Žalm 2
1 Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné?
2 Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
3 "Rozbime ich okovy a ich, jarmo zhoďme zo seba!"
4 Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; Pán ich privedie na posmech.
5 Raz na nich rozhorčene zavolá a svojím hnevom ich vydesí:
6 "Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione!"
7 Zvestujem Pánovo rozhodnutie: Pán mi povedal: "Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.
8 Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem.
9 Budeš nad nimi panovať žezlom železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené."
10 A teraz, králi, pochopte; dajte si povedať, pozemskí vladári.
11 V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte.
12 Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.
