Listovať vo Svätom Písme

Evanjelium podľa Matúša - kapitola 15


1 Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho:

2 "Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb."

3 On im odvetil: "A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje?

4 Lebo Boh povedal: "Cti svojho otca i matku" a: "Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť."

5 Vy však hovoríte: "Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,

6 ten už nemusí ctiť svojho otca." A zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje.

7 Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:

8 "Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

9 No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy."

10 Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte a pochopte:

11 Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka."

12 Tu pristúpili učeníci a povedali mu: "Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?"

13 On im odpovedal: "Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom.

14 Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy."

15 Peter mu na to povedal: "Vysvetli nám toto podobenstvo."

16 On odvetil: "Ešte ani vy nechápete?

17 Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky?

18 Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.

19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.

20 Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje."

21 Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu.

22 Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: "Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch."

23 Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: "Pošli ju preč, lebo kričí za nami."

24 Ale on odvetil: "Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela."

25 No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: "Pane, pomôž mi!"

26 On jej odpovedal: "Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám."

27 "Áno, Pane," vravela ona, "ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov."

28 Vtedy jej Ježiš povedal: "Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš." A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

29 Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol.

30 Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval.

31 A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.

32 Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: "Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste."

33 Učeníci mu povedali: "Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?"

34 Ježiš sa ich opýtal: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem a zopár rybiek."

35 Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem.

36 Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.

37 Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.

38 Tých čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí.

39 Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magadanského kraja.