|
Skutky apoštolov - kapitola 2
|
 |
1 Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste.
|
|
2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli.
|
|
3 I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.
|
|
4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.
|
|
5 V Jeruzaleme boli Židia, nábožní Ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.
|
|
6 Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom.
|
|
7 I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania?
|
|
8 A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?
|
|
9 My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie,
|
|
10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania,
|
|
11 Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch."
|
|
12 Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: "Čo to má znamenať?"
|
|
13 Ale iní s úsmeškom hovorili: "Sú plní mladého vína."
|
|
14 Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: "Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová.
|
|
15 Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno.
|
|
16 Ale toto je to, čo povedal prorok Joel:
|
|
17 "V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny.
|
|
18 Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať.
|
|
19 Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu
|
|
20 slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny.
|
|
21 A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený."
|
|
22 Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil.
|
|
23 A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili.
|
|
24 Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci
|
|
25 Veď Dávid o ňom hovorí: "Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal.
|
|
26 Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji.
|
|
27 Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie.
|
|
28 Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou."
|
|
29 Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa.
|
|
30 Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón;
|
