Druhá kniha kráľov - kapitola 22
1 Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Idida, dcéra Hadaiáša z Baskatu.
2 Robil, čo sa páči Pánovi, išiel celkom po ceste svojho otca Dávida a neodklonil sa ani napravo, ani naľavo.
3 V osemnástom roku kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Safana, syna Asliáša, syna Mesulama, do Pánovho chrámu s odkazom:
4 "Choď k veľkňazovi Helkiášovi, nech vysype peniaze prinesené do Pánovho chrámu, ktoré nazbierali strážcovia prahu od ľudu,
5 a nech ich odovzdá dielovedúcim, ktorí majú dozor v Pánovom chráme. Oni nech ich dajú robotníkom, ktorí sú v Pánovom chráme a opravujú poruchy Pánovho chrámu,
6 tesárom, staviteľom, murárom a nech zaopatria drevo a tesaný kameň na opravu chrámu!
7 Ale nech s nimi neúčtujú odovzdané peniaze, lebo oni robia poctivo!"
8 Vtedy povedal veľkňaz Helkiáš pisárovi Safanovi: "Našiel som Knihu zákona v Pánovom chráme." Helkiáš Knihu odovzdal Safanovi a on ju prečítal.
9 Potom išiel pisár Safan ku kráľovi a podal kráľovi správu: "Tvoji sluhovia vysypali peniaze, ktoré bolí v chráme, a odovzdali ich dielovedúcim, čo majú dozor v Pánovom chráme."
10 A pisár Safan oznámil kráľovi: " Kňaz Helkiáš mi dal knihu." A Safan ju čítal pred kráľom.
11 Keď kráľ počul slová Knihy zákona, roztrhol si rúcho.
12 A kráľ rozkázal kňazovi Helkiášovi, Safanovmu synovi Achikamovi, Michovmu synovi Achoborovi, pisárovi Safanovi a kráľovmu sluhovi Asaiášovi:
13 "Choďte a dopytujte sa za mňa, za ľud a za celé Júdsko Pána o obsahu tejto nájdenej knihy. Lebo je veľký Pánov hnev, ktorý sa roznietil proti nám, pretože naši otcovia nepočúvali slová tejto knihy, aby robili podľa toho, čo je v nej predpísané."
14 Kňaz Helkiáš, Achikam, Achobor, Safan a Asaiáš išli k prorokyni Holde, manželke Seluma, syna Tekuu, syna Araása, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhom okrese. Keď s ňou hovorili,
15 odpovedala im: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal:
16 Toto hovorí Pán: Veru ja privediem nešťastie na toto miesto a na jeho obyvateľov; všetko to, čo stojí v knihe, ktorú čítal kráľ Júdu.
17 Pretože opustili mňa a pálili tymian iným bohom, aby ma popudzovali každým činom svojich rúk, vzbĺkne môj hnev proti tomuto miestu a nevyhasne.
18 Kráľovi Júdska, ktorý vás poslal dopytovať sa u Pána, povedzte: Toto hovorí Pán, Boh Izraela:
19 Pretože zmäklo tvoje srdce, keď si počul tieto slová, a pokoril si sa pred Pánom; keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že bude pusté a prekliate; že si si roztrhol rúcho a plakal si predo mnou, aj ja som (ťa) vyslyšal, hovorí Pán.
20 Preto ťa ja vezmem k tvojim otcom, v pokoji sa dostaneš do svojho hrobu a tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, ktoré ja privediem na toto miesto." A zopakovali to kráľovi.
