi bratmi!
17 Jeho krása nech je ako prvorodeného býka a jeho rohy ako rohy jednorožca; nech nimi ubíja všetky národy až na kraj sveta napospol! To sú myriády Efraimove a tisíce Manassesove."
18 O Zabulonovi hovoril: "Raduj sa, Zabulon, na svojich cestách a ty, Isachar, vo svojich stanoch!
19 Volať budú na vrch národy, žertvovať tam budú pravé obety. Bohatstvo mora budú požívať a poklady ukryté v piesku."
20 O Gadovi hovoril: "Nech je zvelebený ten, čo Gada rozšíri! Sťa lev si leží tu a trhá rameno i hlavu.
21 Vyhliadol si to najlepšie, čo dostať sa malo vodcovi. S náčelníkmi ľudu sa ponáhľal, vykonal spravodlivosť Pánovu a rozsudok jeho spolu s Izraelom."
22 O Danovi hovoril: "Dan je lev mladý, čo vyrazí z Bášanu."
23 O Neftalim hovoril: "Neftali oplýva šťastím, naplnený požehnaním Pána, západ a juh nech mu je vlastníctvom!"
24 A o Aserovi hovoril: "Medzi synmi je požehnaný Aser; nech je vyznačený medzi svojimi bratmi! V oleji si nohu namáčaj!
25 Jeho závory nech sú železo a meď, a ako tvoje dni, taká nech je aj tvoja sila!"
26 "Niet iného, ako je miláčikov Boh, ktorý sa vznáša na nebesiach, aby ti pomohol, na oblakoch vo svojej nádhere.
27 Tam hore je jeho sídlo, tu dolu sú jeho ramená večité; zaháňa pred tebou nepriateľa a hovorí: "Nech je na prach zdrvený!"
28 Izrael bude bývať v bezpečí, osobitne prameň Jakubov, v krajine oleja a vína mladého a jeho nebo bude kropiť rosu.
29 Šťastný si, Izrael! Kto sa ti vyrovná? Ľud, ktorého spásou je Pán! On je tvoj štít ochranný, on je tvoj meč slávny; nepriatelia sa ti budú líškať a ty im budeš šliapať po šijach."
1 Potom Mojžiš vystúpil na Moabské výšiny, na vrch Nebo, končiar pohoria Fasgy, čo je oproti Jerichu, a Pán mu ukázal celý kraj od Galaádu až po Dan,
2 celý Neftalim a krajinu Efraim i Manasesa, a celé územie Júdovo až po Západné more,
3 a južný kraj s okrajom roviny od Jericha až po Segor.
4 A Pán mu povedal: "Toto je tá krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: "Dám ju tvojmu potomstvu!" Dal som ti ju uzrieť na vlastné oči, nevojdeš však do nej!"
5 A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu.
6 Pochovali ho v Údolí v moabskej krajine naproti Bet-Peoru, ale o jeho hrobe nevie nik dodnes. -
7 Keď Mojžiš zomrel, mal stodvadsať rokov. Oči sa mu nezakalili a jeho životná sila sa nepodlomila.
8 Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na Moabskej stepi. Keď sa dni smútku minuli,
9 Nunov syn Jozue sa ukázal plný ducha múdrosti - veď Mojžiš naň vložil ruku -, Izrael ho počúval a robil tak, ako Mojžišovi prikázal Pán.
10 Ale odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre,
11 ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu rozkázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celej jeho krajine,
12 ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú Mojžiš vykonával pred celým Izraelom.
Lk 20,27-21,4
27 Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:
28 "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
29 Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.
30 Vzal si ju druhý,
31 potom aj tretí a takisto všetci siedmi: Ale nezanechali deti a pomreli.
32 Napokon zomrela aj žena.
33 Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku."
34 Ježiš im povedal: "Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú.
35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.
36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva "Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba".
38 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú."
39 Tu niektorí zákonníci povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal."
40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
41 On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám."
44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?"
45 Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
46 "Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.
47 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."
1 Keď sa rozhliadol videl boháčov ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice.
2 Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince,
3 a povedal: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní.
4 Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, cele svoje živobytie."
Ž 49,1-21
1 Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.
2 Čujte to, všetky národy, počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
3 vy všetci, prostí aj vznešení, všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
4 Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
5 K prísloviam ucho nakláňam, pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.
6 Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
7 Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?
8 Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
9 Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť,
10 aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
11 Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
12 Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
13 Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
14 Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
15 Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude príbytkom.
16 No moju dušu Boh vykúpi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
17 Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
18 Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde.
19 Aj keď si blahoželal za živa: "Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,"
20 predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú.
21 A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.
