|
Kniha Genezis - kapitola 8
|
 |
1 Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali.
|
|
2 Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba.
|
|
3 Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo.
|
|
4 A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat.
|
|
5 Vody odchádzali a upadávali až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov.
|
|
6 A keď uplynulo štyridsať dní Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil,
|
|
7 a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi.
|
|
8 Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme.
|
|
9 Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába.
|
|
10 Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu.
|
|
11 A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť.
|
|
12 Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších sedem dní a zasa vypustil holubicu, ale tá sa už k nemu nevrátila.
|
|
13 V šesťstoprvom roku teda, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca vyschli vody na zemi.
|
|
14 Tu Noe odstránil strechu korába, aby videl, a zemský povrch bol suchý.
|
|
15 V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá. Vtedy povedal Boh Noemovi:
|
|
16 Vyjdi z korába ty aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov s tebou!
|
|
17 A vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa plazia po zemi, aby sa hemžili na zemi a aby sa množili a napĺňali zem."
|
|
18 Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním;
|
|
19 všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korába. |
|
20 Tu Noe postavil Pánovi oltár, vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všetkých čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári. |
|
21 I zavoňal Pán príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. |
|
22 Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“ |
